Ako sa prejavuje popôrodná depresia?
Dievcata, ktore mate skusenost s poporodnou depresiou, ako sa vam prejavovala? Dakujem 🩶
velmi zle stavy, nebola som schpna vstat z postele, schudla som 10kg za dva tyzdne, nevedela som jest pit, ked som mala dakam ist triasli sa mi nohy, neskutocne bolesti som mala v klboch nevedela som ani UM zohriat, ani prebalit, neskutocne som mnou lomcovali emocie, plakala som velmi vela, bala som sa ze sa nebudme vediet o dieta postarat, ze umriem, ze dietatu sa nieco stane, ze sa zadusi, neskutocny strach od ieta, plac nad tym ze som totalne neschopna, ani kojenie mi neslo..odporucali mi ist k psychioatrovi, ale nesla som, preslo to za 2-3mesiace, bolo to lepsie. ale rodila som uz starsia. a tazky porod. proste strasne vela aspektov. ale casom sa to zlepsilo aj bez liekov. ale najhorsie obodbie zivota. aj ked pre mnohe najkrajsie. pre mna najhorsie, teda jedno z najhorsich. a teraz je ten maly clovek pre mna zmyslom zivota. kebyze mozem, isto mam dalsie.
Tak mne sa to nechce vsetko znova popisovat. Ale rozne stavy mavam aj teraz, u mna sa to viazalo na nedostatok spanku hlavne.
No a potom, pri druhom dietati, ktore bolo mega narocne sa psycho stavy nedostavili, ale skolabovala mi stitna, zblaznila sa a bola som hyper. Do toho padanie vlasov, potenie, tras, vysoky tlak a pulz. A odvtedy, zaliecena, ale uz som sa nedala nikdy dokopy poriadne, hormony ako na hojdacke. Ale ja som to nemala spojene ako
@mamatroch s nizkym progesteronom (ale mozno aj mam problem, lebo mam poslednu dobu spinenie pred ms aj 5 dni), ale s hormonmi stitnej ako na hojdacke. A este, brala som Dopegyt a teda az pri tretom dietati som sa dozvedela, ze po porode sa uz nema davat, lebo sposobuje depresie a znizuje tvorbu mlieka. A preto som pri prvom mala depresie, pri druhom, hoci narocnejsom dietati, nie. A pri tretom a stvrtom to zacalo tiez, ale to som vedela, ze musim ist za kardiologom, vymenit lieky na tlak.
Bolo toho viac, ale velakrat som stala na balkone a chcela skocit. (Toto pri tom prvom dietati). Mala som stredne silnu depresiu podla psychiatricky, predpisala mi Sertralin, ale neuzivala som. Prisla mama a komplet domacnost zastala ona aby som sa vyspala. Aj maleho mi v noci uspavala ona, ja som nakojila, odsala mlieko este a sla spat. Ten lepsi spanok ma zachranil.
Neskutocne uzkosti, pocit na hrudi, ze sa zadusim, pocit cisteho zufalstva bez ohladu na uroven vyspatosti a situaciu. Dcera bola idealne babatko, neplakala takmer vobec, kojenie na vyziadanie a uplne bez problemov, v tom case aj harmonicky vztah s manzelom.
Dcerka od 4,5 mesiaca prespala celu noc, spokojna doma i vonku v kociku.
Financie nam vtedy tiez vrasky nerobili, byvali sme v byte, cize ani tej roboty okolo domacnosti nebolo tolko, aby som sa citila pretazena.
Postupne som vypozorovala, ze cim castejsie cez den kojim, tym to je horsie. Tie záchvaty prichadzali uplne zrazu, z nicoho nic, trvali desiatky minut, niekedy niekolko hodin, potom zrazu ako prisli, odisli.
Do toho migreny so zvracanim 🙄
V jeden taky zufaly den som zbalila dcerku i seba a hybaj k vseobecnej, ta ma hned na neurologiu poslala, dvere oproti, rovno som tam pockala. Doktorka ma este zvozila, ze som "taka nijaka" (akoze sorry, ze som v stave, v akom som bola, nehopkala plna radosti po ambulancii 🤷). Odtial rovno ku psychiatricke, ta po 5 min skonstatovala, ze mi predpise antidepresiva, len musim dceru odstavit. To som ale nechcela...
A potom zrazu bum, uzkosti boli prec. A ja som podla toho zistila, ze je to hormonalne a ze som tehotna. Cele tehotenstvo ok, porod tiez a potom par mesiacov na to deja vu, tie iste stavy. Tentokrat som ale sla rovno ku gynekologovi i so zaznamami billingsovej metody a ukazala mu, ze na rozdiel od cias pred detmi mam poovulacnu fazu namiesto 14 dni uz len 8-11. Nastastie mu to napovedalo dost, predpisal mi utrogestanna 3 mesiace a do par dni bolo lepsie.
O niekolko rokov na to dalsie tehotenstvo a znovu po nom tie iste stavy, este intenzivnejsie a horsie 😱 . Rovno som pisala na gyndu o termin, chceli mi spravit hormonalny profil, no uz som nestihla, najstarsej zistili nador na mozgu, slo jej o zivot, riesilo sa to... Nastastie OP bola uspesna, no tie stresy, strach o nu, do toho 4-mesacne babatko a predskolacka, len co bolo s dcerkou lepsie a pominulo to extremne vypatie, zasiahlo ma to naplno. Akurat som bola s detmi u kamosky na navsteve, pohodicka, deti spokojne, my sme sa rozpravali a zrazu bum, doslo to na mna, ja som myslela, ze umriem. Hned som volala manzelovi, nech po nas okamzite pride a rovno sa nechala odviezt ku gyne, tam ked ma sestricka videla, v akom som stave, hned vedela, kolka udrela, sadla si so mnou, nechala ma vyrozpravat a rovno mi vtisla krabicku utrogestanu do ruky. No, poviem Ti, mozno mi tym zivot zachranila a ani o tom nevedela.
Teraz ma uz syncek 6 rokov a tieto stavy sa mi uz odvtedy nikdy nezopakovali.
A vidis, psychiatricka mi hned chcela predpisat antidepresiva a pritom pricinou boli hormony.
Chod, prosim Ta, ako prve si dat urobit hormonalny profil (ku gyne / na endokrino...). Hormony vedia mamu vykolajit. A ak by to u Teba nebolo tym, tak kludne psychiatricka, nie je to hanba.
A ak mas moznost a niekoho, kto Ta vypocuje a nebude to bagatelizovat alebo davat rady typu, bud rada, ze mas dieta vobec, zdover sa niekomu, i ked nie vzdy to ludia chapu, viem o tom svoje...
Mne pomahalo v takych dnoch zbalit dieta a seba a ust von, na ihrisko na lavicku, byvala tam jedna mne neznama babka s vnucatkami a po rozhovoroch s nou, i ked len nezavaznom small talku, mi bolo vzdy lepsie. Velmi mi pomahala, zmenila mi zivot a zle dni k lepsiemu a tiez o tom ani nevedela ☺️
Alebo doma, pustit si hudbu / TV, ani neviem, co tam bezalo, ale pomahal mi pocit, ze nie som doma okrem malej sama...
Hlavne to ale prosim ries. Nemozes za to a ani to z Teba nerobi horsiu mamu, prave naopak, si velmi statocna, pretoze Ta dni stoja ovela viac namahy. Budem na Teba mysliet a pokojne sa ozvi i cez IP, len teda, nechodim sem uz kazdy den, ale budem sa snazit Ti ozvat ak budes potrebovat.