Ako zvládnuť úzkostné stavy pred operáciou
Za mesiac ma čaká moja prvá operácia v celkovej narkoze a už teraz mám zlé stavy, stresy, vraciam zo stresov, celé dni ležím v posteli čo sa toho tak veľmi bojím. Všetci mi vravia že to nič není a smejú sa zo mňa. Ja sa toho veľmi desím, v nemocnici som bola naposledy keď mi bolo tak 5 rokov, desím sa tej predpriipravy a toho ako mi bude keď sa zobudim. Neviem čo mam robiť, nie som ničoho schopná, dolahlo to akosi na mňa viac ako som myslela
no tak psycholog, ked nedokazes nic ine robit aby si sa odreagovala... ked sa prebudis bude ti fajn, fakt nemas co riesit a z coho si robit paniku.
ak nie si schopna pracovat smer obvodak vie ti predpisat lieky na uzkost + objednaj sa k psychiatrovi pycholog ti uz moc nepomoze za tak kratku dobu drzim palceky
Po zobudených ti nič nebude ,možno trošku budes vracať ,počas operácie sa aspoň vyspis,teda ja mám vždy strach skôr z bolesti po ,ako z operácie,veď to nič neni ,človek spí a doktor maká
Pri mojej poslednej sa doktor zapotil ,ešte že som sa na neho nedivala
Mysli na to, ako ti bude dobre po operácii. Zlepší sa ti. Čítaj žalmy.
Personál sa o teba postará.
A co ti idu operovat?,Mozno ta potesime,,a povieme, jáj ,vsak to je ako z päty trn vybrat
Ja prezivam presne to iste, mna caka vyberanie polypu a som uplne psychicky na dne. Nespavam , neviem sa ukludnit a to aj napriek tomu, ze som uz operovana bola . Moze mi kazdy povedat, ze to bude ok, ale mne to nepomaha. Moja psychika pracuje na plne obratky.
Tiez som sa bala ale realne to bolo uplne v pohode. Ked som prisla do sály, tak tam hned žartíky, dobra atmosféra, ze aku hudbu vam pustime 🤣🤣🤣 anesteziologovi som povedala, ze nieco dobre nech mi da, nie ze mi bude potom zle. Tak som sa pridala do ich zartovania. Srdce mi buchalo ako o zivot, myslela som, ze odpadnem ale ako som vošla dnu, tak to proste preslo. Zaspala som podla mna po počítaní do 3. A zobudili ma v nejakej izbe, ci viem kde som… hovorim viem ale ze ma to boli, sestricka mi nieco uz aj davala a zobudila som sa rano. Operovali ma vecer o osmej asi do pol jedenastej. Rano som sa zobudila vyspinkana, ranu som citala ale nebolo to nic hrozne, za 4 hodinky ma uz hnali do sprchy. Este som mala nejake dva sacky, tak tie som si tahala so sebou. A potom som uz bola hladna ale jedlo az na dalsi den. Ziadne bolesti hlavy ani zaludka ani nic. Keby som nemala ranu, tak ani neviem, ze som po operacii. Od vtedy hovorim, ze ak niekto zomrie pri narkoze, v podstate iba zaspi a nic nevie. Hlavne prekonaj ten strach a ked uz tam budes, tvoj mozog to uplne inak uz spracuje. Podla mna bolo najhorsie ten cas pred. Neboj sa kopec zien tam plakalo pred a odbúrali stres. Niektorym aj dali nieco na ukludnenie noc pred tym. A necitaj ziadne pribehy na nete. Skor sa zameraj na to, ze ako to bude v pohode. Denne prebiehaju stovky operacii, zober si vsetky baby co chodia na plastiky a su tu. Svokra bola teraz na operacii srdca a bola pri vedomi, mala tam aj monitor ale ona je zdravotacka. Toto by som ja nedala. Ja chcem spat a nic nevedieť 🤣🤣🤣
Neboj sa, lekári sú na to, aby ti pomohli a anestéziológ vie, čo robí. Po operácii už budeš rada, že to máš za sebou. Držím ti palceky 👍
Ty nemusis chodit do prace ani do skoly?
Vie ti pomoct psycholog