Ako vychovávať a neprísť o nervy pri všetkych poúčaniach?

Žienky potrebujem pomoc, možno ani nie tak pomoc ako nejake rady. už som zufala a z nervami uplne v koncoch.som vydata takmer 4roky (v januari budu 4), bývame u svokrovcov v rodinnom dome, kde žiju aj bratove slobodne sestry(26, 21, 7). Ked som sa nastahovala tak svokra bola mila, aspon dočasu, aj ked so vzťahom mna a manžela od začiatku nesuhlasila veľmi, asi som jej nesadla ale to som neriešila. Ked sa nam narodila dcerka, tak som bola rada že sme u nich, že mi pomože, ved som bola mlada, hlupa a ona mala akurat 3ročnu dcerku, takže všetko v čerstvej pamäti. zo začiatku to tak aj bolo, no postupne som si pripadala ako uplne neschopna. ona vedela všetko a ja nič. nie som človek, ktory povie čo mu vadi narovinu ale dusim to v sebe, to všetko som prekapala, aj ked dcerka mala 2 roky a ta najmladšia švagrina ju bila, pľula na nu (je neskutočne rozmaznana), hračky jej ničila, som jej povedala, nech si s nou niečo robi, že tak nemože robiť naprieky, tak mi povedala, že medzi deti sa netreba starať, no ked niekto niečo urobil jej dcerke tak hned mu to vyhodila na oči, aj rodičom. ked som sa sťažovala manželovi, tak mi len vravel, musiš vydržať, to sa ti len zda, si namyšľaš, a pod. avšak teraz po tých 3 rokoch už mam toho všetkeho dosť, v juni sa nam narodil chlapček, dcerka bola doteraz zlata, avšak až teraz asi na nu prichadza žiarlivosť a od švagrinej si berie "priklad" ako sa spravať. švagrina je neskutočne drza, odpapuľuje snad na všetko čo jej rodičia povedia avšak im je to akosi jedno, je to ich milačik. no ked začne odvravať dcerka, tak každy že to ako tak može, tak sa nerobi, dostaneš na zadok, a podobne, dcerka sa už s nikym ani rozpravať nechce ked ju každy len poučuje a ona ako 3,5ročna musi vždy ustupiť 7ročnej. manžel je doma jedine cez víkend a aj to v sobotu je na stavbe a v nedelu na futbale, takže mam z neho veľke nič, už som sa mu aj prestala sťažovať, lebo som bola ja za hlupu, že si všetko iba namysľam. alebo že už mu nič ine nevravim, len sa mu sťažujem, ale ja už nevladzem ked ma vždy každdy pravdu a mna maju za dobru len vtedy, ked im treba pomocť z niečim, požičať peniaze, alebo vyprevadiť "drahu " švagrinu do školy, kedže každy je rano v praci. ani neviem či som tu spravne v tejto kategorii ale už som to musela zo seba dostať ...
veronika437
11. okt 2013
@petkam18
Tak nechcem byt mudra ale ja radsej v tvojom mieste by som.odstahovala k svojim rodicom...To je hnusne co robi tvoja svagrina ta rozmaznana...Keby nahodou odplula mojho synceka takbaj jazyk.by som.ju vytrhla z ust...Fakt mas pevne nervy,ja aj so svokrou kvoli tomu by pohadala...Tvoje deticky su ako nic a jej su ako princ?Ako moze byt tvoja svokra taka. bezbrutalna?Ved tvoje deti su jej vnucata...Strasna zenska...Ty len medzi nimi sa trapis,a to pocitia aj tvoje deti...Nenechaj si to vsetko...Pre Vas ako pre rodinu by bolo najlepsie od nich odstahovat a zit vlsatny klidny zivot...
mijunik
12. okt 2013
@petkam18 Ahoj, je mi veľmi ľúto, že sa takto k Tebe a k Tvojim deťom (resp. k dcérke) správajú. Ani mne by sa to nepáčilo. Neviem, aké máte možnosti, ale aj ja si myslím, že by ste sa mali jednoznačne odsťahovať. Ideálne by bolo, ak by ste bývali sami (aj keď trebárs v prenajatom), ak to nie je možné, tak aspoň u Tvojich rodičov (aj keď neviem, aké sú vzťahy tam). Situácia by sa určite zlepšila. Musela by si si síce so všetkým pomôcť sama, ale mám pocit, že to si musíš aj tak a aspoň by Ťa nikto nepoúčal a nekazil Ti výchovu. A detičky by vyrastali v pokojnej atmosfére. Inak, nespomínaš, aký máš vzťah s ďalšími dvoma švagrinami a so svokrom. Tam to tiež škrípe? Či aspoň niekto je tam v pohode?
mamavera
12. okt 2013
@petkam18 jediné riešenie - odsťahovať sa kdekoľvek aj do podnájmu, lebo prídeš o nervy
mirat
12. okt 2013
@mamavera ale myslím že najhorší vplyv to má aj tak na dieťa :-S takže v jej záujme by sa mala skutočne osamostatniť.
tykat
12. okt 2013
@petkam18 to si fakt isla dobrovolne byvat do domu kde byvalo dalsich 5 cudzich ludi ktori tam boli doma? Bolo vam tam nie velmi dobre ale 4 roky ste neriesili ine byvanie namiesto toho ste do domu prispeli dalsimi dvomi detmi? Aka bola vlastne otazka?.... Aha musela si to dostat zo seba. No co ti napisat, je mi ta luto, ze si v tejto situacii ale mas to v rukach len ty s muzom. Riesenie urcite poznas len ci na to mate peniaze, lebo tu nic ine nepomoze.
sashabb
12. okt 2013
@petkam18 napíšem asi od temy, ale nechápem prečo si tam išla bývať, keď si tam v podstate stále bez manžela? =-) Veď to akoby si sa nasťahovala sama k cudzím a čakala, že budú skákať od radosti, že ťa tam majú :-|
Pokiaľ to bol manželov návrh, tak by som s tým jednoznačne nesúhlasila. Veď je stále preč. Takže radšej bývať v garsonke ako mať toto ...
jabadaba
12. okt 2013
prepac, off topic, ale mne je smiesne volat male sedemrocne dieta svagrinou. 😃 No a k teme - dievca zlate, u vas to je ako u Tapakovcov. Vsetko na kope. Tvoj muz zrovna nie je z rodiny kde si moze dovolit zakladat tu vlastnu v jednom dome. Ved ten je plny az az. Tri dalsie sestry, dve dospele a jeden maly poskrabok, okolo kroteho ma svokra co robit. Do toho vy. Trosku privela ludi na to, aby to fungovalo.
gretocka
12. okt 2013
@petkam18 tak toto ti nezavidim. Ja osobne som od narodenia deti dost citliva na to, ked mi niekto zasahuje do vychovy a do starostlivosti o deti, takze ta v podstate obdivujem, ze to zvladas uz styri roky a lutujem co musis zazivat.

No spoluzitie dvoch a viac generacii vyzaduje velmi vela tolerancie z oboch stran My obaja s manzelom konstatujeme ze aj ked nasich rodicov mame radi, nevieme si prestavit zit ani s jednymi z nich a rozhodnutie zit od zaciatku sami povazujeme dodnes za radu cislo jedna pre vsetky zacinajuce manzelstva.

A pripajam sa k mamavera - co najskor sa odstahovat - cim dlhsie tam budete, tym horsie nasledky to zanecha aj na tebe aj na tvojich detoch.
petkam18autor
22. okt 2013
@veronika437
@mijunik ja viem že odsťahovať sa je to najlepšie riešenie, na tom sa už pracuje, domček je vo vystavbe, len kym to bude tak to ešte nejaky ten čas potrva. k svokrovcom som išla byvať preto, že byvaju v dome kde je viac miesta a moji rodičia v 3-izbovom byte s bratom a sestrou, ktora je k tomu aj postihnuta.na začiatku sa to zdalo ako idealne riešenie, zo začiatku aj pomahala, ale po čase ju to prešlo a videla už len svoju dcerenku. a čo sa tyka ostatnych svagrin, zo začiatku som bola ja ta najhoršia lebo som na ich sestričku kričala nech nerobi to, alebo tamto, že to tak nemože, nech je ticho ked dcerka spi, ale po čase pochopili a teraz sa ju snažia aj oni napominať, lenže podľa mna je už neskoro. ona už vie čo može a čo nie a hlavne pri kom.
petkam18autor
22. okt 2013
@mamavera
@mirat ja viem len postaviť doma v dnešnej dobe trošku trva, aj ked do roka by bolo snad možne sa nasťahovať 🙂 aspon dufam.

@tykat
@sashabb bola som hlupa a zdalo sa to ako v pohode napad, a zo začiatku manžel pracoval poblizku, že bol doma každy den, takže sa to dalo, len teraz kedže sa mu naskytla lepšia pracovna ponuka tak šiel do zahraničia.
petkam18autor
22. okt 2013
@jabadaba ja tiež nie som z takej rodiny a čo teraz. svokra nam ponukala že dcerky jej tam aj tak nezostanu, tak si mame prerobiť podkrovie, že kto tu bude byvať ked oddijdu, ale to som povedala všetkym že ja o nervy nemienim prisť, tak sme začali stavať domček ...
@gretocka ja som bola tiež toho nazoru, ale nato treba aj prostriedky, a kedže sme sa brali narychlo, tak tie tam neboli, u nich sme nemuseli prispievať na domacnosť, sice ani u našich len tam nebolo kde, kedže v 3 izbovom byte boli už 4 a dalši 3 ludia by bol dosť veľky problem si myslim. takže niečo sme našetrili a verim, že do roka by sme mohli mať konečne svoj pokoj a len svoje problemy si riešiť 🙂

Začni písať odpoveď...

Odošli