Matky nekojičky
Ja som nedojčila svojho syna, pretože som žiaľ nemala mlieko. Už v pôrodnici na oddelení šestonedelia, na mňa sestričky kričali, že je to moja chyba, že ja určite to mlieko mám, len malému nechcem dať. Čo by som len dala zato, keby som ho mala! Zatiaľ čo pani, ktorá so mnou bola na izbe mala toľko mlieka, že ho vylievala do umývadla, ja som po troch hodinách odsávania mala na ledva dve kvapky “vody”. Prešla som si všetkým- aj som si dávala kvapky do nosa na spustenie mlieka, nahrievanie info červeným svetlom, masáže, viea, výživové tyčinky pre dojčiace matky, horúce sprchy...proste nič. Sestričky zakaždým na mňa nakričali a bolo. Malému dali glukózu v striekačke a vybavené. Keď sme prišli z pôrodnice domov, dostala som akurát zápal prsníkov a bolo. Tak sme proste prešli na UM a malý mi krásne prospieval. Strašne ma to trápilo, našťastie manžel mi bol oporou. Reakcie okolia boli rôzne, niektoré, hlavne staršie ročníky, po mne nechápavo zazerali, krútili hlavami, akoby som robila niečo nekalé. Hlavne ma zarazili niektoré reakcie dojčiacich mamičiek, ktoré sa pýšili tým, že dojčia na každom kroku a nezabudli mi pripomínať, aké je to veľmi dôležité pre dieťa. Doslova akoby ma zhadzovali, že nie som dobrá mama. Časom som si ale zvykla byť nad vecou a dnes sa nad tým len pousmejem. Malý má dva roky, má 14kg a 89cm, takže podvíživou rozhodne netrpí. Je z neho veselý, milý chlapček a ja som preto šťastnou maminou. Zatiaľ čo tie, čo najviac na mňa ukazovali prstom sedia len doma, s dvojročnými deťmi zavesenými na cecku. Proste som si uvedomila, že niekedy je lepšie veci nesiliť a neodsudzovať. Rozhodne nemám pocit, že by som si tým, že som nedojčila, nevytvorili taký vrúcny vzťah so svojim synčekom. Práve naopak. Mám pocit, že práve to nás viac zblížilo a zomklo, stále sa spolu maznáme a hráme. A nemyslím si, že by som o niečo nedojčením prišla. Ako ste na tom vy?
@monika_baricic mne tiez vselico"udiera do oci", napr.drze nespratne deti, napichane pery, omietky na tvarach inak celkom peknych zien, kreten/ka s cigaretou v papuli na ulici iduci predomnou a ja a moje decko to musime dychat atd, atd...ale nepohorsujem sa verejne, neriesim druhych kym ma vyslovene neobtazuju a riesit ci nejaka zena dojci na verejnosti dieta ci uz mesacne, alebo dvojrocne mi pride velmi scestne...akoby tito ludia nemali co na starosti ked im toto vadi...ved pozerat sa nemusia dofrasa, dojciaca zena nikomu cecok nepcha pred oci, ale proste vzdy sa najdu rypavi ludia co maju problem s dojciacou zenou a pritom pornocasopis v trafike im nevadi...svet je plny paradoxov.
@lubi051 Preco urazas matky kojicky v tvojom prispevku (sedia doma s dvojrocnymi na cecku).. si teda taka ista ako oni .. tiez ich ohovaras ako oni ohovaraju podla teba - teba....
Inak uprimne, ja som kojila, ale ani mi nenapadlo niekedy sa skaredo pozriet na maminu , ktora nekoji..nikdy neviem co je za tym a ake mala problemy, ako mozno velmi kojit chcela... ani som sa s tym nestretla, ze by to niekto robil..
@bori7293 myslim že je každa znas ma pravo slobodne sa rozhodnuť. Ja napr.kojim len preto že to išlo nejak samo, keď som malu dala babke či už na hođku alebo na noc mala UM mlieko..keď sme niekde išli na dhlšie kde som vedela že nebudeme mať sukromie tiež som brala UM.Nekojim na verejnosti, som predsa ŽENA a svoju ženskosť si chcem aj zachovať...no každa sme iná a treba to akceptovať.Mne nevadi keď žena niekde koji, no pohlad na vytahane prsia mi tiež nepridava na naladu.Beriem to ale s nadhladom..však je to ich vec..myslim že sú aj oveľa pohoršujúcejšie javy na verejnosti.
@ave17 Prosim ta a to kde su take zeny,ze vytiahnu prso von? Co ja som videla,ani jednej z dojciacich zien nebolo vidno ani kusok prsa na rozdiel od tych "sexic"s velkymi vystrihmi. Ja sama som.pri druhom dojcila aj vonku,inak by sme ani von nemohli,kedze druhe dieta bolo kolikove a zvisla poloha plus prso ukludnovalo,ale vzdy som dojcila tak,ze nebolo vidno NIC,lebo na toto som ja citliva,nemienim sa obnazovat,maximalne tak do plaviek som ochotna sa vyzliect.
@lubi051 aj ked som dojcila,neodsudzujem tie,co nemohli, nas mama sama nemohla dojcit dlho,len dva mesiace,hoci mlieko mala..
Ci niekto dojci alebo nie,mne je srdecne jedno. Maminky s odhalenym prsom som este nevidela. Len niekore damy s velkym vystrihom,kedy je vidno viac,ako je mne prijemne, ale to odvratim zrak a nepozeram sa,ked mi to prekaza.
Ja sa len cudujzm tym,ci mozu a nedojcia lebo je to aj financna uspora a aj dost pohodlne aj na dovolenkach. Aspon pre mna.
Ja som dojčila celým 23 mesiacov - myslela som si, že robím pre mojho drobca to najlepšie. A viete čo Vám poviem ? Doktori sa na mňa pozerali jak na blázna, že načo tak dlho preboha ( detský gastroenterolog, detský chirurg, pediater aj kožná , aj imunologička....). Náš malý je napriek dlhému dojčeniu silný ekzematik a alergik, imunita mizerná, v jednom kuse sme chorí, aj do kupelov sme chodili ...... keď si spomeniem na všetky problémy , čo sme prežili v suvislosti s dojčením - zápaly prsníkov, ročné odsávanie, problémy s prisatím, nočné nekonečné dojčenia.....ešte raz mať druhé bábo - UM nasadím už v porodnici - nech sa na hlavu všetci postavia..... 🙂
Ja som "porodila" v stredu akutnou sekciou a na prve prisatie som maleho dostala az v piatok, cize mala som co robit, aby som kojenie rozbehla. Podarilo sa, avsak na stvrty den som dostala strasne silny zapal do brucha a vsetko slo do kytek. Len personal vedel, co domna napichali, velmi silne atb v dvojkombinacii, aby ma dali dohromady a moje kojenie bolo v kybli. Dva tyzdne sme tam boli, kym som sa akotak uzdravila, sestry na novorodeneckom mali sucit a tak nemali problem s dokrmovanim. Doma som sa snazila este dva tyzdne, ale potrapili sme sa poriadne obaja. Nakoniec som boj prehrala, aj ked som sa citila vlastne ako vitaz. Mam zive, zdrave, nadherne dieta a ja som tiez uz v poriadku
@mia18112 Kokšo tak to klobúk dolu. Apropo- ako dlho si dojčila to je hádam tvoja vec nie? Moju sesternicu teta dojčila 5 rokov! Skús to napísať bio matkám a ukameňujú ťa že to určite ty si na vine lebo si nevedela bio potraviny, alebo, určite by si niečo našli 😄😄 ale klobúk dolu že si to ustala. Vidíš, toto keď čítam, tak normálne si uvedomujem že som to mala o koľko jednoduchšie- malému som zarobila mlieko a bolo. Len som umyla fľašu 😁 tak všetko ma svoje pre aj proti.
Joj,akoby som citala o sebe, rozdiel ozaj len v tom,ze mam dcerku,inak vsetko dokonale sedi!!! Drzte sa 🙂
Ja som v porodnici nekojila vobec, nakolko som mala v tehotenstve zdravotne problemy a uzivala som lieky este aj po porode. A veru ma ani nezaujimalo, ci na mna nejako zazerali alebo nie. Jednoducho som to oznamila a mala som vzdy pre maleho um od sestriciek a nikto to neriesil. Potom sa mi zlepsoval zdravotny stav a mohla som maleho kojit. Ani som uz tomu neverila a podarilo sa mi kojit, aj ked som s tym zacala az na 10 den. Povazujem to za maly zazrak a odvtedy neberiem kojenie za nieco samozrejme. Nie vsetky zeny maju to stastie, ze mozu kojit, ale to nikdy nepochopia tie, co s kojenim nemali ziadne problemy.
Ja sa tiež pridám. 🙂 mne sa synček narodil trosku skôr (23 dní pred termínom), maličký, slabučký. Nemusel byť v inkubátore, lebo mal dobrú pôrodnú hmotnosť (2,5kg), ale keď mi ho doniesli na izbu, došla laktačná sestra, kukla mi na prsia, prekrutila očami, že no zbohom (vpacene bradavky), doniesla mi klobúčik a vraví, že mám malého prikladať. Prvý deň nepotreboval ešte papat, bol nasýtený z placenty. Aj som ho prikladala, ale on mal na háku, len spal (mal aj zltacku). Keďže bol maličký, narodený skôr, vraveli mi, že noooo.. To bude trvať, kým sa naučí prisat, také maličké detičky to nevedia, však len ho prikladajte, raz sa chytí. Doniesli mi hneď do chladničky fľašu s mliekom, že nech si odlievam a zohrievam mu to a snažím sa niečo odsat. Tak som odsavala od prvého dňa v nemocnici. Prvý, druhý deň bieda, na tretí deň som na jedno odsávanie odsala 150 ml! Bola som presvedčená, že mlieko bude. Ešte som sa ho skúšala aj doma prikladať, ale nič, malý mal uplne na háku, prso sa mu nepáčilo, ešte si odtiaľ aj dačo ťahať.. No načo. Tá fľaša je predsa taka super. Kvapka aj samo. Ale nevadilo mi to. Od prvého dňa doma dostal režim - papal každé tri hodiny a medzitým spal. Ale ja som pred každým krmenin odsavala pol hodinu, cikat som mohla chodit len do sprchy, silné šitie mi pri jednom zlom pohybe spravilo zárez do tkaniva vedľa a ďalších 7 alebo 10 dní sa mi hojila otvorená rana, nemohla som ani sedieť ani chodiť. Vkuse v sprche, odsavat, kŕmiť, sprcha, odsavat, kŕmiť.
Moja mama do mňa furt len dake polievky pchala, ani som sa nemohla ničoho normálneho najesť, lebo aby som mala mlieko, tak len tekuté môžem.. Takže každý deň liter hroznovej stavy, liter a pol čaju na kojenie, polievka, voda, džús, jedna káva, taky mliečny doplnok pre kojace matky na doplnenie minerálov... A aj tak som odsavala máličko. Kým malý papal 30-50ml na jedno kŕmenie, bolo to super, mlieka bolo dosť. Ale potom začal pýtať 60-70 a zrazu toľko mlieka nebolo. A teraz boli všetci múdri - a to musíš častejšie odsavat (aj každú hodinu a pol - tak akože ja budem každú hodinu a pol odsavat 30-40 minút mlieko? A medzitým vždy sprcha, ošetriť ranu, zasa dačo vypiť..)a po týždni hovorím manželovi - ja som taka nešťastná, ja stále iba odsavam mlieko a stále ho nie je dosť a vôbec nemôžem byť s malým. On sa vtedy zasmial, že však som s nim celý deň doma. A potom to počas voľného dňa videl. Už na mňa zazeral - zasa odsavas mlieko? Furt som malého niekomu pchala do ruky - mojej mame, svokre, manželovi - na tu máš, ja musím ísť odsavat mlieko. Prebal ho, prezlec ho, vykúp ho... A ja som so svojím dieťaťom nemohla absolútne byť. Lebo furt len to mlieko pridrbane...
Až nakoniec to za mňa vyriešila príroda - blokáda jedného prsníka, zápal, horúčka. Na druhý deň horúčka aj bolesť prešla. A mlieko tiež. Nevadi, ostal druhý. Po asi 4 dňoch som dostala blokádu a zápal na druhý prsník. Zápal, zemiakové obklady, kapustový list... Horúčka do rána, ráno prsník mäkký, poddajny. A mlieko žiadne. Odsavala som s plačom, krikom, že to nie je možné, kde je mlieko, keď včera mi ešte išlo 120ml,preco dnes na jedno odsatie vytiahnem necelých 20... Rozculovala som sa, hucala, trieska la do veci, nervový záchvat som chytila, že to nie je možné, tak ja nič iné nerobím celý deň, iba odsavam mlieko, svoje dieťa som od narodenia poriadne ešte ani nevidela a teraz mi mlieko odíde!?!!?!? A teraz všetci (okrem môjho muža) do mňa ako osy- a prečo ho neprikladas? A prečo ti nejde? A odsavaj viac! Viac pi! Prečo robíš /nerobíš toto hento tamto... Prečo nejes?!?? (lebo kedy to mam do riti stihnúť, keď 16 hodín denne odsavam mlieko?!?!) a výrazne podporená mojim mužom som si povedala a dosť! Ja sa trápiť takto nebudem. Ja som neporodila dieťa pre to, aby som ho nevidela ako je deň dlhý, lebo len mlieko mlieko, furt mlieko, najdôležitejšie na svete. Zmierila som sa s tým, že mlieko odišlo - vydržala som takto odsavat 4 týždne... Dnes ráno som odsala už iba 15 ml... Už to ani skúšať nejdem. Nebaví ma to. A odkedy som prestala takto odsavat ako diva, zrazu mam čas. Mam čas na seba, na dieťa, mam čas sa najesť, mam čas si prečítať nejakú diskusiu. Mam čas dat vyprať, mam čas si uvariť. Dieťa spi jak zarezane 3 hodiny. Keď chcem byť s ním, som s nim, keď si chcem porobiť niečo svoje, idem. Mlieko mam hotové za 5 minút ani nie. Dieťa šťastné, napapanie, bruško ho neboli.
A len taky môj postreh k MM - aké len hrozne výživné to moje mlieko mohlo byt, keď som mesiac žila na vode, čaji a polievke?!?
To umelé aspoň ma všetko, čo dieťa potrebuje. A ja som spokojnejšia.
Tiež mi doktor povedal, nech si zavolám laktacnu - som sa ho ešte medzi dverami spýtala, či on by si zavolal dobrovoľne k sebe domov Jehovistu, aby mu robil prednášku. On, že nie. Tak mu vravím--vidíte. Pre mňa je laktačná z mamila sekty presne to iste.
Možno som horšia matka, lebo tomu malému ubiziatku odopieram, aby ma obzuzlavalo a aby malo to úžasné čarovné mlieko... Ale keď to moje malé ubiziatko vidím, ako sa naje za 10 minút, grgne na celé sídlisko, hodí riadny prd, zaskeri sa od ucha k uchu a ferenc leharo na ďalšie tri hodiny... Tiež ho musím polutovat no... 🤣🤣🤣🤣
@elementissa už si ani nepamätám, ale podľa nicku si ta pamätám, viem, že v nejakej diskusii si mi nejakým názorom "vadila", ale teraz mi hovoríš z duše 🙂 a ta hlaska, ze pridrbane mlieko 🙂 som si skoro cvrkla 🙂 držím prsty s krpcom 🙂
@zenaajmama nejde o to ze vykašlať sa na to. Zažila som to ze som proste nemala v prsiach nič ani kvapku a prikladala som celu noc aj den...synček plakal a ja s nim.....preto si aj hovorim ze ked pride druhe bábo zažiť to už nechcem a UM nasadim hned ako ked uz nebudem mať svoje a y som bola aj v noci vyspata a mohla sa starat o svoje dieta cez den.