Výchova dieťaťa
ahojte, chcela by som sa dozvedieť ako vychovávate svoje deti a aký systém ste zvolili lebo už asi od 3 roka môjho dieťaťa, pozorujem ostatných rodičov a vidím časť z nich v sebe a nechcem taká byť. Policajt, učiteľ, stále okrykujú deti na ihriskát, upozorňujú, dávajú tresty, zakazujú jesť sladkosti, niečo prikazujú, deti plačú, durdia sa, robia zle...moje dieťa nieje až tak obmedzované,ale v niektorých prípadoch som sa našla a je mi z toho zle...uvediem napr. príklad: ráno keď ideme do škôlky tak sa dcérka sama zobúdza, ale nechce sa jej obliecť čo si večer sama vybrala s mojou pomocou do škôlky, hneď beží k TV a potom ju musím stále volať aby už ho vypla a išla si čistiť zuby, že ideme, že sa treba obúvať. Musím jej to opakovať aj 3x kým, sa konečne pomaly priblíži k TV, vypne ho a ide si čistiť zuby. Robí mi to zle, som nešťastná sama zo seba, že ako jej mám už vysvetliť, že potrebujem od nej pomoc lebo ráno už vie veľa vecí urobiť sama a ja mám toho na práci dosť...na ihrisku mi robí scény keď poviem, že musíme ísť domov, nekryčím po nej, len si čupnem k nej a poviem jej, že ideme domov lebo už je zima napr.
Rano vstavame 6:40 - poumyvat, poobliekat, ...
odchod z domu na autobus 7:05
Mam dve deti 7,5 a 2,5 - chalani
Neviem ci by sme robili rano 45minut ;) ;) ;)
Rozpravky nezapinat, zbytocne ju to vyvedie z kolaji.
A ano, aj kricim ak sa suchtaju ;)
No neviem, myslím že si pletieš policajnú výchovu s disciplínou. Vieš, tieto stavy s ňou zažívaš len ty lebo u teba vie že si to môže dovoliť. V škôlke jej nik neustúpi. Či myslíš že tam majú čas riešiť každého zvlášť? Isto nie. Dajú príkaz a ten deti musia splniť. Neublíži im to, práve naopak. V škole a ani potom neskôr v práci to žiaľ nebude iné. Tak sa jednoducho učíme že sú veci ktoré sa musia a sú také čo sa môžu. A keďže deti sú deti tak nevedia čo sa musí a čo môže. Na to sme tu my, rodičia, aby sme ich usmernili a inak ako rozkazom či príkazom to nejde.
Moji chalani 5 a 9 rokov (v júni obaja o rok viac) vedia čo treba. Sú to deti a tak je jasné že nie vždy poslúchajú a tak kričím. Je to zriedkavé než zriedkavejšie ale padne aj výchovná ak treba. Deti tak vedia že aj ja mám určité hranice a nervy zaťažené všemožnými starosťami. No nemyslím si že som rodič diktátor, len chcem aby moje deti vedeli že sa musia robiť aj veci ktoré sú im proti srsti. A teda vôbec nemajú komplexy ani nijaké iné traumy.
Nechávam ich robiť to čo už robiť môžu, rozhodujú čo rozhodnúť smú. Ak viem že majú módny záchvat tak viem že im dám na výber z dvoch tričiek a nie čučať do skrine lebo by si jakživ nevybrali. Ja tak viem že výber nebude trvať večnosť a oni majú pocit že sa rozhodli podľa seba. A takúto taktiku volím vždy keď je to čo i len trošku možné. Možno by si to mohla skúsiť aj u vás. Akurát teda ti radím, začni čím skôr lebo už nieje najmladšia a celkom slušne s tebou kýve.
@andrejka1974 neverím že 23 roční má vyhadzku do 19,30h
Ja som mala cez vikend doma 8 deti a poviem to tak ze kym som naozaj nezakricala ticho nebolo chodili raz jeden raz druhy a zalovali a robili si zle.tak som uz nabehla riadne zakricala nikoho som k slovu nepustila a bolo ticho ze aj musky sme poculi.a sedeli jak peny.proste niekedy to bez toho kriku nejde.
@kvet1 prepac toho som nemyslela , ten studuje vysoku vo zvolene tak doma je len cez vikend ja som mylela toho 19 a 17 rocneho a vychadzka plati cez tyzden vikendy mozu byt aj do 21.00 ale mozu byt aj na diskoteke do rana takze je to aj na dohode len cez tyzden ked chodia do skoly tak musia dodrziavat vychadzku do 19.30
@andrejka1974 nehnevaj sa, ale pre mna je smiesne diktivat dospelemu muzovi, do kedy moze byt vonku.
Ked dietatu nestanovis hranice, bude sa citit neisto, bude uzkostlive... Je to sice pre niekoho divne, ale ked si precitate knihu Deti potrebuju hranice, tam mate pripady teenagerov, ktorym benevolentna vychova velmi uskodila. Nemecky psycholog aj jasne vysvetluje, preco to tak je.
Ak dietatu das jasne hranice, bude sa citit v BEZPECI.
@carrot_apple Podobne scény s telkou a ranným obliekaním boli aj u nás. Poriešila som to jednoducho. Deti majú v izbičke nachystané oblečenie na ráno a vedia, že keď vstanú, prvé sa majú v izbe obliecť, potom vyčistiť zuby a potom môžu do odchodu robiť na čo majú chuť. Telka sa väčšinou pred odchodom už nezapína ale buď sa hrajú alebo pozerajú knižky. Je to takto úplne v pohode a rýchlo si zvykli na tieto ranné povinnosti. Predtým to vyzeralo tak, že bežali do obývačky, chceli pustiť telku, dala som im tam veci nech sa oblečú ale ani po 100 opakovaniach a príkazoch s obliekaním ani nezačali. Nakoniec som ich musela obliecť ja, lebo boli úplne vypnutí a nedočkala by som sa toho. Skús sa s dcérkou dohodnúť, že keď ráno vstane, hoci aj o 6:00, ako prvé si splní svoje povinnosti a až potom jej dovolíš pustiť televízor. Hlavne buď dôsledná a nepovoľ zo svojich požiadaviek, lebo deti to rýchlo zistia, že sa dá s nami točiť a potom to zneužívajú.;)
@mimla úžasné napísané. Celkom som sa vo Vašom príspevku nasla. Mne v škôlke povedali, že som na svoje deti ako gestapo 😀
Ahoj, ideš na to celkom dobre, mne sa osvedčilo, keď sa s mojimi vopred dohodnem, napr., keď skončí táto rozprávka, tak vypínam telku a ideme..., keď sú malí, časové údaje ešte nepomáhajú, lebo si nevedia predstaviť, koľko je 5 min a tak... chlapci vedia, že to bola nimi odsúhlasená dohoda, takže aj keby chceli pozerať ďalej alebo byť niekde dlhšie, mám na nich páku, buď to vypnú sami alebo sa nemôžu hnevať, keď im to vypnem ja. To samozrejme predpokladá, že dohody dodržiavam aj ja.Vysvetľovanie je vždy dobré, ono to niekedy vyzerá, že si zbytočne deriem jazyk, ale väčšinou to zaberie. Občas sa uchýlim k jemne vydieračským spôsobom typu, kto sa v obchode nespráva slušne (robí scény, behá, nakupuje vo veľkom podľa vlastného uváženia...) nabudúce so mnou nikam nejde a dodržím to. Nie som za to na seba nijak hrdá, ale zdá sa mi to o pár stupňov lepšie, než po nich kričať. A inak, udržiavať sa v stave pokoj a mier a nenechať sa vytočiť, pokiaľ je to len možné.
Deti pottebujú pecné hranice, aby vedeli, čo a ako. Netreba sa báť, že občasným zvýšením hlasu jej spôsobíš dáku traumu. Nič nie je jednoduché a nič nejde odrazu. Chce to dôslednosť a vytrvalosť. Neboj, deti sú dosť inteligentné na to, aby to pochopili. Ja mám deti tri a ráno býva celkom pohoda. Najprv vstane môj 5 ročný syn, ide na záchod, ruky, zuby umyť, potom voľačo zje, oblieka sa pri telke, moju 9 ročnú musím z postele duriť, no keď vstane, vie, čo má robiť. Bábo zatiaľ búva, našťastie. Keď už sú hotoví a je čas ísť, zavelím vypnúť telku, obuť, doobliekať a ide sa. A v pohode to urobia. Nemysli si, nebolo to tak vždy, aj u nás bolo všeličo - obleč ma, nechcem toto tričko, na čo do škôlky, pravidelne sa nám strácajú čiapky, šály... hoci ešte večer tam boli. Tak sa neboj byť ráznejšia, z malej neubudne. Ani jej to neuškodí.
Doslednost je tajomstvo uspechu a potom netreba ani hulákat na deti. Nehovorím ze sa nestane, ale ak maju deti jasne pravidla, jasnu večierku tak sa skratka vyhneme tomu dohadovaniu, vysvetlovaniu, proseniu a kričaniu..
U nas najneskor o 21:00 je večierka a deti idu do posteli. Vzdy im povieme, máš ešte neviem pol hodinu a potom sa ide spat. A moze mat rozrobene čo chce, ziadne ze ,,dohrám level, ,, dočitam,, nie...o 21:00 zhasinam a dávam ,,dobru noc,,. Aj ja si chcem sadnut ku telke, dorobit nejake veci, porozpravat sa s muzom...
Odporúčam knihu Sloboda a hranice. Tu nejde o to, že keď si prísna, deti nemajú slobodu. Ide o to, že majú slobodu v rámci presne vymedzených hraníc. Napríklad v škôlke: majú slobodu v tom, že si môžu vybrať hračku s akou sa chcú hrať, môžu si vybrať miesto a kamaráta, s ktorým sa chcú hrať, ale hranica je vymedzená priestorom (nemôže si slobodne vyjsť na chodbu a tam sa hrať) a časom (napríklad na voľnú hru majú pol hodinu, potom nasleduje aktivita). Sloboda nemôže existovať bez vymedzených hraníc. Dám dieťaťu slobodu, že si môže vybrať, akú rozprávku chce teraz vidieť, ale stanovím hranicu, že to bude max. 30 minút. Môžem dať dieťaťu slobodu večer si vybrať, aké oblečenie chce mať zajtra v škôlke, ale stanovím hranicu, že nasledujúce ráno sa už nevyjednáva, oblečie si to, čo si včera nachystala a musí to stihnúť v určenom čase. Rozumieš? Sloboda v rámci hraníc. Nie anarchia, že dieťa určuje koľko bude pozerať, kedy vstane, kedy sa oblečie, či sa jej vôbec chce a podobne. Ja som tiež urobila pri výchove prvého syna množstvo chýb, lebo som bola ovplyvnená všelijakými tými nevýchovami a vzťahovými výchovami, ale k ničomu to neviedlo len k tomu, že som bola nervózna, lebo ma dieťa nerešpektovalo a keď som prosíkala, nič nebolo brané vážne. Táto knižka Sloboda a hranice mi veľmi pomohla. Keď sa dieťaťu stanovia hranice, neznamená to, že je potláčané, naopak, hranice dávajú dieťaťu istotu a bezpečie. V rámci týchto hraníc môže byť slobodné koľko chce.
Raz mi jedna pediatricka vravela, ze dnesne mamicky privela riesia... v tom zmysle, ze tu vychovu a vsetko okolo toho strasne pitvaju...a ja suhlasim... staci si pozriet temy na MK... podla mna netreba analyzovat kazde zvysenie hlasu ci som urobila dobre ci dieta nebude mat traumu atd. Niekedy staci riadit sa vlastnym rozumom..aj tak zarucene rady ako dobre vychovat neexistuju...este spomeniem tu moju svagrinu, ona vsetko do spiku kosti riesi, riadi sa knihami a internetom ale vlastnou hlavou nie... situacia: su u nas na navsteve , mensia zjape na zive raty lebo je unavena a starsi sa 'hra' rozumej bombarduje nam dom... matka povie Jozko ideme domov...a on: ja nejdem...tak asi 20x dokola... potom zacne ja chcem vodu..dala som mu vodu s citronom..on nechce s citronom on chce s pomarancom...a zatial otec obuty v predsienke na rukach s revajucim deckom a matka stoji nad synom a 28.krat mu hovori prosim ta pod uz ideme...akoze wtf? Toto je podla mna absolutne nezvladnuta vychova a absolutne nepochopenie vyznamu nechat dietatu volnost...
Ja sa snazim vychovavat nevychovne, zrejme to tiez sledujes 😉 cielom mojej vychovy je vychovavat dieta ku slusnosti, nie poslusnosti....myslim tym slusnost v kazdom ohlade...voci okoliu, voci inym, aj voci sebe. Neznamena to vobec to, ze u nas vladne anarchia, ze mi dieta skace po hlave, ze sa musim za neho hanbit kdesi...samozrejme, su situacie, kedy to zrovna nevyjde a skusa...a prave to je ten vychovny okamih, ako zvladnes tu situaciu....podla mojho skromneho nazoru to robis spravne, len treba vytrvat v hraniciach a byt trpezlivy. Ak chces napis mi IP, povzbudim ta...😁
Dieťa sa od narodenia riadi tým, čo nariadi dospelý. Vtedy papá, ide spinkať, vtedy sa ide na prechádzku, keď mama určí. Postupne si začína uvedomovať svoje ja - dochádza mu, že aj ono samé, oddelené od matky, by mohlo o niečom rozhodnúť. Že by mohlo byť aj po jeho vôli. 🙂 Táto nová možnosť sa mu prirodzene veľmi páči a chce ju uplatňovať v čo najširšom rozsahu. Dospelí dieťatko v jeho snahe podporujú, chvália ho v jeho aktivitách. Avšak ako ženy hovoria, existujú v spoločnosti určité pravidlá, hranice správania sa, ktoré sú pre spoločné fungovanie ľudí aj pre spokojné fungovanie jednotlivca nevyhnutné . Výchova spočíva aj v tom, učiť ho týmto hraniciam. Dieťatko nech sa realizuje, koľko chce, avšak ale v istom momente musí svoje správanie regulovať, aj keď sa mu to nepáči.
Tým, že dieťaťu naznačuješ, že dodržiavanie hraníc je vecou dohody medzi tebou, dospelou osobou a ním - malým šprtom, tým že s ním vyjednávaš, argumentuješ, presviedčaš, tým vlastne tieto hranice spochybňuješ (naznačuješ, že je aj iná možnosť - možnosť neposlúchnutia, ak na dohodu s tebou dieťa nepristúpi). Chceš ním vyjednávať, ako s dospelým. Tiež si myslím, že dieťa musí byť týmto zneistené. Keď cítim, že moja mama je pevná, istá, potom som aj ja sebaistá, cítim sa v bezpečí. Keď vidím moju mamu zneistenú, prosiacu (dokonca mňa, ako malé dieťa, ktoré chce od nej ochranu), tak to zrejme nie je veľmi dobrý pocit.
Tu nejde o to, či máš čas alebo nemáš čas (aj keď matky viacerých detí majú určite času menej), tu ide skôr o prístup. Tragédiou je, ak sa dieťa učí hraniciam od iných (lebo tí ho nebudú učiť s láskou, ako rodičia) alebo ak sa ich učí z vlastnej negatívnej skúsenosti v staršom veku.
Skrátka, dieťa ešte nie je rozumovo/emočne zrelé na to, aby rozhodovalo o niektorých veciach a neprospieva mu, ak sa mu táto kompetencia pridáva (napr. aj vyjednávaním, prehováraním). Vyššie ženy písali, ako pristupujú k dodržiavaniu pravidiel (poviem dopredu, ukážem na ručičkách hodín a pod. a potom aj bez kriku dodržanie vynucujem - voľnosť nechávam v iných veciach).
Nie je to nič jednoduché a každá chce svojmu dieťatku len to najlepšie. Ale možno sama vidíš, že tento model, ktorý uplatňuješ, nie je práve vyhovujúci (môj názor).
@andrejka1974 takto vam potom verim ked ste nemyslela najstaršieho
Rodičia, ktorí máte detičky v súkromných materských školách, prosím ak máte záujem vyplňte dotazník, ktorý sa týka prieskumu súkromných škôlok na Slovensku. Stačí kliknúť na nižšie uvedený link, kde je dotazník 🙂 Veľmi pekne Ďakujem 🙂
https://docs.google.com/forms/d/1mt2fP0p5SoROqg...
@sisaka podla mna odpovedala.... Neviem presne ako to myslis ze slusne odmietnut nieco urobit...ked by cca 10rocny povedal...mami prepac, teraz robim nieco ine...ked to dokoncim, tak pojdem vyniest tie smeti....tak je to pre mna ok....keby povedal...prepac mami, ale vynes tie smeti sama...tak to uz zase slusne nie je podla mna.
Moj syn ma 3 roky, riesime zatial len hracky. A vzdy sa nejako dohodneme.
@zuzana76 ved aky otec, take dieta