Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
Baby od rána mám pichanie pri srdci a taký divný tlak na hrudi je to normálne?
Ináč večer idem von medzi ľudí môže byť ze sú to príznaky pp a úzkosti? Od rána som sa tešila že konečne idem niekam a teraz toto 😞😞😞
Stále sa bojím že sa stane so mnou niečo😞
@lentilka1234567890 nič sa ti nestane,to je len úzkosť z toho,že ideš von,aj ja som tp mavala,ak bola zmena,napr.keď som bola na marodke a isla som na vianočné posedenie s kolegami,prvych 15 minút sa objavila panika,ale pitom už bolo úplne v pohode,neboj,bude dobre
@lentilka1234567890 Neboj, to sú len príznaky pp a uzkosti. Nič sa ti nestane, ver mi. Úplne to isté mám občas, pichanie pri srdci a tlaky na hrudi. U mňa je ale rozdiel ten, že mňa nikdy nenapadlo ísť k našim. Ja sa nebojim byť sama s deťmi a to sú malé, mám rada svoj pokoj. Možno je to tým, že mama je generál a vsetko musí byť podľa nej. Prať môžeš kedy ti schváli, variť môžeš čo ti schváli, aj vetrat musíš toľko koľko ti povie. Potom vznikajú medzi nami konflikty. A tiež poznám jej názor na ľudí s psychickými problémami, podľa nej sú na hlavu a nikdy sa z toho nedostanú. Čiže keď som minulý rok dostala pp tak som jej o tom nepovedala. Aspoň sa cítim silná, že to zvladam sama, len s podporou manzela. Muž ide budúci týždeň na školenie, ja sa vôbec nebojim ako to zvládnem. Zvládnem a basta. Muž mi vždy povie, že som svojprávna a nie je dôvod utekať vždy keď je preč domov. Možno keby som mala citlivejšiu mamu, utekala by som tam každý deň. Ktovie ako by to bolo.
Neboj sa, postupne bude všetko lepšie. Mne lieky zabrali po 5 týždňoch a potom som sa cítila už fajn. Snaž sa myslieť na niečo pekné. Ak sa dá a máš chvíľu času a vládzeš, rob niečo, čo Ti predtým prinášalo radosť. Dobré sú prechádzky na čerstvom vzduchu. Jedz banány a horkú čokoládu. Ak máš komu, vyrozprávaj sa. Držím palce!
@junova súhlasím s tebou, len u mňa je ťažšie lebo s manželom nie sme spolu ani nevie o tom že mám také problémy ani nechcem aby o tom vedel tak som nemala inú možnosť som u našich ale ako mi bude lepšie idem preč..
@junova mas aj vyhodu ze mas manzela kazdy den.ja ho nemam chodi za pracou dalej a tak keby sme byvali sami tak som na maleho sama jeden tyzden.ale chceme sa osamostatnit.mozno pojdeme do mesta kam pracujeme a budeme spolu kazdy den.uvidime.a ty mas ako stare deticky?a dievcatko aj chlapca?
Ahojte kočky čítam vás tu 😉 ja uvažujem nad zmenou psychiatricky moja si zlomil a nohy nevedno kedy príde. .keď tam je tak raz do týždňa...pred dvomi tt som mala menší atak odvtedy beriem rivotril ten mi pomáha ale beriem len 0,25 ráno a 0,25 večer....o chvíľu začínam piaty mesiac s AD,stale beriem 20 mg...po ataku som bola maximálne rozhodena a doteraz mám taky vnútorný strach.. chcela som sa s psychiatrickou porozprávať no nemám ako....😔
@slnecnica333
@lentilka1234567890 Dievčatá, nechcela som sa vás dotknúť. Keby som nemala oporu v manželovi, tak možno sklopim uši a som u rodičov. Lentilka, to ma mrzí, že sa rozvádzate. Mám 8 ročnú dcéru a 3 ročného chlapčeka.
@mm103 mozno by ti stacila aj psychologicka. Mne pomohla.
@bambulka05 len u nás nie je nikto taký dostupný to je ten problém 😔všetci takí luzri....
@mm103 jaj no tak to je blbe. Lebo mne psychologicka velmi pomohla. Teraz uz nechodim. Ale vela mi tie stretnutia dali. Na vela veci sa pozeram inak a inak ich aj vyhodnocujem.
@juliet86 @janefonda @esselte @sardinka336 @junova dakujem vam za reakcie, moja diagnoza je inak zmiesana uzkostne depresivna porucha a bojujem s tym rok. ale musim povedat ze som sa velmi posunula, asi mesiac dva neberiem lieky.. len ta terapia ma teraz odrovnala, ale povedala som si ze ak mam chodit z nej vynervovana tak to asi neni ok. nech som podla terapeuta akokolvek "chora", stale by som mala mat podla mna pocit, ze si ma vazi. okrem toho, ta choroba mi dost nastrbila sebavedomie, ktore potrebujem opat dat do poradku a tento pristup ala alfasamec mi asi moc nesedel. ale akoze zas nieco mi to aj dalo.. meno p. psychologa vraviet nebudem, nemyslim si ze by to bolo spravne.. ale je to zevraj kapacita, a problem je asi ze si to kazdy den hovori do zrkadla. ziadny extrem nie je dobry, ludskost by stale mala byt sucastou aj terapie.. ale taka ta naozajstna..
@bambulka05 tiež by som to tak chcela...
a dievky co ste z BA.. nepoznate nejaku dobru psychologicku-zenu? pripadne aj muza.. len tam mam strach nech to neni zas nejake muzske superego..
@slnecnica333 Ďakujem 🙂 snáď sa na tu dovolenku dostanem.Takže AD neberieš?tak to máš super..ja som najprv skúšala Persen a Sedatif PC ale nepomohlo.
Ja to mám zatiaľ od poisťovne a potom si chcem platiť sama.Odporucam Kurucova v Petrzalke
Nebudem písať konkrétne ktorej máte podobné Nicky c tými číslami
Ja som pred tehotenstvom mala panicke záchvaty pár x a potom, keď som porodila som sa bála byť s dieťaťom sama doma.Bola som schopná byt s ním veľa vonku, ísť do nákupného.centra či na návštevu len nech som čo najmenej doma.skratka klasické vyhybave spravanie a z toho potom výčitky.Az raz som si povedala, že stačilo stále žiť v strachu, že mám dieťa, tak sa nemôžem správať sama ako dieťa a musím s tým skončiť a nie celý deň premýšľať čo budem robiť a ako to zvladnen,keď muž pôjde na sluzobku cestu.Bala som sa veľmi srdce mi busilo, ale som si povedala, že keby dačo zavolám si 112🙂)
Alebo pôjdem zaklopať k susedom.Velmi mi s týmito pocitmi pomohla psychologicka.A zvládla som to bola som na seba hrdá a takéto malé úspechy nás vždy posúvajú vpred.Lebo naše pocity nás ovládajú a potom si myslíme, že sme menejcenné a sebavedomie na nule.
Ja som mala tiež rodičov blízko a poviem Vám nie je to dobré, lebo som tam stále chodila a tým pádom som sa udržiavala v tomto, že nie som schopná sa o dieťa starať sama stále som ich mala v pozadí ako záchrancov.A tak mi to vysvetlila aj psych, že ja zodpovednosť prenášam na nich.Pritom všetko som robila okolo dieťaťa sama stačil mi ten pocit, že nie som sama, keby niečo.....
Sovidzka ten terapeut tým niečo sledoval, ale neviem čo.Tiez možno to, že od neho ocakavas pitie, ale on chce, aby si bola zodpovedná a postarala sa o to sama kúpila si po ceste....Ale druhá strana mince platis vysokú sumu a tiež by som to čakala, že Ťa ponúkne.
Moja má takú strohu ordináciu a vodu si nosím nikdy mi neponúkla, ale tiež ma pred 2 r nahnevala🙂)ja ju poznám 10 r a cca každých 3,5 R k nej chodím vždy, keď mi je fajn a myslím si, že lieky vysadim.
Išla som k nej na 3 terapiu hodinu aj pol som cestovala bol sneh a v polke terapie mi povedala, že sa len ľutujem a,že bude lepšie, keď odídem domov a popremyslam nad sebou.Urazila som sa a išla tam, až teraz na jeseň.Oni majú svoje ciele, kde nás chcú dostať ten tvoj možno sledoval či sa vies ozvať, brániť, alebo či si submisivna.Ver tomu nešlo o vodu niečo Ťa chcel vyhecovať.Este raz by som k nemu išla a vydiskutovala si to.
Baby idem odfotiť ten jedálniček a pošlem Vám ho.....Vy viete ktoré....
Práve čítam knižky od kamošky maj strach a napriek tomu konaj a super kniha,až mám slzy v očiach stiahnite si ju je výborná
Pobavila má veta,že neurotici sú inteligentní ľudia, lebo veľa premýšľajú až na svoju škodu a potom si privodia strachy a obavy a točia sa v bludnom kruhu.To mi povedala aj psychologička, že celý môj život je kruh a neviem z neho vykročiť:(
Sovidzka začína jeho priezvisko na Ž, alebo M?
@eliska13 ano eliska, suhlasim, ja viem co tym sledoval. my sme si to potom rozobrali. ja som mu povedala, ze su dve veci. prva, ze podla neho nie som dostatocne samostatna a druha, ze mam potrebu s nim manipulovat. ale ze to si mysli on, nie ja. ze ja som proste iba smedna, ked rozpravam vysycha mi v krku a vodu si rozhodne nosit nebudem. a on mi ju napriek tomu nedal tak som sla vedla za druhou psychologickou a vypytala si pohar a sla si vodu nacapovat na zachod do cakarne. ja som dost otvoreny clovek, celu terapiu som sa snazila vramci nejakych moznosti, ale toto uz bolo akoby prepalene. povedala som si, ze taketo spravanie si nezasluzim nech mu pripadam akokolvek zavisla..aj ked ja si tak nepripadam ale to je iny pribeh
juheeeej prežila som to. Včera večer som išla von s kamarátkou fu veľmi dobre bolo 😉😉😉 Úzkosť som mala na začiatku ale potom to prešlo tak sa tesiiiim 😊😊😊
Ale to pichanie pri srdci stále trvá myslíte že mám ísť k lekárovi s tým?
Ináč odkiaľ ste?
No dievčatá, ak niekto z mužov začne čítať vaše slova, tak to buď zalomí, alebo asi začne zisťovať, že existuje aj iný svet. Je ťažké rozumieť tomu vášmu, ale za to krátke obdobie na tomto serveri sa oplatí, pretože v skutočnosti málokto sa dokáže podeliť tak otvorene o skutočné chvíle života. Je to pre mňa trochu nezvyk, pretože pre takúto komunikáciu uplatňujem radšej osobný kontakt. Ale dneskajšok je už asi naozaj odlišný, pretože cez virtuálny svet riešime dnes už docela veľa vecí. Je to nielen pohodlnejšie tým, že nemusím niekam cestovať, keď stačí napísať nejaký mail, žiadosť, alebo.... Chcel som vám len povedať, že vďaka vám a zabudol som aj na admina, že je to fajn spoznať ženský svet aj takou nezvyčajne inou, alebo novou cestou cez virtualitu.
@sovidzka. Myslím, že terapeut by mal na začiatku pred terapiou sa správať citlivejšie. Je to ako keď kráčam vonku a ľudí ktorých pozdravím zo slušnosti, tak sa snažím pozdraviť citlivo a slušne.
Myslím si, že keď prídem k psychoterapeutovi, alebo keď od neho odchádzam, tak by som mal mať príjemný pocit, že sa k nemu chcem aj vrátiť, a nielen byť vyliečený. To, že počas terapie sa ma možno terapeut dotkne, alebo nasere, tak vždy bude viesť terapiu tak, aby som vždy prišiel k nemu a odišiel od neho spokojný a v pohode. Ja chcem byť stále človekom.
Aj keď z osobného života mám skúsenosť, že „kapacity“, skrátka ľudia ktorý majú niekoľkoročnú prax a sú fakt dobrý vo svojom obore, sú už zvyknutý nemrhať časom a niekedy na nás bežných ľudí používajú praktiky, na ktoré sme nie vždy pripravený, alebo sú pre nás tak trošku divoké. Ja som si napríklad vybral detskú psychoterapeutku, ktorá nie je kapacita, ale je možno ešte sa rozbiehajúcou kapacitou.
V mojom živote som stretol na Slovenskú a v Čechách len pár psychológov a psychiatrov aj civilnom živote, ale nikdy sa ku mne nesprávali ako ku chorému. Vždy som mal pocit, že aj keď mám potrebu liečiť sa, tak som normálny človek, ktorý len potrebuje vyliečiť vnútorný nepokoj a možno to zaberie dlhší čas. Dali mi pocit, že aj oni su len ľudia ako ja.
Ja možno rozdeľujem psychoterapeutov na kapacity, ktoré vám docela vedia odpovedať na otázky, ktoré má trápia a sú efektívnejší, ale nikdy sa nedotkli mojej citlivej časti vnútra tak hlboko. A potom na psychoterapeutov, ktorý možno nie sú verejné kapacity, ale pre mňa sú, pretože možno nemajú toľké skúsenosti, ale ja som pre nich objekt záujmu a snažia sa omnoho citlivejšie dotknúť a spoznať moje „ja“. Som si vedomí, že s kapacitou by som možno vyriešil svoju vnútornú bolesť efektívnejšie, ale ja osobne staviam radšej na citlivosť, a možno aj keď mám len šťastie, ale psychoterapeutku akú mám teraz, som hľadal od mojich 14 rokov. Keď som sa jej spýtal, prečo som ju nestretol vtedy keď som to tak potreboval v detstve, tak mi odpovedala, že to nevadí, pretože teraz je tu, a je tu pre mňa.
Asi si potrebujeme vybrať psychoterapeuta podľa potreby, jak máme hlbokú bolesť, alebo strach.
@sovidzka ahoj. Mne veeeelmi sedi institut virginie satirovej.
http://www.satir-institute.sk/p/lektori.html?m=1
Skusila som aj par inych psycholigickych pristupov ale tento u mna vyhrava na plnej ciare. U mna total funguje. Ja chodim k olinke ale je od ruky. Pizri si profily mozno ta niektora hned zaujme....
@lentilka1234567890 presne tak,ako som ti vravela,na začiatku a potom bude super,ak pôjdeš druhýkrát už to bude uplne ok
@sovidzka od takého len utekaj preč. Ja inak prestávam veriť doktorom a psychológom lebo necítim žiadnu zmenu k lepšiemu,naposledy ma psychologička odbila jednou smsko a radou aby som si uvarila bylinkový čaj a o psychiatrovi sa už radšej ani nevyjadrujem som u neho maximálne 5 minút nič nepovie nepzrie sa len čumí do počítača a píše,už som rozmýšlala že keď pôjdem na kontrolu že poviem že stačí keď mi sestrička medzi dverami podá recepty a nemusím ho unúvať ani tých 5 minút.