Ako zmierniť psychické kŕče pri tetánii?

Dobry den, ja mam taku tetatnia vo vyssom veku cca 43rokov to zacalo, myslim ze z takeho vyhorenia 16 rokov doma s detmi a blizil sa cas ist do prace, zacalô to vsak uz rok pred nastupom, ked som zila relativne kludne obdobie, len som uz nechcela byt doma, stale dookola to iste a nic za vami nevidiet, proste tocky hlavy najprv, potom nespavost, budenie srdca, nervozita, diagnostikovala som sa vdaka modremu koniku...rok som sa s tym ucila zit, nemohla som do kostola len vzadu pri dverach, na chalupe v noci som nevedela zaspat, proste vacsinou v tych istych situacichach, ked som si spomenula na tetaniu tak hned sa aj prejavila...nastupila som do prace, cela nadsena prvy mesiac som ani nevedela ze ju mam, vazila som si ze mozem chodit do prace a nemala som cas na tetaniu, potom mi vsak zomierala pribuzna, bola som v posledny den pri nej, bolo to smutne, no ja silna kedysi ....na druhy den som po par hodinach muslea odist z prace kvoli pocitom na odpoadnutie a tocky hlavy, taky vutorny strach a napatie...po pohrebe som si rano pred pracou musela dat aspon polku neurolu, aspon taka psychicka barlicka ze mam tabl, musi mi byt dobre a aj bolo... , ked sa den rozbehol tak uz dobre, potom som bola pat dni pn a uvedomovala som si ze nechcem brat kazde ranou neurol a mam super pracu inu tak dobru nenajdem, ze chcem do nej chodit, nechcem prist o tuto prilezitost, blizil sa den posledny den pnky, obvolala som psychologov , kazdy az o mesiac mal termin, ja som potrebovala pomoc hned...spomenula som si ze mi pribuzna spominala nejaku kouchku, zohnala mi ku nej sedeni e hned na druhy den, nevedla som co ma caka....a tak som cez skype zacala opisovat svoj zivot, jasne ze som po chvili revala a to dve hodky vkuse, vobec ma nezaujimalo ako vyzeram...ked sme skoncili citila som ulavu, dlho som nerevala....mala som pocit ze som sa nic extra nove nedozvedela a ani mi nedala navod ako zit, ale ponukla mi komplexny pohlad na cely zivot, pribuzny ci kamaratka by vam toto nedala, lebo ona presne vedela kde su chyby, aj ked povedala ze chyby neexistuju, su to skusenosti, nic som odvtedy vo svojom zivote nezmenila....len minimum mozno, mozno mi pomohlo to uvolnennie napatia vyrevanim...nebola som fit na druhy den ale tak o tri, premyslala som nad jej slovami.,..a po troch dnoch bola tetania prec...kazdy den sa tesim do prace, to je zaklad usmievat sa a nie mracit, nehromzit nad zivotom ale tesit sa,presli tri mesiace a nevravim ze uz som za vodou, ak sa mi pritazi budem prinutena opat hladat pomoc a pracovat na sebe, lajdacky teraz cakam kedy to pride, nerobim na sebe nic, alebo len malo.povedala mi ze som obetou samej seba...a tak to aj bolo, hnevela som sa ze vsetko robim len ja, za muza a styri deti....ale bola to moja vina, ked by som si to bola zmenezovala na zaciatku, tak sest ludi by robilo pracu siesitich, no ja som nemala nervy sa s nimi dotahovat a tak som vzcsinu rychlo urobila sama, mozno v 4 clennej domancosti to zena utiahne ale sest je sest, chce to rozlozit...a este moj postreh, cim viac na to myslite, cim viac sa v tom hrabete, tym horsie, ja som chcela zit ako predtym, zabudnut na tetaniu, plati to pre vsetky psychicke choroby
mozno sa pytate ako sa v tom nehrabat ked vam to ovalada a meni cely zivot...zaklad je usmev a pozitivne naladenie, robit co vas bavi, tesit sa, a ked nemozete robit co vas bavi tak s usmevom robit to co vas aj nebavi, povedat si lespia tato praca nez ziadna...