Popôrodná depresia

28. sep 2023

Mamičky prekonali ste poporodnu depresiu s úzkosťami bez liekov ? Ak hej kolko to trvalo?

marhulka13
28. sep 2023

Žiaľ, ja iba s liekmi

lorin29
28. sep 2023

Áno ja ale teda je to strašne náročné a trvalo to veľmi dlho... Mala ma teraz 2 roky a semtam sa mi stane ešte ze úzkosť dostanem

marhulka13
28. sep 2023

@lorin29 a ako sa ti to prejavovalo? Co si robila?

autor
28. sep 2023

@marhulka13 a ake máš lieky ? Ja mám doma v sufliku a zvažujem, keď ja nie som ani tak smutná ako tie uzkosti a nevonia mi moja dcéra a strašne ma to trápi 🙈

autor
28. sep 2023

@lorin29 mala si aj uzkosti ?

lorin29
28. sep 2023

@marhulka13 celé dni som preplakala, stále som si niečo vyčítala a myšlienky som mala nie moc dobre veľmi depresivne
Autorka : Áno mala

autor
28. sep 2023

@lorin29 a nevieš ako dlho to trvalo ? 😊 ja mám niekedy dobre dni a niekedy tiež depresívne

lorin29
28. sep 2023

Také to najhoršie obdobie trvalo 4-5 mesiacov potom sa to začalo zlepšovať 😊

marhulka13
28. sep 2023

@lorin29 toto iste som mala aj ja pei oboch deťoch. Teraz som tehotna tretíkrát a desim sa iba týchto stavov po pôrode. Ale asi mi zase nič iné neostáva, iba to prijat

marhulka13
28. sep 2023

Ja som brala seroxat ale mne to prešlo pri prvom tak do mesiaca a pri druhom aai týždeň

marianarem
28. sep 2023

A ako dlho ti to uz trva? Ja som mala aj depresivne, aj uzkostne, aj panicke stavy, ale teda len cca prvy mesiac to bolo take silnejsie. Po 3 mesiacoch uz uplne v normale. Lieky som neriesila, brala som to tak, ze to robia hormony a prejde to, ked si telo zvykne. U mna to aj tak bolo, ale viem, ze u niekoho to take jednoduche nie je. Navyse som nastastie bola funkcna.

autor
29. sep 2023

@marianarem 3 mesiace 🙈

marianarem
29. sep 2023

Ak sa to za tie 3 mesiace nikam neposunulo, tak by som uz vyhladala predsa len odbornu pomoc. Tieto poporodne depresie nebyvaju take, ze raz zacnes brat lieky a uz sa ich nezbavis, ak sa nahodou tohto bojis.

dudos
29. sep 2023

Áno mala. Zvládli sme to bez liekov. No úprimne, skoro ma to stálo manželstvo.
Upravili sme si režim ako rodina. Manžel sa snažil ma cez jeho voľno (čoho je naozaj veľmi ale veľmi malo) odbremeniť, chodili sme veľa mimo domu nakoľko domáce prace mu moc nejdú a mňa trápi neporiadok a pod., naučil sa sto percent postarať o dieťa. Raz za dva mesiace som chodila bez nich na wellness pobyt na 3 dni. V noci vstával ku malému (pre neho to bola vážne ďalšia šichta, bolo obdobie keď spával za celý deň 4 hod. ). Trvalo to takto zhruba 6 - 7 mesiacov. Potom som nabehla a už som z toho vlaku nevystúpila.
Teraz pri druhom začínam mať pocit že ma prepadajú úzkosti neskoršie, dcéra bude mať dva roky. Badám to na sebe už vyše mesiaca, komunikovala som to s manželom a vidím, že sa snaží byť mi oporou.
No ako rodina máme za sebou náročnejšie obdobie, cca 3 mesiace bola všetka starosť výlučne na mne. Manžel bol dlhodobo PN. Nečakane hospitalizovaný a následná PN ka rehabilitácie, finančná neistota, prerábka bytu, uzatváranie známok v škole, plánovanie manželovej práce aby boli klienti spokojní. Dlho som išla bez emócií, ako stroj. Asi si ma to počkalo teraz.
Pre mňa je alfa s omega mať aspoň hodinu čas pre seba. Aj keď úplne v noci, no potrebujem si zacvičiť a potom je to lepšie. No veľa vecí ako žehlenie, ukladanie skríň, špajze a pod. som robila po nociach, teraz nie, tak to tu niekedy vyzerá že bum. Ale v tomto mám tolerantného manžela s nikdy ale nikdy mi nič nenaznačil. Ale mnňa to ťaží, tak je to ako keby jeden kruh. Mám čas pre seba na úkor domácnosti ( od čoho sa ja neviem odosobniť, moja povaha, ale snažím sa, na ozehlenom prádle nestojí spokojná rodina, toto si vždy vravím).

autor
29. sep 2023

@marianarem posunulo už viem fungovať sama s dieťaťom a predtým som bola nefunkčná

autor
29. sep 2023

@dudos ja mám tiež veľkú oporu v manželovi a rodine. Nie som na malú sama. Podľa mňa je to veľká zmena a musim si nájsť systém ako fungovať 😊

marianarem
29. sep 2023

Aha tak to mozno prejde aj same. Treba podla moznosti co najviac oddychovat.