Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@luna53 Milujem svoje deti a nemám problém pre ne obetovať svoj život. S mojou komunikáciou s nimi je to horšie. Všeobecne moja komunikácia s ľuďmi nestojí za veľa. Uzavrel som sa do seba a väčšinou komunikujem málo, len keď musím. Myslel som si, že sa pre svoju rodinu obetujem a v tom som videl zmysel svojho života. Viem, že je nie ľahká doba a často krát sa stáva, že ženin príjem je ten hlavný v rodine. Ja mám však stále pred sebou svojho otca. Videl som, ako sa o svoju rodinu staral, bol pre ňu oporou. Na svojich pleciach niesol všetky starosti a problémy. Mama chodila do práce a doma sa starala len o domácnosť. Všetky úradné veci väčšinou vybavoval otec, ešte aj k lekárovi chodil so mnou a so sestrou on. On sa postaral o to, že sme nežili v paneláku ale vo veľkom rodinnom dome s bazénom.Mne a sestre vystrojil svadbu a aj nám dal nejaké peniaze. Toto isté som čakal aj ja sám od seba a bral som to ako niečo normálne. Chcel som byť v tomto ako môj otec, lebo som to považoval za správne. Muža v rodine som vnímal ako jej ochrancu, ktorý sa o ňu stará a chráni ju.Lenže realita je úplne iná. Mne sa rodina rozpadla, nedokázal som si ju udržať. O finančnom zabezpečení ani radšej nehovorím. Aj keď som sa snažil a pracoval, nedokázal som to. Keby nám svokra nenechala svoj trojizbový byt, tak sa sami naň nezmôžeme. Nedokázal som zabezpečiť, aby sme mohli ísť každý rok v zime a v lete na dovolenku. Jediné, čo som dokázal svojim deťom dať, čo môj otec mne nikdy nedával je láska, ale za tú si nič nekúpiš. Píšeš, že mám žiť len sám pre seb. Robím to, no zatiaľ je to len trápenie. Neľutujem sa, len svoj život vnímam ako zlyhanie.
@roboma45 zlyhavaš, lebo chceš byť ako niekto iný a nedarí sa ti to podľa predstáv. Neuvedomil si si, že ten tvoj vzor niečo obetoval. Su ľudia, ktorý maju peniaze, lásku, ale nie zdravie. ... a takto by som pisal donekonečna. Ty si spisovateľ svojho života. Ak sa ti niečo nedarí, píš to inak.
Robíme chyby, aby sme asi nezabudli že sme na zemi. 🙂
Ak budeme stále robiť to isté, od života vždy dostaneme čo máme. ;)
@roboma45 Je vidiet že si vela vecí vyčítaš to nie je dobre ,zmier sa s tým ,že si proste iný,Nie každemu sa podari v rodine všetko zabezpečit, Nesmieš sa s tým tolko zaoberat,pozri sa na to z hladiska ,Maš priatelku ,mate kde bývat .Mi sme sa s manželom nadreli ,aby sme mali dom ,to sa nam splnilo pred 4 rokmi, pred tým sme bývali u mojich rodičov v dome kým nezomreli,No viem ,že každemu sa to nepodarí,tak si to velmi važim.Dnes mi davali implantat zubný tak ma to bolí a cela som roztrasena lebo to bolo na moju depresiu zataž ,už to citim ,že nie som v pohode.
@luna53 Ešte Ťa to stále bolí po tom implantáte? Áno, viem, že sa musím zmieriť s tým, aký som, len sa mi to zatiaľ nedarí. Tak, každému sa nepodarí mať dom. Ja som musel ísť zasa v nedeľu na zubnú pohotovosť. 6.januára mi vytrhli zub, no mňa to stále bolelo a nehojilo sa to. Bolelo ma z toho až ucho. Zubár mi musel ranu znovu otvoriť a potom mi čistil kosť v nej. Oškrabával mi ju. Povedal, že sa mi tá kosť zapálila. Dal mi antibiotiká a ranu zašil. Začiatkom januára som bol ešte aj kvôli problému s močením. Zistili mi zápal moč.ciest a dali antibiotiká. Ale asi nezabrali, lebo mal som stále bolesti pri malej potrebe. Tak som dnes šiel na urológiu. Lekár mi infekciu nezistil, robil mi aj sono mechúra, ladvín a skontroloval prostatu. Všetko však bolo negatívne. Lekár povedal, aby som využíval antibiotiká, ktoré mi dal zubár. Mali by vraj zabrať aj na močové cesty a dva týždne po ich dobratí, mám prísť znovu na vyšetrenie. Z domu som išiel o 4.45 hod ráno a vrátil som sa domov na obed. Som unavený. Mám strach, že prečo sa mi tá rana po zube nechce hojiť a ešte k tomu aj ten pretrvávajúci urologický problém ma znepokojuje. Si už aspoň trochu v pohode potom včerajšku?
@roboma45 Ano už nepotrebujem liek na bolest,aj ja mam antibiotyka aby sa to nezapalilo,aj mi dnes volal lekar ako sa mam,je to trošku opuchnute ,len bola velmi makka kost nevie či to bude držat.Ukaže to čas ,teraz musim100dni čakat na hojenie.Ty maš ako vidim tiež svoje problemi aj mimo depresie,To že sa ti zapalila kost sa stava ked sa tam zanesie infekcia.Vieš ako to je prečo by malo ist všetko v pohode ked nam sa to može ,pridat dalšie starosti.Ale ked už maš antibiotika tak ti to fakt pomože na obe veci.Včera som bola taka roztrasena ,ja nemožem normalne taketo veci zniest,ked mam strach.
Dobrý, baby tak ako sa darí, ja beriem diazepam, tiapridal ráno, n a obed a večer a o 18.00 beriem ešte kvetiapin SR, ten, keď vezmem o 18:00, tak sa mi už strašne chce spať, a to aj po káve, berie z vás niekto kvetiapin, kventiax tiež večer okolo 18.00, či neskôr ?Lekárka mi vraví, že sa má takto užívať okolo 17.00 až 18.00, ale ja potom už nevládzem mať ani otvorené oči, okolo 20,30 spím
@luna53 Som rád, že sa cítiš už lepšie. To vôbec nevadí, že nevieš znášať také veci, keď máš strach. Vydržala si 5 ťažkých rokov, keď Ti nastavovali liečbu na depresiu a teraz už 5 rokov žiješ, dokážeš masírovať a tým prispievať na domácnosť, keď Ťa synovia zavolajú na prechádzku, vieš sa premôcť a ísť s nimi, ale to, čo je najdôležitejšie je, že sa vieš usmievať. Niektorí chlapi by nezvládlo to, čím si si prešla. Pokiaľ ide o mňa, uvedomujem si, aký som citlivý človek a že mi to veľmi komplikuje život. Mrzí ma to a je mi to veľmi ľúto, že som takýto. Chcel by som sa zmeniť, byť tvrdší. Aj sa snažím zmeniť svoje chovanie, no zatiaľ sa mi to skoro vôbec nedarí. Lekárka mi povedala, že na tú plačlivosť, by mi mal pomôcť Escitalopram a zakiaľ zaberie, mám si dávať Xanax. Dnes som sa chcel opýtať urológa, či by mi nemohol spraviť hormonálne vyšetrenie. Vieš, kvôli tej plačlivej nálade, či nie som v prechode a nechýbajú mi hormóny. Či som na to nezabudol. Aj keď si myslím, že to bude skôr súvisieť so psychikou-depresiou. Dnes je tretí deň, čo som bol u zubára, keď mi čistil tú nehojacu sa ranu a tretí deň beriem aj antibiotiká. Možno je to normálne - čerstvá rana, no stále ma to bolí. Mám z toho obavu, aby to nebolo niečo vážne, lebo pri mojom "šťastí"... Je veľmi dobré a dôležité, že sa snažíš žiť, najlepšie ako vieš a nepoddávaš sa svojim zdravotným problémom. A pomaly no isto robíš pokroky. Tak sa drž.
@luna53 To je super, že Ťa už to miesto inplantátu nebolí. Mňa tá rana povytrhnutom zube ešte pobolieva, občas ma z toho pichne do ucha. Ale snáď máš pravdu a kvôli zápalu sa to bude hojiť dlhšie. V noci snežilo a zo strechy z garáže sa zosunul sneh, tak som odhŕňal. Sneh je mokrý a riadne ťažký. Bol som aj vonku so psom, no teraz som hrozne unavený. Neviem si predstaviť, akú prácu budem vládať vykonávať osem hodín denne. Úzkosti sú možno trochu slabšie, no depresia je hrozná. Aj dne mám ako vždy plačlivú náladu. Aj teraz pred tým, než som začal písať, sedel som na gauči a pozeral len pred seba do prázdna.Často krá rozmýšľam, že ako si mohla vydržať tých prvých 5 rokov, keď Ti ešte len nastavovali lieky.Neviem si predstaviť, ako sa môže človek s mojou povahou dostať z vážnej choroby, akoje depresia. Moja priateľka zo mňa vôbec nič nemá a nepotrebuje ma k životu. Ešte aj tie domáce práce alebo práce okolo domu, ktoré robím, by si vedela spraviť sama, alebo by niekoho poprosila. Ešte aj finančne je nezávislá. Rozprávam sa málo a vôbec nesmejem. Takže nechápem, prečo so mnou ešte stále ostáva. Vôbec sa mi nechce žiť.
Ahojte, chcem sa spýtať, či to len ja sama, alebo aj vy viacerí, nemáte teraz náladu, nič ma nebaví, nič sa mi nechce, uzivam tiapridal, kvetiapin a diazepam, som v pohode, len ta nálada ma stve, ze som taka nijaká, ani film, abi kniha, nic sa mi nechce, je pravda, ze som rada medzi ľuďmi, ved som ucitelka, doobeda ucim online, možno je to preto, ze som sama, syn je uz veľký, on ma svoje svoje záľuby, manzel chodi do prace a ja som sama doma, aj vy takto nemate do nicoho chuť?
@roboma45 Neblazni,určite ta lubi zato je stebou,berieta takeho aký si.No vieš za tých 5 rokov som myslela že zošaliem alebo si vezmem život,ale v kutiku som vždy dufala,že raz bude lepšie, .Je lepšie ale nie dobre,ja tiež často len sedim v tichu a rozmýšlam ake by to bolo bez depresie.Bolo by to ine bola som velmi ambiciozna,išla som aj cez mrtvoli.No teraz už nie je to take ploche preživanie,ale už sa usmejem ked je komedia a to je pokrok.Snaž sa snou rozpravat potrebuje to,aj ty to potrebuješ,je doležite aby si nezostal sam.Lebo potom tažko nájdeš východisko.Je super že si porobiš okolo domu, to je uspech,Ja aj teraz často ležim alebo sedim a nerobim nič,nemam chut niečo spravit,len to čo je nevyhnutné urobim.Takto sa žije tažko.
@luna53 Aj ja často krát uvažujem nad tým, že zošaliem z toho všetkého a to ani nehovorím, koľko krát denne rozmýšľam nad tým, že si vezmem život. Ja si myslím, že mi už asi začína šibať, keď by som len stále plakal. Možno mi už choroba nejak poškodila mozog. Viem, že sa mám s priateľkou rozprávať, ale nejde mi to. Keď tak väčšinou hovorí ona a ja len jedným dvoma slovami odpovedám. Už sa mi nechce nič, ani na internet chodiť. Zaťažko mi je sa aj osprchovať. Cez deň len sedím, pozerám pred seba a keď som sám, plačem ako malé decko. Ak treba, tak niečo porobím a potom už len čakám na večer, aby som mohol ísť spať. Čas mi počas dňa plynie veľmi pomaly, lebo nič ma nebaví. Viem, že je dôležité, aby som neostal sám. To by som v tomto stave nezvládol a vzal si život. Uvedomujem si, že to musí mať priateľka teraz so mnou ťažké. Nikdy pred ňou neplačem, no aj tak sa ma často krát pýta, či sa zle cítim, lebo to na mne vidí. Asi aj vďaka tomu, akú si mala pred depresiou povahu, sa Ti podarilo z nej ako tak dostať. Ja takú povahu nemám, možno aj preto mám problém sa z depresie vyliečiť.
@roboma45 Takto nemožeš rozmýšlat a je len na tebe či ta deti potrebuju,treba snimi hovorit stretat ked je to možné,Je doležite aby si žil hlavne pre seba a maš dceru ktorá sa ti určite vždy poteši ked jej zavolaš,Mysli na to ,že raz pridu vnučata a pre tie budeš doležitý v ulohe deda.Ja viem ,že si stale neni v norme bx y sme to nazvali,ale bude lepšie ,Nehovorim ,že dobre.Ja to tiež mam kolisavé ,možno o den dva už tu budem písat ako sa zle citim.Bohužial naš život je tažký.