Ako neprísť o nervy?

ahoj - co sa tyka toho hulakania po detoch, viem o com hovoris. aj ja som si tym presla, chcela-potrebovala som s tym nieco robit. clovek sa uci cely zivot. nespoznavala som sama seba, fakt. pomohlo ked som odisla do vedlajsej izby a predychala to. kusla som si do jazyka a riesila som veci az s chladnou hlavou. da sa to naucit! chce to trening. budes na seba hrda, uvidis. teraz sa mi stava ozaj malokedy, ze kricim. nic tym nedocielis. zdvihnut hlas, to hej, ale prestat sa ovladat a hucat po detoch, to nie je bohvieaky pocit.
baby ti dobre radia, ze si musis najst cas na seba. aspon raz do tyzdna niekam chod - zacvicit si, alebo si sadnut s kamoskou na kavu/male pivko 🙂 uvidis ako ta to nabije energiou na dalsi tyzden. hodinku bez teba mala vydrzi, ked mas strach ist niekam mimo, chod s kamoskou niekam blizko nech si do 10min doma, postupne uvidis ako to bude malej s muzom fungovat, ked budu sami. a ked bude malinke vacsie, tak chodievaj na dlhsie. ja by som sa bez tohto mojho "day off" (teda dve tri hodinky off) raz za tyzden zblaznila.
dalsia rada - zapoj manzela do starostlivosti o deti, moj napr vecer kupe malu, dava jej veceru. v sobotu povysava, umyje podlahy. vecer cez tyzden upratujeme spolu - riady, hracky -spolu sme za 15min hotovi. nie si stroj.
a urcite pomoze, ked si s manzelom obcas vecer sadnete a pokecate ako za starych "bezdetnych" cias. pre mna je ten moj najlepsi priatel (okrem ineho samozrejme) a neznasam obdobia (nastastie ich je malo) ked sa citime odcudzeni kvoli nejakej hadke. neuzatvaraj sa do seba.
a spi kedy sa da! ked spia deti, lahni si aj ty, nech mas akykolvek neporiadok v byte.
drzim palce!

hmm, skus dat tu starsiu do skolky. uvidis, ze vam vsetkym bude hned lepsie. ja som to tak urobila a kazdemu naozaj kazdemu to velmi prospelo.

@mahmulienka Ahoj, pri mojich prvých dvoch deťoch som mala 1,5 ročný rozdiel. Teraz sú už školáci a ja stále tvrdím, že je to najlepší vekový rozdiel medzi deťmi. Keď som si prečítala tvoj príspevok, hneď som si spomenula na obdobie, keď boli malé. Každej z nás z času na čas rupnú nervy, každá z času na čas vybuchneme, skríkneme na deti alebo im jednu capneme. Nahovárať si, že to nie je pravda, by bolo aspoň v mojom prípade a myslím drvivej väčšiny z nás pokrytecké. Ja Ti poviem osobnú skúsenosť, že keď som plakávala, a plačem aj teraz, či som dobrá matka a manželka, mne najviac pomohli - teraz nechcem nikoho uraziť - odborné kniky o výchove. Asi je to pravda, že odborníci na výchovu detí, vzťahové problémy a otázky budovania našej osobnosti sú len odborníci. A práve v týchto knihám - Hojenie stratených vzťahov, Hojenie stratených emócií, Nebojme sa života, Listy rodičom - som našla to, čo som hladala. Nikto nie je ideálny a nikdy ani nebude.

@eeffka skusala som davat prihlasku, ale kedze ma 3 roky az v decembri, tak mi ju odmietli. a na sukromnu skolku nemame, aj keby sme sa roztrhali. este sa pojdem opytat od januara, ci sa nezmenila situacia a ked nie, tak si to asi hodim. alebo si dovtedy mozno zvyknem a bude pohoda jahoda a aj zabudnem, ze som tu niekedy nieco taketo pisala.... 🙂 jaaaaj, kiez by 🙂))))

@rebecca2006
@zaneta123
baby, duse spriaznene, je to nechutne, co napisem, ale som sebecky rada, ze v tom nie som sama. ako - je mi jasne, ze nas je viac, ale takto si to precitat aspon trosku pomaha.
@rebecca2006, najma co pises o tom zlyhani, toto mam skoro denno denne v hlave. vrestim a este v tom momente mam niekde vzadu v hlave hlas ze si normalna? o to horsie, ze sama mam terapeuticke vzdelanie, ale ako sa hovori "obuvnikove deti chodia bose" a podla mna obuvnik sam si v mojom podani ani neuvedomuje, ze ma tiez nohy, ktore by mali nosit topanky...
@zaneta123, muza som si skusala uz par x vyhnat s oboma detmi von, ale je taky s prepacenim pripo*raty z toho, ze to dal len 2x (za tych o par dni uz 5 mesiacov, co je naty na svete), aj to len nejaka pol hodka na ihrisku a potom som musela striedat...ale asi som ja sprosta, ja ho nexem do toho nutit, proste ked sa na to neciti, ale som z neho fakt prekvapena a uprimne asi aj sklamana, ze sa viac nesnazi byt s nimi oboma spolu. ked si ja nieco potrebujem urobit, tak si to musim urobit s dvoma detmi. ked potrebuje nieco on, tak len ked jedna z nich spi a aj to ma problem, ze nepostiha vsetko. nedaj boze ze by som ho poprosila este aby vyvesal pradlo, ked je len s mladsou - to sa neda, lebo ved musi byt s nou... no nechapacka... ale inak nemyslim, ze mi malo pomaha, prave naopak. ale vzdy len s jednou, nie oboma naraz. ale aspon nieco...

@mahmulienka ty mas doma mojho???? 😠 ale mozem ta ukludnit, aj ked ti to v momentalnej situacii moc nepomoze. Ked budu deti vacsie, tak bude s nimi viac. Moj s nimi tak do troch rokov tiez nechcel byt. Len ked spali. Musela som si ich ulozit, uspat a potom som mohla ist aj na kraj sveta. Samozrejme dovtedy, kym sa volaktory nezobudil 😖 Raz som stala v tescu pri pokladni a on mi vola, ze Misko place. Mal asi pol roka. Ja ze a co mam ako robit? teda daj mi ho k telefonu ty truba 🙄

@hannah82 no musim skusit system odidem-ukludnim-vratim-vyriesim, ako vravis. co sa manzela tyka, on je fakt super, pomaha mi s babami, ale ako som pisala, po jednom. nie je schopny "multitaskingu" (hmmm, a to chce 4 deti, tak to este asi porozmyslam 😀 ) vecer kupe mladsiu, ked tu uspavam, hra sa so starsou atd. s domacnostou nepomoze ani za pana, ale tak ja to beriem, ze on pracuje a zaraba, ja sa staram o domacnost.
kazdopadne - bola som zvyknuta na iny standard, muz donedavna pracoval z domu, takze s tymi detmi to bolo lepsie. starsia za nim kolko x sla do office-u a hrala sa tam unho, sem tam ponosil mladsiu... takze som mala take 5-minutovky. ako zacal pracovat mimo, stala sa zo mna jezibaba...a huuukam a huuukam...
kazdopadne skusim metodu odist, dakujem za radu, snad to pomoze. dufam, ze si na to pri najblizsom amoku aj spomeniem

@livika1978

no skusim sa poobzeratpo nejakej literature, len neviem, ci som schopna po celodennej 'sichte' este aj vecer riesit taketo veci... navyse tu mam aj pocit, ze zlyhavam dvojnasobne, kedze sama som takyto 'nazvime-to-odbornik', 5 rokov som studovala ako (nielen) na deti spravne reagovat, vnimat ich potreby a vystihnut situacie, kedy robit to a ono, ale do paze, dat toto v praxi a vo vlastnom zivote - uplne zlyhanie (a tu niekde zacinaju moje depky z toho, ze prepanajana, kde ja sa raz zamestnam, ked 'vyrastiem', kedze taketo zaklady neviem riesit ani so sebou a svojimi detmi)...

@mahmulienka Raz mi jeden pán povedal, že "škola nie je patent na rozum" a môžem s tým len súhlasiť. Možno sa veľmi snažíš a deptá ťa, že to všetko vnímaš a uvedomuješ si, že to nie je všetko tak, ako je napísané, ako sa to má vyvíjať, ako to má nasledovať. Ale zober si z druhej strany, či ťa nezabije, to ťa posilní. My asi nebudeme také dobré a šikovné ako naše mamy, ktoré všetko stíhali, aj nás vychovaváť, aj poupratovať, navariť, ísť k lekárovi so všetkým troma deťmi nie autom, ale autobusom, či v ďaždi, či v zime a počas nášho poobedňajšieho spánku skočiť aj na pole. Na druhej strane oni nepotrebovali chodiť stále ku kaderníčke, kozmetičke, na zumbu, resp, do fitka, sedieť hodiny na nete, facebooku, či pokeci - nejako to vedeli zoorganizavať lepšie. Asi sa musíme ešte veľa učiť. Ja pri svojom treťom dieťati riešim veľa vecí inak ako som riešila pri prvých dvoch, dá sa povedať, že som možno pár rokov staršia, rozumnejšia a pozerám na veci z iného uhla pohľadu. No neuspkojím ťa, že pri treťom dieťati budeš profíčka. Aj teraz neraz plačem, vybuchnem, som zo seba sklamaná, či nezlyhávam, ako matka a ako manželka. Možno pri ďalšom dieťati to bude inak - žartujem. Obdivujem matky, ktoré sa dokážu starať a viac detí - nie matky, ktorým sa staršie deti starajú o mladšie deti - odbivujem matky, ktoré to fakt dokážu.

@mahmulienka je to strasne narocne, starat sa o takych krpcekov + domacnost.. ja mam 7rocneho a 2rocnu, takze je to jednoduchsie, syn je uz davno samostatna jednotka a pomaha mi s malou ked pride zo skoly. ale bez manzelovej pomoci by som to zvladala ovela horsie, nie ze by som nevladala, myslim po psychickej stranke. clovek potrebuje reset. ked mam pravdu povedat, ja mam tusim viac tych "zlych" dni ako dobrych. nejak ma chytaju depky z tohto stereotypu. pracujem z domu, nemam na to tolko casu a priestoru ako by som potrebovala, syn je prvak takze sa spolu ucime, chcem sa venovat aj jemu (spolocenske hry, bicykel, citanie atd), chodi na kruzky..mala zacina mat obdobie vzdoru..kamarati sa nejak odmlcali, ostala mi len jedna. vesele ze? 😒 ale dobre je ked sa s tym clovek proste zmieri, vynuti si nejake chvilky len pre seba. u nas pomohlo ked som manzelovi nechala dvojrocneho na cely den plus noc, potom uz ma aj sam posielal oddychnut :D pochopil co to je. a to nemusel varit ani upratovat. ked budu vacsie, bude to lahsie, uvidis. treba chodit vela von, na prechadzky, ked je zle pusti malej rozpravku, nemaj zo seba pocit ze si zla matka len preto ze si unavena. a pomaha aj vedomie ze v tom nie si sama. bojujme!

@mahmulienka nemala so čas prečítať celú diskusiu, len dopíšem, kým malý spí, čo som ráno nestihla. Ja si myslím, že zažívaš takú klasiku mamím s dvoma malými deckami a minimálnou pomocou...... Ja so mala podobné stavy niekedy okolo roka pri Maťkovi, strašne zle spával a bol 100% náročné dieťa, potom a to zlepšilo, vlastne zmizlo- akonáhle s ním začal byť ľahší život. TEraz mám 5- mes dcérku a doma blázinec- malý žiarli, je v odbodí vzdoru, chce, aby sa mu človek venoval, lebo je na zvyknutý, režim majú obe decká úplne iný, keď jdno spí, druhé je hore, keď jedno potrebuje von, tak druhé chce byť doma ahrať sa... no nezblázni sa z toho.....najhoršie je, jed je Estreka napr. unavená a začne plakať, resp revať a maťo sa asekne, že on inam nejde, vtedy mam jej plač je schopný dostať do takého strašného stresu že som úplne mimo a zanem revať aj ja.... popísala si to resne, reveme všetci traja nakoniec.
ta tak... poradiť ti neviem, chcelo by to odľahčiť a nejakú pomoc- ale že jo manželom máme akých máme, môj nebo sEstrekou ani raz vonu, sonm rada, keď vezme Maťka, sem tam pomôže doma, ale minimum, ráno skoro odchádza, večer sa vracia, som na nich sama celé dni, v noci malá nespí....bla bla bla..... peniaze na babysitting nie sú... večer prečítam celú diskusku, možno aj mne iečo napadne, ako to riešiť. 🙂 Držkaj sa a mysli na to že nás je viac

paneboze, baby... vecer som si lihala plna odhodlani a napadov, ako sa poriesim a aka bude zo mna dneska perfis mama.
naty sa ale budila asi kazdu hodinu, o 3.30 chytila zurku a bola hore skoro az do 5. to uz vstala saska a uz som ich s muzom pocula po byte behat, takze spanok ziadny. vykotila som sa s angorackymi ocami na ranajky a to uz saska zacala vymyslat, ja sama, nie sama, pomoz mi, nie, radsej sama a potom sa rozrevala, ked jej rajcina padla na zem a mne buchli nervy do paze zasa... a to bolo len 7 hodin rano. jezisi kriste, este 12 hodin pred sebou, mna porazi, je mi normalne do placu, ze takto rozmyslam. odpocitavam hodiny, kedy sa ich "zbavim". sa hnusim sama sebe. budem musiet vymysliet dneska nejaky program, pri ktorom ma neporazi. dufam, ze bude pekne, nech aspon nechytam depky za uprsanymi oknami...

@mahmulienka tak to si mala nadhernu noc..zdriemni kedy sa da. perfis mama si urcite uz teraz, kazdemu predsa obcas rupnu nervy 😝 modlime sa nech neprsi, vcera ma tu skoro slak uchytil, dalsi den nezvladnem. nestretli ste niekto niekde moj tlak?

To fakt takto môže prepnúť z toho každodenného rituálu? Áno, vedela som, že je to možné, ale že tých mamičiek tak veľa? Ja neviem, mne "pomohlo" asi to, že naša dcerka hned po narodení striedala nemocnice ako hodiny klavíra - videla som mamičky chorých detí na onkologii,hematologii...bolo to niečo prestrašné. Moja mala "len" apnoické pauzy.....a uvedomila som si, že mať zdravé dieťa nie je úplne taká samozrejmosť, ako sa zdá.....A ešte dodám - ani splodiť a porodiť dieťa nie je také samozrejmé ( vieme o tom svoje). Naša dcerka je vymodlená, vytužená a to doslova. ja som s aešte nikdy nepristihla že by som nejak vybuchla, kričala, bola nervozna, ....neviem, je to asi tým, čo som písala. A týmto chcem zakladatelke témy odkázať, aby sa tešila, že jej dcerky su ZDRAVÉ, že mám manžela, ktorý jej (asi) s nimi pomáha, má sa o koho oprieť, má ju kto povzbudiť. Pretože tie maminky, ktoré su na detičky skutočne sami...pred tými sa sklánam ..klobuk dole, aj sánka dole.
Viem, že ja mám iba jedno dieťatko aje to neporovnatelné ked je maminkou dvoch detičiek, ale treba si uvedomiť aj tieto základné veci - zdravie a blízkosť svojich detičiek, manžela. Ja napr. pri mojej malej si vobec ale vobec neviem predstatiť, že by som niekam odišla...do kina, sauna...... absolutne nehrozí. ja sa jej chcem venovať naplno. Domácnosť mi síce občas "stojí" ale kašlem na to, v prvom rade je ONA a jej potreby - potreba byť milovaná!
Toto je len moj názor, ja to vidím takto. 😉
@mahmulienka

@fomarik vo vsetkom s tebou suhlasim az na jednu vec. mat viac menej bezproblemove tehotenstvo, porodit zdrave dieta je obrovsky dar, zazrak v dnesnej dobe, ktory si treba vazit. detom sa treba venovat v ramci moznosti naplno, musia citit nasu lasku. ale to ze je toho na zenu obcas privela, a ma z toho divne stavy neznamena ze je zla matka! alebo horsia od tych co maju chore deticky! alebo su na ne same. aj ja sa pred nimi sklanam, je to urcite tak narocne ze si to samozrejme neviem predstavit, tu plati kto nezazil nepochopi. ale to zase neznamena ze sa normalna zenska nemoze postazovat na mensie problemy. dokonala nie sme ani jedna. ja ked idem raz-dva krat do tyzdna (aj to vecer, ked idu spat alebo uz spia) od deti na hodinu-dve prec, neznamena ze ich nemilujem a chcem od nich "vypadnut". su so svojim otcom ktory ich takisto miluje, venuje sa im, a vsetci do jedneho vedia ze sa im vrati oddychnuta maminka a manzelka (na tuto "rolu" tiez netreba pri detoch zabudat!) nabita energiou a s usmevom na tvari. nie preto ze bola od nich prec, ale ze sa opat nasla. pretoze nie si len mama! v prvom rade si zena. a nie vsetky myslienky a pocity a city sa ti spajaju s detmi (vacsina ano, ale nie vsetky!). ci? ty si nikdy nemala krizu? ze je toho na teba vela, nervy mas vybicovane, citis ze sa na teba vsetko vali a nikto ti nepomoze a nemozes sa postazovat, lebo...ved na co? bojis sa nepochopenia? vtedy asi nereagujes idealne nie? ak si to nezazila, stastna to zena. a tieto veci nevyplyvaju z toho ze deti nelubis.

@mahmulienka mozem Ta ubezpecit, u nas je to presne ale presne tak isto, mam presne take pocity, deti deto, kricim , stracam nervy, placem, vycitky a najradsej som s knihou, s debilnym serialom, alebo cucim do tmy....no hadam to prejde, ci? 😀 😀 co budeme robit? 😀

@mahmulienka pozdravujem, nie si v tom sama 😀 ja mám našťastie už deti trochu väčšie, takže sa už spolu okrem bitiek a vrieskania aj zahrajú. Ale nevedela som, že existuje niekto kto si tiež ráno o 7. povie - ach bože môj, už len 12 hodín 😅 😅 😀 😀 🤐 🤐

@hannah82 pekne si to napísala. ja nehovorím, že je zlá matka, to vôbec nie. ja som to vlastne ani nikde nepísala, žeby bola zlá a mrzí ma, ak to z mojich písmeniek tak vyznelo. Ja som chorobne závislá na mojej dcere, nedokážem sa od nej pohnuť ani na krok, ja ju ani nikomu nedávam kočíkovať,....toto je choré u mňa. Len som trošku porovnavala. A čo sa týka toho povyrazenia, áno, určite v rámci psychohygieny je to potrebné raz-za čas vypadnúť, ale na to by sme museli mať aj financie. nechodím na kurzy, do sauny, do kín, na drinky, ani som nechodila, lebo na to nemám.....a nehambím sa za to.
ešte raz opakujem - nikde som nepísala, že je mahmulienka zlá matka. To by som si nedovolila. nemám právo súdiť iných ľudí! 😉

AHoj. Mne veľmi pomohlo dať staršieho do škôly, mám deti s dvojročným rozdielom, táto zima bola asi najhorišia v mojom živote, zaplakané bábo a žiarlivý súrodenec, vrieskajúca "ja", samej mi zo seba niekedy bolo zle. V marci starší nastúpil do škôlky, mal tri roky a 4 mesiace, zatial bol chorý s atb raz, samozrejme chytil aj mladší, no doma bol dokopy kvôli chorobe asi 3 týždne so všetkými kašlami a soplami, ak sa dobre pamatám. Vyšlo jarné slnko, kúpili sme sedačku na bicykel, jedného odnesiem do škôlky, druhého priviažem do sedačky a "relaxujem". Syna v sedačke si nevšímam, len jazdím opatrnejšie. On je ticho, lebo sa mu páčči voziť v takom "kočíku". Ked som nemala deti, strašne mi bicykel pomáhal, no akosi som teraz nemala na bicyklovanie čas, navyše , mladší je závislák na prsníku, vzdialiť sa od neho na dlhšie ako hodinu je riziko 😉 navyše je na mna tak naviazaný, že ho nemôže nikto postrážiť... 🙂 🙂 🙂

@fomarik ja viem ze si to nenapisala, len si myslim ze matky ktore casto stracaju nervy, maju zo seba pocit akoby tymi zlymi matkami boli, a ked ich niekto nechape... je super ze s tym chcu nieco robit, na deti ten krik naozaj zle vplyva, aj to, ked je matka nervozna. da sa naucit ovladat. ja si tie moje detvaky strasne uzivam, lubim ich nadovsetko, ale bez tej spominanej psychogieny a rozhovorov s priatelmi (=mm/kamoska 🙂 ) by som to zvladala ovela tazsie. mne sa na tejto mat.dovolenke s malou preziva akosi lahsie, bola tiez vymodlene dieta, a tak ked niekedy padam na hubu, spomeniem si na to ako veeeeeeelmi sme TOTO chceli, aka som rada ze su deti zdrave, ze mam supr manzela a vlastne vo co ine ide? 🙂 a je predsa na mne ako ten den prezijem. ci sa budeme hrat, alebo spolu odkladat riady hracky pradlo (mala mi rada pomaha), alebo sa pojdeme jasit von, alebo si k nej len tak lahnem a budem sa pozerat ako objavuje svet.
@mahmulienka este som ti chcela poradit - ked mal syncek obdobie vzdoru a mala som nervy v kybli 🙂 pomohol "salamisticky pristup", - t.z. ak nieco vyviedol, vyzerala som ako nadopovana :D proste som na to prestala reagovat tak prudko ako predtym. rozlial nieco, zhodil rozbil blabla to je jedno, pozbierala som upratala, po pripade s jeho pomocou a povedala nech na buduce dava pozor, alebo ze to nesmie. ked nieco take spravil naschval, to bolo o inom, ale na to ma kazda ine paky. len to treba riesit s chladnou hlavou. nenechat sa vytocit.

@fomarik no tak v prvom momente ma ten tvoj prispevok riadne dostal do kolien. aj som si poplakala, ze nie som schopna byt ako zeny tvojho typu - nikdy nekricat, byt so vsetkym v pohode a brat dietko so vsetkym, co k nemu patri, jeho tantrumami, placmi, vymyslancami. ver mi, su take dni (alebo skor boli), kedy to davam lavou zadnou. ale v poslednej dobe teda vobec a mam pocit, ze to len speje k horsiemu. asi je to aj vsetkym naokolo, co sa na mna sype, kedze nefungujem v pohode ani ako manzelka, ani dcera. mozno mam len nejake depresivnejsie obdobie. ale to neznamena, ze si neuvedomujem a kazdy den nedakujem za to, ze sa nam postastili az dve ochechulky a ze su zdrave. bojim sa dna, kedy nataske zacnu kolobehy vysetreni a pripadnych operacii (aj ked u nej nejde o zivot ohrozujuci problem), mozno potom si to budem viac vazit. momentalne mi to ale nejde. nepomaha mi, ked si poviem, ze su ludia, ktori su na tom horsie. skor ma to viac dostava do kolien, pretoze si uvedomujem, ze oni aj to horsie a tazsie zvladaju lepsie, ako ja iba toto.
preto skusam, co sa da a zacala som sa aj tu pytat mamin, ake s tym maju skusenosti, pretoze nechcem byt uvrestana krava, ja si uvedomujem, ze je to hrozne a snazim sa najst sposob, ako to zastavit. viem, ze to ide, len moje zdroje mi na to v poslednej dobe nestacia. tak hladam a odkukavam u inych.

@zuzky1104
@denduska

ja sa spolieham na to, ze sa to polepsi, ked baby podrastu. tak sa zatial fixujem na tu myslienku, ze niekde v buducnosti sa to udeje. len na druhej strane, potom pridu zasa ine problemy, ved kazdy vek je niecim specificky. tak si drzme palce, aby sme sa to dovtedy naucili nejako zvladat, bo v puberte nas asi porazi uz nacisto 😉
normalne rozmyslam, ze by som potrebovala knizku pre debilov: "10 krokov k lepsiemu zvladaniu materstva", podla ktorej by sa dalo postupovat. by som si skrtala bod po bode, az by mi neostal ziadny a ja by som bola taka tazka pohodacka, ze by mi vsetky siroko-daleko zavideli 🙂
asi take nieco napisem, ked vyrastiem a zvladnem sa 🙂

@mahmulienka bože moja, toto som vôbec nemala v úmysle, aby si šla z mojho príspevku- z mojho názoru do kolien. Prepáč 😔 . Ja to len tak vidím ako som to napísala. Jasné, že aj ja cítim, ked mi začínaju vrieť nervy, ale mám to šťastie, alebo resp. tú vypestovanu vlastnosť, že dokážem stlmiť hormon ešte skôr ako niečo poviem, urobím 😉 . ale čo s amojej dcery týka, tak bud je dobré dieťa, alebo neviem.... pri nej nervy nestrácam. Záleží od osobnosti, povahy. Si dobrá MAMIČKA, to je jasné..... po večeroch si spytuješ svedomie, a to je zlé 😔 😔 😔 😔 . Uvedomuješ si, že kričíš, ale zároven vieš, že to nie je zdaleka správne. Nedalo by sa najprv napočítať do desaať? Vieš ako to myslím 😉 . Prajem ti krásny den, nech ťa babulky posluchaju 😉 😉 😉 😉

Čaute, no ja som tiež veľakrát podráždená, hučím ako Niagara, teraz sa odplienkovávame, malá mala paniku z kakania, potom sa snažíme o druhé bábo, takže je toho veľa, ešte k tomu je moja mamka chorá. Ninka je zlaté dievčatko, aj sa sama zahrá atď. ale aj tak sú dni, keď si s úľavou sadnem pred telku, keď zaspí, proste ponorka, vtedy si poviem, že som rada, že je zdravá a že robota počká a treba si vychutnať to, že sme takto spolu. No sú dni, keby som šla robiť a malú už dala do škôlky a pri predstave ďalších rokov na materskej mi je,,zle". Mám pocit, že osprostievam. Všetci mi hovoria, že sa do toho v robote rýchlo dostanem, tak dúfam, že sa nemýlia. 😀 😀 😀 😀

Takych mamiciek ako ty je viac. Ja mam tiez dve deti, z toho jedno babatko. Syn je tvrdohlavec tvrdohlavy, babatko je nastastie mile, pohodove a usmievave dievcatko. Chcem ti len povedat, ze ak citis, ze je na teba toho vela a potrebujes sa poradit, tak zajdi napr. za detskym psychologom (pedagogicko-psychologicke poradentstvo), ktory ta usmerni, ako na dieta reagovat, ako ho usmernit. Tieto sluzby su zadarmo a z vlastnej skusenosti musim povedat, ze to je naozaj dobra vec. Alebo ak chces usmernit seba, tak zajdi za psychologom. Nie vsetci psychologovia su sukromni a aj v statnych zariadeniach sa najde kopa dobrych odbornikov. Neboj sa, nefunguje to ako v americkych filmoch, kde hodina sedenia stoji stovku dolarov 😀 Takze vyhovorka, ze na to teraz nemate, nie je na mieste.

A ako pise hannah82 , ked nieco vyvedie, tak to nebrat az tak tragicky. Ved aj tebe sa obcas stane, ze nieco vylejes, vysypes. Zober handru, utri a povedz, aby davala pozor. Nekric, viac to neries, proste to utri a je to. Ja som to tiez niekedy riesila krikom, teraz nie. Minule mi vylial plny pohar vody na koberec. Odlozila som pohar, utrela som koberec, povedala, aby si daval nabuduce pozor a susili sme koberec. Takyto kludny pristup nevystresuje ani teba, ani dieta. A tiez mi pomaha, ze pred tym, kym idem vybuchnut, tak ratam do 3 a niekedy aj do 10 😀 Skvela metoda 😉

@hajajanka Tak zrejme mame celkom ine skusenosti s psychologmi 🤐 možno zaleži aj na diagnoze. JA osobne nemam peniaze na sukromnych psychologov, je to strašne drahe, a teda tí štatni ťa objednaju raz do mesiacia, potom sediš 2 hodiny v čakarni, kym ťa zavola a povie ti veci, ktore už sama vieš, prip da nejake papiere aby si to vyplnila a o mesiac ani nevieš čo sa dialo na predošlej poradni. Ako podla mna nula bodov. Ja by som k psychologovi už nešla, nemam k tomu vôbec dôveru...

@fomarik to mi je jasne (resp. dufam), ze ma tu nikto nexe zlyncovat. ja viem, ze davas do plena len svoj nazor, len som napisala, ako sa z toho citim a ze mi je luto, ze ja to v sebe nemam. zdielat tieto veci vo fore mi dost pomaha. tvoj prispevok ma, ako si teraz uvedomujem, aj hecol. najprv som si povedala, ze proste nie som ten typ matky a bolo mi to luto. ale zo skusenosti viem, ze sa kopec veci da naucit, takze sa momentalne staviam do boja a idem do toho 🙂

baby, prisiel mi tip na knizku Ako hovoriť, aby nás deti počúvali od Adele Faber, Elaine Mazlish, vraj sa to dobre cita a pomaha. potom som si spomenula aj na Thomasa Gordona P.E.T. Uspesna rodicovska vychova. lahko sa to cita, len to dat nejako do praxe. ale my to dame, ze? ved na nas, matkach, stoji predsa svet 🙂

osobne mi pomohlo vediet, ze nie som sama, ked som si tu citala aj vase skusenosti. dakujem.

@fomarik držim ti palce, aby ti to ostalo aj do dalších rokov. Vieš tvoja mala ma 10 msiacov, môj bol vtedy skutočný anjelik, ako prišli prve vzdory a naprieky je to trošku o inom. Ale tak určite zaleží aj od dieťatka, su deti, ktore su ako anjel stale, ale to je len vynimka, a neverim, že mama ktora ma "normalne" tym myslim žive neposedne dieťa, ktore neposlucha prippadne robi naschvali, občas nezakričí, ved sme ludia, nie stroje.

naschvaly asi, že?? 😝