Ako zvládnuť stres a úzkosť v materstve?

Ja poznam vsetky pocity, co pises, ale musim povedat, ze aj mne teda naozaj dost pomaha usmev maleho, jeho nadsenie zo zivota, napredovanie. Bez toho fakt neviem, ako by som to dala.
Dalsia vec, co nas s manzelom drzi nad vodou, je robit s malym prevazne take aktivity, ktore bavia aj nas. Ja napriklad rada varim a peciem, je to jedno z mojich hobby, takze u nas toto naozaj spolocne robime. Manzel zase s malym rozobera a opravuje veci, berie si ho k robotam okolo domu, do vinohradu. V podstate malokedy robime nieco, do coho sa nam fakt nechce a co nas nebavi. Nie je mozne to aj u vas robit takto? Ze by vyber aktivit nebol len o nich, aby to bavilo ich, ale aj o tebe?

Prave sa mi dieta zobudilo na mlieko a pocujem ako ma sople v nose, mam chut sa odstrelit

@verka1818 anoo pisem

Mne keď lezie na nervy vypadnem z domu na dva dni a jednu noc aspoň. On ostáva s otcom svijim a ja si oddýchnem nič neriešim. A výčitky nemám, lebo keď je toho už priveľa kričím a som zo všetkého nervózna a nič sa mi nechce.

@ronie338 ano, mam v plane odist na wellness vikend, aj manzel ma posiela ale neviem preco nejdem, je mi divne od nich odist aj ked od nich odist chcem😀 chapes. Schyza

Poznam to mam vždy keď idem preč ale strašne to pomáha, že proste odo mňa nikto nič nechce. Nemusím sa prispôsobiť, môžem spať, jest kedy chcem, sama na wecko idem....

Ja som na wcko nevedela ist od narodenia malého, lebo okrem polohy na mne alebo na rukách nevedel byt vôbec..Trva to stále, ze je vkuse pri mne/so mnou.. ale pomohlo mi, že som začala pracovať na diaľku aspoň pár hodín denne,že mám aj inú hodnotu nie len ako mama.. A odkedy sa dá robiť v záhrade, som tam.. Je však pravda, že ja som rada, ze uz sa s ním dá hrať, mňa to miminkovanie nebavilo, ale hrať sa stále, to hej, zabavime sa.. Do všetkého, čo robím ho zapájam, ma úlohy svoje, pomáha a tým mam priestor niečo robiť a aj ja..
Keď bol babo, mala som chuť niekam utiecť, ale zas som vedela, že to bez mňa nezvládne..teraz mi pomáha, že pracujem..iným smerom zaťažiť hlavu..

Ahoj, mám tiež 3 ročné dvojičky a ešte jedno staršie 6 ročné dieťa, takže úplne ti rozumiem. Je to mega náročné. Minule mi muž vyčítal, že veľa kričím, že on toľko nekričí. Tak som mu povedala, že však od teba ani nič nechcú 😄. 90% času to je len mami, mami. Lebo sú samozrejme zvyknuté, že tatino je v robote. Tak pochopil a už bol ticho.
Toto obdobie 2-4 roky je podľa mňa najhoršie. Pre mňa to bolo jednoduchšie, keď boli bábätká. Nemali toľko požiadaviek, nerobili toľko bordel, nemusela som v kuse striehnuť, aby si neublížili a nebolo ich nonstop počuť 😄. Je to mega nápor na nervy.

Ale viem, že to nebude trvať večne. Vidím na staršom, že ten už je mentálne niekde inde, že s ním sa už dá rozprávať rozumne. A veľmi mi pomohlo, keď začali dvojičky chodiť do škôlky. Prvý deň v škôlke som mala chuť buchnúť šampus 😄. To bol neskutočný pocit slobody.
Baterky dobíjam jedine spánkom, teraz sú choré, tak zas to nie je bohviečo. A náladu dobíjam hudbou a podcastami. Mám vždy v jednom uchu bluetooth slúchadlo a počúvam, veci čo ma zaujímajú. Potom mi ani nevadí už po piaty krát skladať s nimi to isté puzzle. Drž sa ✌️

@ronie338 to znie skvele. Asi to skusim. Ale ked moj manzel nema na nich vobec trpezlivost, nechcem aby tu po nich cele dni hucal, mozno aj to ma od toho drzi doma.

@emma022 ano, uz sa tesim do roboty a oni nech uz idu do skolky, ja by som ich dala aj skor ale nebola u nas v dedine kapacita. A tiez milujem pocuvat podcasty ale ako si dam sluchatko, tak uz po nom idu a nic ine ich nezaujima🤣 aj to ma stve, uz ani vonku nemozem pocuvat lebo aj vonku mi stale nieco hovoria a teda vypocujem si hofno😀😭 ale teda ty mas este jedno dieta k dvojickam, mas moj obdiv, ja si dam asi vybrat maternicu alebo co🤣

@pauli222 ja som nemala rada ani babatkovske obdobie, radsej mam toto obdobie ale uz som toho extremne presytana. Robime aj domace prace spolu, ale hovorim. Obcas chcem si porobit veci v klude a s mensim bordelom. Chcem si citat aj za denneho svetla, nie len vecer ked zaspia, proste vsetko len vecer za tmy, jedine vtedy mam slobodu, ale to som uz k.o, takze energia pre moj me-time je nulova.
Ale tak co uz, uz to len nejako vydrzat

@zuzka565 naposledy som mojich varovala ze nech sa neskrtia... Tiež niekedy neviem

@leni2121 mozem poprosit aj ja tie prirodne AD?

Musím sa priznať, že ani mňa materstvo nenapĺňa 🫠 ja furt čakám na ten pocit, ktorý ženy po pôrode opisujú "keď som sa na ne pozrela, zamilovala som sa, materinská láska je bezpodmienečná" 🤷 doteraz neviem, čo to akože má znamenať a to má staršia tri roky 😅 mám ich rada, ale odtiaľ potiaľ... asi to beriem tak, že nie každého naplňuje celé dni "slúžiť ", lebo povedzme si pravdu, to presne mamy celé dni robia... Ja som rada, keď sa hovorí aj o týchto negatívnych pocitoch, lebo na začiatku materstva som si myslela, že som nejaká vadná, že ma nebaví celé dni obskakovať svoje dieťa a som z toho viac frustrovaná ako spokojná...

Som rada ,že som si prečítala dnes túto tému a komentáre. Myslela som si ,že som iná.. nejaká,, chybná,, keď proste nežiarim šťastím,ako veľmi ma materstvo teší... Aj keď asi nejde iba o materstvo... Ale aj manželstvo je zrazu ťažšie, keď ma žena nervy v pr*eli 😅

Autorka ako veľmi sa ti rozumiem. Ty nie si vyhorená, ty si už len popol...už si dávno po vyhoreni. Ja viem aké to je keď fakt nechcem aby sa ma niekto, nejaké dieťa dotýkalo, len mi dajte pokoj, teraz. Áno zažila som si kadečo, je dobré že o tom hovoríš.
Ale príde svetlo na konci tunela.
Hovorí sa tomu škôlka a robota. Deti do škôlky a ty do roboty medzi ľudí, riešiť iné veci ako materské a domácnosť.
Zle je že deti budú často choré a ty budeš vycucana z roboty a nebudeš stíhať domácnosť.
Dobré je, že si psychicky oddýchneš a hoci nebudeš stíhať a budeš mať doma bombu konečne sa budeš na deti tešiť.
Ver mi.
Ja som po vyše 8mich rokoch nastúpila do roboty po troch deťoch.
Áno som vyžuvaná z roboty a doma malo stíham. Ale deti si už aj pritulim a tešíme a na ne. Akože fakt.

Len to vydržať ♥️

Kedy to bude stat za to? Mozno aj nikdy, mozno, ked budu vacsi ..
Ja som z tych, ktore si matersku/rodicovsku uzivali, mna to strasne bavilo. Ale rovnako ma bavilo a bavi, ked je to takto, ze chodim do prace.. aj ked..menej stresujuce pre mna bolo byt doma, lebo po praci je strasna hektika.
A uzivam si zatial kazde obdobie svojich deti - momentalne pubertu. Aj ked niekedy si poviem, ze farat v bani by bolo lahsie. Ale nemenika by som. Ano, s vacsimi a ked mas aj podporu u partnera, mas vacsiu volnost.

No, vyriešili to jasle v roku a pol malého... Ale ja som sa aj musela vrátiť do práce. Ten pocit, že som medzi dospelými, nemusím variť, ale navaria na mňa a na malého, nemusím upratovať, lebo nikto nebol doma a teda nerobil neporiadok bol oslobodzujúci.. no a cicky vyriešila neochota malého sa prisat a Nutrilon 😁 Čiže to bolo super a fungovalo nejaký čas.. a bola som presvedčená, že sme aj s rozmnožovaním skončili.. ale potom nejak prišiel zlom a išla som do toho po piatich rokoch znova, a dobrovoľne. Len to chcelo čas a odstup asi.. alebo proste tá hlava sa pamätá len na tie neutrálne čo dobré veci, a zle maze, ma to logiku aj biologické vysvetlenie, že prečo 😄 Drž sa, nie si v Tom sama. Dokonca si myslím, že málo žien je na Tom tak, že by boli Non stop v eufórii z toho celého. Dnes sa už smie povedať, že je to niekedy na figu a nevládzeme. Moja mama sa mi priznala, že ona to tiež často cítila, len to ešte bola taká doba, že ani sama pred sebou by sa to neodvážila povedať, či na to myslieť, nie že nahlas..

Nechcem hejtovat, ale tesit sa na skolku nema velmi zmysel. S velkou pravdepodobnostou sa zacnu choroby ktore nebudu mat konca. Cize budes s nimi zavreta znovu doma, ale ktomu budu este chore a ty sa budes v robote doprosovat na OCR.. Prajem ti len to najlepsie, ale tych deti co su skoro stale zdrave je minimum. Tak akus najst nieco pozitivne v akt situacii, lebo vzdy moze byt horsie /mam 2 deti/

Ahoj, čítam tvoje komentáre a osobne si myslím ze potrebuješ súrne zmenu, možno si vyhľadať aj odbornú pomoc ako psychológa. Deti sú ešte na veľa rokov a ty si vyhorena... niektorú sú z prace, ty z materstva. Možno by si mala manžela poslať na materskú alebo minimálne ísť proste na dovolenku. Viacdnovu. Aj týždeň. kde budeš bud sama alebo s nejakou kamoškou. Nechať všetko na manžela. Moja kamoška začala pracovať. na polovičný úväzok a aj malé dieťa dáva do škôlky. skolku platia z rodicaku. je omnoho spokojnejšia aj keď možno finančne si o veľmi neprilepsila... ale už len to ze rozmýšľa nad niečím iným ako detmi jej veľmi pomohlo. Ja napríklad raz do týždňa mam cely deň iba pre seba. Ale základ je pomoc od manžela a možno aj starých rodičov ak môžeš. Ja by som navrhovala nech ide na pol rok na materskú za teba a ty do prace... ale neviem ci wste stihate keď píšeš ze majú už skoro tri. Ale rozhodne potrebuješ ísť preč a začať cítiť pocit ze ti chýbajú... lebo čím väčšie budú... nezlepší sa to tak... stále nebudeš mat čas pre seba aj keď budu väčší partaci... napríklad môj otec mi vždy vravel ze všetku pohodu zmení škola a mal pravdu... od kedy mam prváka je doma väčšie napätie. keď ich dáš do škôlky tiež neocakavaj nejaké super voľno.. lebo chorobnosť je katastrofálna a to ti nabúral zas všetky plany vždy... v najmenej vhodnú dobu... počula som krasnu hlášku väčšina žien si myslí že im chýba len dieťa a život im doplní ale je to presný opak život ti dieťa zmení a čím starsia a emancipovanejsia si bola tým.je ta zmena vacsia

A ešte mne napríklad pomohlo ze som si dala záväzok ze sa idem venovať aj sebe. raz až trikrát do týždňa podvecer idem cvičiť. proste si povedať ze aj ja som prioritou. Aj manžel si niečo také dopraje a striedame sa... vždy je to iné. samozrejme sa prisposobujememnohym faktorom ale snazime sa dat si aj svoju chvíľu... rodičmi sme obaja tak sa aj striedame ...

Aj mne pomohlo to posledne. Mat svoje “projekty” mimo deti. Posledne 2 roky francuzstinu raz do tyzdna. Teraz chodim do fitka. Nieco, v com sa da posuvat. Treba brat vsetku pomoc. Socialny zivot- moj ciel bol 2x do tyzdna, podarilo sa mi zvycajne raz. Proste mst v tyzdni nasackovane povinne tieto veci, nech je nejaky ten fokus mimo deti kazdy den. Mne to celkom funguje, lebo moj dalsi “projekt” je dopracovat sa k dalsiemu dietatu 🙈
Musis to vyriesit co najskor, lebo ak zacnes pracovat a v praci bude nejaky stres, moze to byt este tazsie

Mne pomohlo sa ukludnit, poriesit si moju nervozitu a cele sa to nejak obratilo na lepsie a lahsie..

Dakujem za rady, az mi teci slzy ako sme sa tu vsetky ocitli na jednej vlne a nie su tu ziadne urazky, len podpora.
Skusim na vikend vypadnut a uvidime. Lenze ja si pripadam ako hrozna mama, ze chcem od nich utiect, posledne dva dni je to naozaj peklo, uz som po nich kricala nech idu odo mna prec😢 to si nezasluzia a potom ma nicia moje vycitky.
Presne sa toho bojim, ze k tomuto vsetkemu sa prida este stres z prace a ja si to rovno niekde hodim, neviem ako to zvladnem. Aj ten pocit, ze nebudu pri mne, neviem ci nebudu potrebovat upokojenie odo mna, vsetko je tak hrozne tazke.

@kacenka1006 a kedy ste potom s manzelom? Ja mam pocit, ze len sa striedame pri detoch a spolu nikdy nie sme. Jeden pride, druhy rychlo odide (zvacsa manzel)

@elisebah91 toto som potrebovala citat. ❤️ ja sa chcem na ne tesit. Dakujem

Jeeemine, buď v poho, daj si kakavko 😎.
Teraz som na tom aj ja úplne rovnako. Staršia sopli, tak som ju nechala týždeň doma.. už včera som chcela ujsť z domu 🤦🤦. Akože sú zlatí, ale čo má jeden, musí mať aj druhý, inak sú boje. A celý deň maaamiii.. omg... Jak pokazená platna.. 300x povieš,napr. prezleč sa, o 10minut stojí dobre že nie na hlave krpatemu v ohradke, samozrejme v pyžame.. hučí mi v hlave, som mega preťažená.. tiež neviem, čo je byť sama na záchode..ale!!! Keď sme 1 na 1, je to super, dobijem sa pri tom.. alebo sa dobijem pri nich tak, keď sú vybehani, vyhrati, napapani, unavení akurát. Vtedy si robí každý to svoje (malá skladá puzzle, malý jazdí s bagrom a ja konečne kreslím 😁, kto potrebuje postiskat, príde/zakričí). A keď konečne zaspia, tak neviem od nich odtrhnúť oči.. Môjho teraz nerátam, je odpaleny s teplotou 🙄.

@pl2y das kontakt prosim :D ?