• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

29. marca 2017 
@anina63 dakujem...aj ja tebe
3. máj 2014 o 17:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova moja, ja som čítala tvoje príspevky až teraz a môj názor je , čo najskôr vyhľadaj lekára, ak nechceš lieky, choď na psychoterapiu a porozprávaj všetko, nič netaj, uvidíš, čo ti na to povie terapeutka terapia je fajn, aj ja chodím.Podľa mňa si urobila chybu už vtedy, ke´d si opustila manžela, prečo?Nie každý muž sa vie super postarať o dieťa, môj tiež nebol super ocko, keď sa mi narodil syn a bol malý, tiež veľa plakal, aj v noci, tiež som bola z neho nervózna, ale to je u každej mamy normálne, skôr si sa mala od dieťaťa odreagovať, porozprávať a posrandovať s manželom, naviazala si sa až príliš na dieťa, ja mám tiež svojho syna veľmi rada, ale ak potrebujem čas pre seba, stále si ho nájdem, kojenie ti nezazlievam, ani to, že s ním spíš, môj syn má 11 rokov a ešte chce, aby som si k nemu ľahla a tak zaspí, cíti vo mne istotu a bojí s sám v izbe, myslíš, že keď si teraz bez manžela, je to lepšie?Nie je a to mi dáš určite za pravdu.Som učiteľka, mám za sebou aj psychologiu dieťaťa, dieťa potrebuje oboch rodičov, samozrejme, ak sa to dá, ja vôbec nie som ani za rozvody z nerozvážnosti a odlúčenia, samozrejme, je iné, ak ti muž ubližuje, alebo deťom, ale ináč sa dá zvládnuť všetko, aj niekedy svojho ignorujem, niekedy sa s ním super poradím a pokecáme.taký a o tom je celý náš život, ak sa bojíš liekov, skús aspoň tú terapiu.Človek musí byť aj sám sebe niekedy psychologom, skús sa nad tým zamyslieť, čo je pre teba v živote dôležité a či by aj nestálo za to , vrátiť sa k manželovi, ak pravdaže , ešte chcete,o už musíš vedieť ty a on
3. máj 2014 o 17:47  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova vidim,ze to u teba uz trva dlhsie, a ked si sa sama liecila uz pred tym, urcite ti aj vnutro silno nasepkava,ze s tym musis zacat znova...... musis dat najprv do poriadku sba a potom sa da i ostatne.... mylsi vprvom rade na seba teraz.......spokojna matka, rovna sa spokojne dieta......je to tak aj u nas......ja som zla na maleho posledny polrok, nezvladam nastup do prace, nepritomnost manzela......ja ked mam navaly depresie, pridruzi sa mi aj agresivita, a tiez to nechcem...... budem ti drzat palce, aby si nasla odvahu zajst za niekym.....mne s tym pomohla kolegyna, ktora ma musela poslat na druhy den, chod chod tam....ja som trocha nesamostatna, a musim daco zrobit, az ked mi nakazu a ked viem, ze tym druheho potesim.....tak som sla....a som na samom zaciatku terapie...nasla som dobru psychologicku, pomaha mi , ked sa vyrozpravam, dokonca ma to bavi, z priatelov a rodiny nikto ma tak nepocuva, ako ona, lebo je lekar a nezainteresovana....ak budes sama so svojimi myslienkami i nadalej, bude to zle.......
3. máj 2014 o 18:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@esselte dakujem za rady...pisala som tu niekde, ze k psychologovi uz mam termin, idem tam v pondelok, takze riesit som to zacala...sice dost neskoro, ale zacala...to s tym muzom, to nebolo unahlene rozhodnutie. Nie som clovek, ktory uteka bez rozmyslanie a trvalo to dva roky, kym som sa rozhodla...nepisala som sem vsetko, co za tym bolo, neprislo mi to dolezite...bojovala som dva roky, no dalej som nevladala...s muzom sme sa denne hadali a nase male dieta pri tom vrieskalo, vrestalo len aby sme prestali :frowning2: Moj muz na tom bol minimlane tak zle ako ja, odkedy sa nam narodil syn, sa s tym nezmiernil ze ho mame, nechcel byt zodpovedny, odmietal zit v realite, utekal do virtualneho sveta, ku kniham, mobilu...ked som od neho chcela aby bol v nasom zivote duchom pritomny, nezvladal to a trieskal si hlavu o stenu az mu krv tiekla po cele. rozbil asi telefony tym ze ich tresol o zem. Stale hovoril ako ma neznasa, ako nikdy nechcel deti, ako chce umriet. Toto vsetko pred dietatom. Vsetko videl, pocul, po case ho zacal napodobnovat a tiez si trieskal hlavu o stenu. Vsetka zodpovednost za domacnost, dieta, cokolvek bolo na mne a ja som to nezvladala. Potrebovala som aby mi pomohol...
Prosila som ho nech vyhlada psychologa, nech to zacne riesit, trpime tak vsetci, este mozeme byt normalna rodina...sluboval nespocetnekrat, neurobil to ani raz. O tom, ze ako bol rok dlhy ani jedno objatie, ani jeden usmev, ani ziadne kamosky ktore by to ako tak vedeli vekompenzovat, lebo sme sa prestahovali do mesta kde mal muz pracu a nikoho sme tam nepoznali...To som uz nezvladla, mala som tiez stavy ked som kricala, trieskala, vyhrazala sa...potom som sa zrutila, tri dni som sa nedokazala postavit z postele...to mi sluboval, ze skusi sa chovat trosku inak, no vydrzalo to dva dni a zase sme boli tam, kde predtym. Nakoniec sme kupili dom, ktory on sluboval ze bude opravovat,no nic na nom neurobil a prakticky sme byvali na stavenisku. On uz kazdy vecer chodil spat s tym, ze rano sa nechce zobudit, raz sa pokusilo samovrazdu, no nastastie si to na poslednu chvilu rozmyslel...tuto situaciu som uz nezvladla, zbalila som dieta a odisli sme k mojim rodicom. A ver mi, ze som tym oslobodila nas vsetkych...Moj muz uz nechce umriet, dieta uz nevrieska kazdy den a netrieska si hlavu o stenu...a ja, napriek mojmu prispevku do tohto fora som kludnejsia nez som bola...ano stale mavam hrozne zachvaty zlosti a urcite nie som v poriadku, ale ked ich nemam, uz sa dokazem venovat malemu, dokazem sa nanho usmiat...predtym jedina vec, ktoru som videla bolo moje zufalstvo a nepokoj...
Suhlasim s tym, ze dieta potrebuje oboch rodicov, preto k nam moze muz kedykolvek prist aby boli s malym spolu...ale vzdy ked pride sme vsetci z toho napati, maly zle spava, vela trucuje, place ( a to sa uz s muzom ovladame a hadame sa minimalne ), ja som z neho nervozna, lebo mi vadi ze nie je rad, ze moze byt so synom a tvari sa ako keby sme ho nutili a on aj ked pride, si radsej cita a hra sa na pc...malemu sa venuje tiez, ale je stale duchom nepritomny...bola by som rada, keby sme dokazali spolu fungovat, no neviem ci to bude realne...a dalsia vec je, ze nemame ani kde byvat :frowning2: u mojich rodicov sme velmi natesno uz teraz, tu vsetci spolu byt nemozeme, dom je v neobyvatelnom stave a nema ho kto opravit, musiem splacat pozicku a na to aby sme sli dopodnajmu uz neostava...netusim ako to vyriesime :unamused:
Stal sa ale zazrak a muz sa tiez objednal k psychologicke..neviem ci tam bude schopny aj spolupracovat a realne riesit...ja som uz prestala dufat...no ja seba riesit budem urcite, lebo nechcem aby syn trpel.
Ci som nanho moc naviazana to neviem...skor by som povedala ze on je na mna odkazany...ja ho totiz nemam komu zverit, moji rodicia nemaju zaujem aby ho strazili :unamused: ...a nemam ani kamosky s ktorymi by som vybehla niekam na kavu...hoci rada by som, to mi mozes verit...
3. máj 2014 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lumiklumikovy dakujem za podporu, uz mam termin u psychologa teraz na pondelok, chcem verit ze to pojde, ze sa toho zbavim, ze uz mojmu malickemu nebudem robit zle, ze to nejako spracujem, naucim sa s tym hnevom narabat...
Drzim ti velmi palce aby si to zvladla tiez!
A keby sa ti chcelo napis o sebe aj viac , ako to presne u teba prejavuje ta agresivita, ako sa pri tom a potom citis...kludne aj ip
3. máj 2014 o 18:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova tak to máš potom veľmi ťažké, vy obidvaja potrebujete pomoc a manželskú poradňu ste skúsili?Bolo by dobré, aby ste žili ako normálna rodina, možno ste obaja slabé povahy a nezvládate stresy, je treba vyhľadať odborníka, lieky sú fakt teraz zázračné, buďme radi, že sú, ináč neviem, ako by sme skončili.Ja to tiež nemám ľahké, môj manžel je veľmi výbušný, ale snažím sa to ignorovať, nevšímať si a robím si svoje.Skúste fakt obaja odbornú pomoc, všetko sa dá zvládnuť, ináč vám život pretečie pomedzi prsty, ani nevieš ako, dieťa vyrastie a ak sa budete obaja takto správať, odíde a až potom pocítiš ozaj bôľ v srdci, čas letí veľmi rýchlo, nečakaj a lieč sa!!!
3. máj 2014 o 18:46  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova Tak ako popisujes svoje stavy, podla mna potrebujes liecbu. Svoje konanie k dietatku si uvedomujes, co je super. Az u teba liecby zacne ucinkovat, budes sa citit ovela lepsie, uvidis, ze mat kamaratky ma zmysel a aj sa daju lahko najst a cas ich pretriedi, uvidis, ze aj tvoj vztah k dietatku sa upravi, alebo dostane novy rozmer. Vsetko, co sa tu kolo teba toci, od vycitiek cez rady alebo nazorov, vsetko musi najprv prejst liecbou. Uvidis. Nic ine neries. Len seba. A cez teba sa zmeni vsetko ostatne. Drzim palce.
3. máj 2014 o 19:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@alexandraalexandrova Ahojky, velmi ma mrzi, ze si to co piseme ponala takto z ineho uhlu ako sme to mysleli. Narazka na to ,,ak si vobec depresivna,, vlasnte vobec nebola narazkou, pretoze som nemala cas citat historiu nevedela som na co konrk sa liecis.. kazdu myslienku,ktoru som ti napisala si hned znegovala, preco? nebolo to myslene v zlom..Po prve toto nie je tema o dojceni a my tu nie sme od toho aby sme ta sudili ci je spravne ze si hlavou rodiny ty ci tvoje dieta...a vobec neodsudzujem to ci dojcis do dvoch rokov ci do desat. Si stastna, zena ak mas mlieko a dari sa ti dojcit. Ak by som riesila preco este stale dojcis a nenapisala by som ti predsa ze zeny dojcia aj na liekoch a ja som za dojdecie na liekoch (samozrejme vhodnych) ... Ale pisane slova mozu byt pochopene rozne..vobec nebol ucel tu riesit tvoje dojcenie a vychovu , ale to ako by sme ti pomohli v tom aby si sa citila lepsie. Ak ta neunavuje dojcit 10 krat za den je to individualne , niektoru to vycerpava a moze z toho vznikat nervozita..kazdy ma iny sposob vychovy! my sme ti napisali, ze tudy cesta celkom nevede kedze chodime na terapie a od dr. viem, ze to, ze si ma matka k sebe priputala ( mame dobry vztah) nebola nakoniec az taka vyhra ako sa jej mohlo vtedy zdat. Dalsia vec je, ze jasne ze ti dr ked si za nim prisla povedal , ze sa lieky nemozu. Predsa dr su od toho, ze im doverujeme a ja som tiez verila svojej a otvorila som oci az neskor ked som bola k tomu skoro dokopana.. takze v tomto ta uplne chapem..Jasne aj to , ze nechodis medzi ludi je urcita forma uzkosti. ci mozno depresie. Napriklad ta podporujem v tom, ze sa zatvoris a niekde sa vyzuris, ja som tiez casto nervak a dr ma podporuje v tomto, je to zdrave...aj vies co je povodcom tvojcih depresii?
3. máj 2014 o 19:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@alexandraalexandrova Je super, že ten problém začínaš riešiť. Vieš, každý máme svoje trápenia, preskákali sme mnohé veľmi ťažké chvíle, ale musíme nájsť v sebe tú silu, ktorá nás poháňa vpred, aby sme mohli byť šťastné a spokojné v prvom rade my sami so sebou. Ak sa ty zmeníš, uvidíš zmení sa aj tvoj pohľad na riešenie mnohých situácií, ktoré si nezvládala. Ak človek nie je zdravý /má depresiu, či úzkosť/, tak vnútorná bolesť plodí nevyspytateľné reakcie, ktoré dávaš svojmu okoliu. Potom trpíš ty, lebo si to uvedomuješ a trpí aj tvoje okolie. Prajem ti, aby si už začala mať krajšie a krajšie dni. Vždy ak máš potrebu napíš sem. Bude zasa fajn.
3. máj 2014 o 19:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@alexandraalexandrova nuz tuto diskusiu si zacala ty, tak si sa musela pripravit aj na negativne reakcie ... lebo to co si tu napisala ty dokaze podla mna stravit iba malo ludi :frowning2: :frowning2: :frowning2: ... Ano sme tu vsetky ktore sa tu trapime, bojujeme a mozno preto mame pre teba trosku viac pochopenia, ale na to co robis sa naozaj neda najst ziadne, absolutne ZIADNE ospravedlnenie.

Prosim ta co si robila posledne 2 roky??? :confused: :confused: :confused: ... z tvojho prispevku je jasne, ze tento tvoj stav trva uz dlhsiu chvilku a nemam pocit, ze si to nejako riesila. Radsej tu budes riesit dojcenie, lebo to je pre tvoje dieta najlepsie ked mu ublizis?! Toto ti pride rozumne? Nehnevaj sa, ale mne nie. A to ze nie si na neho naviazana - precitaj si opat tvoje prispevky a komentare typu naco by si isla von, nemoze byt bez teba, lebo sa stale dojcite, spite spolu a pod.

To ci pises @anina63 "ak svoje dieta lubis, ak mu davas vsetko, ak nanho nikdy nekricis, neudries, potom to dojcenie nie je az tak klucovo dolezite" je absolutny BLUD. Pre kazde dietatko bez rozdielu je dojcenie velmi dolezite, ale rovnako dolezite je pre neho mila, vyrovnana a kludna mama!!! To je absolutny zaklad. Ty si tym dojcenim, spanim, nosenim pri sebe iba ospravedlnujes tie stavy co mas.

A tie moje odporucania boli smerovane iba na to, aby si si trosku oddychla, lebo ak dojcis nonstop napr. v noci tak musis byt z toho unavena. Plus k tomu depresivna porucha, poporodny stav, nepochopenie manzela ... proste vsetko sa to nabaluje a iba tvoju psychiku zhorsuje. Precitaj si svoje prispevky spatne a zamysli sa nad tym cim si tvoje dietatko za posledne roky preslo - ak je teda pravda co pises o manzelovi.

Ked sa tu bavime o tyrani ako u vela ludi funguje? Najprv niekomu ubiliza, potom to lutuju, maju vycitky, snazia sa byt mily na toho cloveka, kt.ublizili - nepripomina ti to nahodou nieco? Skus si pozriet svoj uplne prvy prispevok.

V tvojom nazore by nebolo nic zle, sko ide o to akym tonom si mi ho napisala. Snazila som sa ti dat iba rady a vsetky boli smerovanie viac k tomu, aby si mala cas pre seba a nabrala sily, kt.potrebujes.

A mozno len poznamka na zaver - mna k hospitalizacii na psychiatrii priviedli prave nutkave myslienky. Kedze som si uz nebola ista sama sebou, radsej som isla do nemocnice ako by som mala niekomu, alebo sebe ublizit. Ak by som v akomkolvek smere ublizila svojim detom, urcite by som hladala akekolvek moznosti kde by som ich umiestnila na cas kym sa pozbieram a som schopna sa o ne plnohodnotne postarat.

A mozno otazka na zaver a na zamyslenie - ako zle to moze byt ked sa obavas, ze by ti socialka zobrala dieta keby si priznala ako sa k nemu (i ked iba obcas/ niekedy) spravas?! Myslim si, ze na toto si dokazes odpovedat aj sama ...
3. máj 2014 o 20:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@lenka_21 je to tak aj vo vztahovej vychove stoji :
Rovnováha – cieľom vzťahovej výchovy nie je „skákať podľa toho, ako nám dieťa píska“ a podriadiť mu celý svoj život. Vzťahová výchova je o hľadaní rovnováhy, naučiť sa, kedy povedať dieťaťu áno a kedy nie, vychovávať s láskou a rešpektom ale aj s rozumom. Treba dať pozor na to, aby človek v záujme dať svojmu dieťaťu všetko, nezabúdal aj sám na seba, svoje potreby, aby neutrpelo manželstvo a podobne.
3. máj 2014 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@soniada dakujem. :sweat_smile: :wink: Snad si to precita aj @alexandraalexandrova
Takto vztahovu vychovu chapem ja :wink: Viem, ze teraz je ina doba, vela mamiciek sa na svoje deti prilis viaze (vacsina prave preto, lebo mala problem s ich pocatim), ale potom vidim okolo seba krachujuce manzelstva, nestastne zeny, kt.manzel opustil popr.unavene a vystresovane matky. Tak ako vo vsetkom aj tu treba najst tu spravnu rovnovahu :slight_smile: Verim, ze sa to @alexandraalexandrova podari!!!
3. máj 2014 o 21:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte bolieva vas obcas hlava,az migrena napriek tomu ze beriete AD?Dakujem
3. máj 2014 o 21:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mmama ano mna zvykla... Nie casto, ale obcas ano. Inac teraz si na to davam bud vytlacim 2 citrony vypijem a zapijem troskou vody, alebo si davam zazvor - zujem popr. caj. Snazim sa vyhybat liekom kvoli oblicke...lieky proti bolesti jej nerobia dobre...
3. máj 2014 o 21:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@esselte
@3009
@soniada
@kachita dakujem vam vsetkym za prispevky, za povzbudenie...
@lenka_21 vdaka tebe na toto forum uz nepridem nikdy a je mi uprimne luto, ze som sem vobec prispela. Potrebovala som trochu podporit a povzbudit, aby sa mi bojovalo lahsie, no to, co si tu predviedla, ako si do mna namiesto podpory este kopla a zavalila sprskou kritiky a svojich dohadov, ktore nemas nicim podlozene, som presvedcena ze bude lepsie ak sem uz nenapisem ani slovo. Vysvetlovat ti nic nebudem, vidim ze na mna tak ci tak mas svoj nazor, no predsa ti odpoviem na otazku, preco sa tak bojim, ze mi socialka zoberie dieta...som presvedcena ze v duchu vidis ako svoje dieta hlava nehlava mlatim od rana do vecera, no mylis sa. Moj strach prameni z noveho zakona ktory sa na SK coskoro schvali, vola sa to juvenilna justicia a na zaklade nej mozu kedykolvek odobrat dieta aj tebe samej, len aby si nebola prekvapena...chod si o tom nieco nastudovat a pochopis coho sa bojim...
Pekny vecer
3. máj 2014 o 21:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova vidis, ja sa toho zakona vobec nebojim (ani som ho nikdy neriesila). Ak sa spravas tak ako mas, juvenilnej policii sa nemusis bat. Mam znamych kt.maju deti a ziju v krajinach s juvenilnou policiou a nikdy nemali problem. Urcite si ani nic nebudem studovat, so socialkou som v kontakte, lebo mam adoptovane dietatko.
Nenapisala som, ze svoje dieta bijes hlava, nehlava ... toto su tvoje slova.
A to, ze sem viac neprides je tvoja vec, na mna svoje problemy nehadz...napisala som svoj nazor a snazila sa ti otvorit oci. To co sa s tebou deje a robis nie je dobre, ja len dufam (hlavne kvoli tvojmu dietatku a potom aj tebe samej), ze vyhladas pomoc! Drz sa.
3. máj 2014 o 22:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21 ak sa toho zakona nebojis, tak si naivna a nesledujes co sa uz aj teraz na SK deje, hoci este nie je schvaleny...potom asi nevies o tom, ze staci ze ktokolvek komu lezis v zaludku na teba poda podnet na socialke a oni ti bez presterenia mozu okamzite odobrat dieta. Ako sa uz parkrat stalo za poslendy rok a deti boli VZDY vratene po case rodicom, ked sa to presetrilo, sa zistilo ze na odobratie nebol dovod!!! Ale kym sa to riesilo sudom, preslo aj pol roka a dieta aj rodicia boli traumatizovane asi na cely zivot. A deje sa to teraz a tu, obycajnym slusnym ludom. Staci si pohladat clanky na nete, ak mne neveris,su verejne dostupne. Nemysli si ze teba sa to tykat nemoze, mohla by si ostat velmi prekvapena.Ja mam oci otvorene, ty asi nie. Tvoja vec. A dovodom preco sem uz nepridem SI TY, aj ked si o sebe myslis aka si napomocna a ako si mi chcela pomoct, pravy opak je pravdou. Tvoje komentare ma stade vystvali, nic ine. A to ze svoje dieta mlatim sice si doslova nenapisala, ale precitaj si poslednu vetu svojho predposledneho prispevku...z toho je kazdemu jasne co si si myslela :confounded:
A hlavne, KEBY SI NAOZAJ CITALA POZORNE MOJE PRISPEVKY, AKO TU TVRDIS, BY SI VEDELA ZE U PSYCHOLOGA UZ MAM TERMIN HNED TERAZ NA PONDELOK A RIESIT TO IDEM!!!!! Ale ty citas iba to, co sa ti hodi... :unamused:
3. máj 2014 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova milá Alex,nedá mi,aby som na tvoj posledný príspevok nereagovala.Znovu som si všetko prečítala .Každá jedná z nás ti nechcela nijako ublížiť,ale povzbudiť v tom,aby si svoju situáciu riešila.@Lenka 21 ...tej sa musím zastať,lebo si určite nezaslúži,aby si bola urazená.Dúfam,že som čítala poriadne.Pokiaľ ju poznám z písania,je to jedná rozumná žena,ktorá doteraz nenapísala nikomu nič v zlom...a tak isto ani tebe nie.Každá a to zdôraznujem každá ktorá sme dnes reagovali,má skúsenosť s depresiou,úzkosťou a podobnými stavmi....preto si tu pomáhame a dodávame silu,aby sme dokázali bojovať,lebo nie každý v našom okolí vie pochopiť čím prechádzame. Naozaj som tu nenašla jednu,jedinú odpoved,ktorou by ti malo byť ublížené.Verím,že by si si tu našla spriaznené duše ktoré ti budú vedieť ked nie pomôcť,ale aspon poradiť,lenže to musíš chcieť aj ty sama. Mne osobne to dosť pomáha a som rada,že v najťažších chvíľach som objavila túto stránku.
3. máj 2014 o 22:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@anina63 potom si necitala poriadne...je mi to luto, ze ani ty nechapes...maj sa pekne
3. máj 2014 o 22:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova Alex,never všetkému čo čítaš,že deti hned odoberajú....pokiaľ je o dieťa postarané po všetkých stránkach,nikto,žiadna sociálka ti ho nemôže zobrať.Ver tomu...a deti ktoré boli odobrané a to sú veľmi závažné dôvody sa opäť vracajú ak je čo i len maličký náznak zlepšenia situácie v rodine odkiaľ bolo dieťa odobrané sa opäť sanuje do rodiny.
3. máj 2014 o 22:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@anina63 Dškuji za lajknutí. Pokud byste chtěla vidět, jak ovlivňuje naše cítění v hlubokém dětství nebo i v děloze náš život, i kyž si to nepamatujeme, doporučuji film ZEITGEIST - moving forward. Je např. na ulozto.cz a myslím, že je většina filmu dabovaná lépe slovensky (i když ne všechno). Připravte se ale na film, který trvá hodiny a minut.
4. máj 2014 o 06:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zoufalí lidé dělají zoufalé činy. Když se cítíme blbě, umíme vidět útok ve všem a sklouznout k podrážděné reakci. Alex se prostě bojí a dobrovolně, vědomě si to nevybrala. Ale má právo a své důvody cítit se tak, jak se cítí, stejně jako kdokoliv jiný.
4. máj 2014 o 07:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby, tak ten moj herec dnes vytiahol letny klobucik, nasadil slnecne okuliare, povyzliekal sa (ani netusim ako sa mu to podarilo), lezal na koberci v izbe ako by sa opaloval :grinning: :grinning: :grinning: ... chytila som zachvat smiechu a hned pekny den pred nami. Toto su moje AD lieky :grinning: :grinning: :grinning:
4. máj 2014 o 08:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
Ahojte žienky! Viete čo som si naordinovala proti depresii a úzkosti /teraz mi je celkom fajn i keď mám aj horšie dni/ - adoptovala som si psíka z útulku, takého staršieho. Mám ho len pár dní. Pravidelne s ním chodím 3 x denne na dlhšie prechádzky a on sa mi odvďačuje svojou prítomnosťou, nutnosťou sa mu venovať aj doma. Ja už mám dospelé deti, tak som sa niečo rozhodla urobiť pre svoju dušu aj pre pohyb. Viem, že netýka sa to ničoho čo bolo písané za posledné dni, ale to zas na odľahčenie. Všetkým príjemnú májovú nedeľu.
4. máj 2014 o 08:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (8)
@lenka_21 Ahoj Lenka @3009 a ostatné kočky.Pekný aj keď studený deň.Takže vy už máte od rána veselo :slight_smile:
4. máj 2014 o 09:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Dcerka to prave vysperkovala a navarila v kuchyni...krupica, muka, cukor mam to vsade :grinning: :grinning: :grinning: Lentilky moje kreativne ... :sweat_smile:
4. máj 2014 o 10:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@lenka_21 bude zákusok :grinning:
4. máj 2014 o 10:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21 nerob si nič z niektorých ľudí, čo sem píšu, už tu pár takých bolo, ja som už spravila na dnes puding, koláčik mám ešte od štvrtka, syn sa nemusí učiť, lebo idú na plavecký, ale zato, ja sa musím poobede doučiť, zajtra mám skúšku, no , dúfam, že to zvládnem a už bude pokoj, už , aby bol pondelok večer
4. máj 2014 o 10:10  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@anina63 ahoj, aj ja už mám puding, dostala som menzes, takže mám chúťky a poobede sa musím ešte učiť na zajtra
4. máj 2014 o 10:11  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
baby, držte mi na zajtra prsty, robím atestačnú skúšku, pôjdem po nej s platom o triedu vyššie, bojím sa, ale verím, že sa mi to podarí, myslite na mňa
4. máj 2014 o 10:12  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (6)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok