Depresia - môj príbeh
Ahojte, je tu vela prispevkov s depresiou, tak pridam aj ja. Len tak, aby som sa vyrozpravala. Bude to asi strasne dlhe, tak sa ospravedlnujem. Mam 30 rokov, dve krasne zdrave deticky, uzasneho muza, mame krasny dom, dalo by sa povedat, ze mi nic nechyba. Minuly rok v lete sa nam narodila druha dcerka, bola dobrucka, prva dcerka zacala v septembri chodit do skolky. Do decembra bolo vsetko OK, aj ked som toho mala niekdedy dost,lebo muz chodi dost neskoro z roboty, tak som skoro cely den na obidve deti sama. Ale hned ked pride z roboty, venuje sa im, malu v pohode prebali, nakrmi, vie sa pekne postarat. Okolo decembra minuleho roku, som akosi nadranom nemohla spavat, bud sa aj mala budila, alebo proste som uz len cakala kedy zazvoni budik,aby som nezaspala,aby som starsiu dceru poobliekala a zaniesla do skolky. Musim vzdy zobudit a poobliekat aj mladsiu,lebo musim bravat aj ju, nema kto s nou zatial byt. Ako som sa zacala budit, tak hned ako manzel zavrel za sebou dvere do prace,na mna prisla zimnica, ktora sa striedala s navalmi horucavy a hned ma aj prehnalo. Ale to som este dokazala vstat z postele a fungovat. Asi dva tyzdne to takto trvalo, aj ked podvedome som sa nicoho nebala, nemala som strach ze ostavam s detmi sama, ale asi psychika uz pracovala za mna. Ked som isla pre dcerku do skolky a cestou mi povedala ze ju boli brucho a nemohla sa v skolke vykakat a ja som nevedela ako jej pomoct, hned ma prehnalo. Asi po dvoch tyzdnoch mi zrazu nechutilo jest. Blizil sa Mikulas, vianocne sviatky, a ja som nebola schopna do seba nieco dat. Bola som hladna, ale ked som si spravila ranajky, len som sa na ne divala, ale nedokazala nic z toho zjest. V decembri sme mali aj nejake rodinne oslavy,kde boli same chlebicky a dobroty, co by som inokedy hned spraskala ale teraz som sa len divala a nedokazala zjest ani jednu jednohubku. Nikomu somto vtedy este nepovedala, ale jeden vikend som uz nebola schopna vstat z postele, bola som hladna, vycerpana, od hladu sa mi podlamovali nohy a prvykrat som zacala rozmyslat ze ma nebavi zit, ze proste mi je zle (telesne,nie psychicky). Vtedy som rano vsetko povedala s placom v spalni muzovi,lebo mala plakala a ja som jej nebola schopna ani dat papat, nevladala som. Tak sme sa dohodli,ze na druhy den pojdelen na pol dna doprace a pride pre mna a pojdeme k Dr. To som stale nevedela ze sa jedna o depresiu. Lenze to rano ked odisiel do roboty, som nevladala ani sa postavit z postele k malej, tak som volala mame, ktora byva na opacnom konci mesta a s placom som jej povedala, ci by nemohla prist za malou, ze sa nevladzem postavit, ze mi je uz aj psychicky zle (na zaciatku to psychicky nebolo,ale postupne ma stvali tie telesne priznaky - nechutenstvo, slabosti, tak uz aj psychicky som bola na tom zle).Cakala som ako ma obijme, pochopi, a ona na mna vyletela, ze co mi je,ze ako mi moze byt psychicky zle, ze ved mame super dom, peniaze, zdrave deti, ze co mi akoze moze byt... ale bola teda aspon s malou, kym prisiel muz a vzal ma k Dr.
Isla som k obvodnej,povedala jej,co mi je,a povedala ze to moze byt stitna zlaza, cukrovka, neviem este co alebo nervy. Hned mi pobralakrv na vsetko mozne, a pre istotu mi dala Serlift a Lexaurin, aby som si dala hned.Na druhy den som volala o vysledky,povedala ze vsetko je OK,tak to budu nervy, ale ze ona mi dlhodobo nemoze predpisovat antidepresiva, a mam sa objednat k psychiatricke.Tam ma zobrala po tyzdni, zatial som stale brala Serlift a Lexaurin. Ked somknej prisla, bola super, mlada doktorka, porozpravali sme sa, aj som jej povedalaze nechapem ako mozemmat depresiu, ze som sa nikdy nechcela zabit,ani nic podobne, ze nemam nervy, atd. atd. a potom mi dala letacik, kde boli presne popisane moje priznaky.Vysvetlila mi, ze mam atypicku depresiu, ktora nezacala psychickymi problemami, ako ked niekomu niekto umrie, alebo zazije nejaky sok,alebo psychicky teror napr.od manzela, ale ja mam somaticke (telesne) priznaky depresie. Bolo tam popisane vela, skoro vsetko na mna pasovalo, napr.: dlhodobe bolesti roznych casti tela (hlava, brucho,krize,...), pocity na zvracanie, nechutenstvo, zimnica striedana s navalmi tepla, hnacky alebo zapchy, slabost, unava, vycerpanie, stuhnutie svalov, tlak na hrudi, pichanie vo svaloch,... ten tyzden od brania liekov bol asi najhorsi v mojom zivote,lebo vsetky priznaky ako keby sa mi zdvojnasobili, ale po 2 tyzdnoch Serlift pekne zabral a Lexaurin som si viac nedala... este chcem povedat, ze okrem muza nikto o tom nevie,mame som to nepovedala ze beriem lieky,lebo by to asi nepochopila, asi ani surodenci, lebo kto to nezazil nepochopi. Ved ked vam niekto povie, ako ti moze nieco byt,ked mas deti zdrave a vsetko mas.... a psychiatricka mi povedala, ze to ako keby mi niekto povedal, preco mas rakovinu, ked ti nic nechyba,... pretoze depresia je normalna choroba,ktoru moze hocikto dostat,nemusi mat ani psychicke problemy. Ale radsej to nikomu nehovorim, viem,aki su ludia... teraz je to rok co beriem lieky, cely rok bol v pohode, lexaurin som si nemusela ani raz dat, a psychiatricka mi chcela pomaly uz aj lieky vysadzat, ze kedich beriem rok a stav sa mi upravil, ale ja nemam rada toto sychrave pocasie, stale sme s detmi zavrete doma,neda sa byt poriadne vonku, tak sa bojimich teraz vysadzat,chcem to nechat az niekedy na jar, kedbude vonku krasne a slniecko svietit. Dakujem za precitanie, dufam ze sa niekto pripoji so svojim pribehom,je dobre vediet, ze tu nie som s touto diagnozou sama.
Ahoj som natom velmi podobne tiez som mala problemy zo zaludkom a teraz mam strasne stavy uzkosti bola som uz u psychologicky a idem aj ku psychiatricke zatial beriem obcas persen ale mna to zosypalo ked mi zistili potr.alergie 😯
@junova bola som viackrát,vzdy tak tri tyzdne,nemocnica je hlavne na to,aby ti dobre nastavili liecbu a tam ten prechod-nastavenie mne sa lepsie zvladal,zalezi aj aka dobre je oddelenie,tam,kde som bola ja,je denne rozhovor s psychologickou,vela iných terapii,ludia tam niesu izolovani a pod.potom ma ale cakal este dlhy boj doma,ja som akotak v celkom dobrom stave bola tak po roku....
u mna ked bolo najhorsie, ked som sa v to jedno rano nevladala postavit ani z postele, od unavy, vycerpania, hladu, tak ja som si uz priala aby muz aj sanitku zavolal, proste nech cosi so mnou robia a postavia ma na nohy. ale ked som si predstavila ako by sa vsetci tvarili, ta hanba v rodine,ze som skoncila na psychine, tak som to nejako vydrzala. ale tie prve dva tyzdne ked som zacala brat lieky, to boli najhorsie dni mojho zivota,... a sama doma s 2 detmi, ked som nevladala ani chodit. aj ked mama byva v tom istom meste, nechcela som ju viac volat, stacilo mi ten jedenkrat a videla som, ze to nechape... ona si doteraz mysli, ze mi vtedy dala obvodna nejake lieky na ukudnenie na den -dva a ze odvtedy je vsetko OK... nikto z rodiny netusi,ze chodim k psychatricke,okrem muza. ludia su v tomto hrozni, myslia si ze u psychiatra sa liecia psychosi,proste trafeni ludia, ten ktoto nezazilnevie, ze depresia nie je len ze sa chces zabit, ale aj taketo otrasne telesne priznaky... nuz, co uz ☹ hlavne ze manzel ma chape, to je najpodstatnejsie pre mna 🙂
@junova neviem, to sa neodvazim povedat za lekarov. v letaku, co mam od dr. je napisane somaticke priznaky depresie - hnacky alebo dlhodobe urputne zapchy, nechut do jedla alebo naopak prejedanie sa... a ine ... takze neviem, mozes mat zatial len obcasny stres, tak si kup magne B6 a uvidis... Ja som zo zaciatku aj ked som uz mavala tie navaly tepla a zimnice,hnacky,... mala normalne dobru naladu,energiu,tiez som sa hrala s detmi, az postupne ako mi prestalo chutit jest, tak asi po tyzdni som nevladala uz od hladu chodit, postavit sa z postele,nemala som energiu na nic... ale mozno to nebolo od hladu, ale celkovo uz ako priznak choroby - unava, nechut na nic...
@mikimavka mne velmi pomaha sa stretnut s kamaratmi ked mam blbe stavy. Zistila som, ze ked som dlhsie zatvorena doma s dietatom a manzelom a popri starostlivosti o male dieta nemam moc cas vyjst medzi ludi tak mi z toho potom trosku hrabka 🙂 Som velmi zodpovedna a starostliva, nemam doma ziadne problemy - tako ako ty, ale mam pocit, ze mi uzatvorena domacnost trosku lezie na hlavu. A este mi pomaha dat si B.cko ked nevladzem 🙂 Ako to mas ty s chodenim vonku bez malej a manzela, len s kamaratkou na kavu? Najdes si cas aj pre seba?
@kittykat22 ked chcem ist na kavus kamoskou, kludne idem,manzel sa v pohodepostara o deti, ale je pravda ze pred Vianocami chodi rano o piatej z domu a pride vecer okolo siestej z roboty,... vtedy mi toaj zacalo pred Vianocami, ked som bola s deckami nonstop sama doma zavreta v dome... a vecer sa mi uz nechcelo nikam ist... u mna celkovo ta jesen-zima su asi take spustace,ked je o stvrtej tma,neda sa uz ani s deckami nikde ist,.. vzdy sa tesim na jar, to sme skoro cely den vonku,je to uplne ine. vies, ked ma to uz vtedy chytilo tak moc, tak som nemala naladu ani na kavu s kamoskou, to sa mi uz nechcelo vtedy vobec nic, len spat... ale som spolocensky clovek, rada chodim von, stretavam sa s kamoskami,takze v tom problem nie je, len teraz to blbe zimne obdobie... a asi celkovo, ked ma dieta rok, tak si neoddychnes kedy chces, vsetko sa toci okolo neho. ja dufam ze ked bude mat aspon 2-3, ze uz sa zahra sama,ze to bude uplne ine uz.
@mikimavka ahoj mam presne podobne priznaki uz neviem co mi je stale ma boli chrbat a nohy mala som take aj stavy az mi bolo zle od zaludka ,,mam 29 rokou jedno dieta uz ma 11kilou tak neviem ci ma boli znej chrbat ked ju nosim na rukach ,,priatel sa jej pomaly nevenuje iba sem tam je snou tak som skoro na malu sama ,,v noci sa mi stale budi idu nam zubky tak som uz vycerpana ,,neviem ci ide o depresiu
@martinzdena Prečo depresia, keď to môže byť proste vyčerpanosť? Zariaď si pár dní oddych a uvidíš...
@charity ahoj ja uz som tak zufala ze neviem co si mam uz mysliet co mi je,, ☹
Baby, ktoré sa liecite. Pri výbere psychiatra platí rajonizacia alebo sa človek môže objednať kam chce?
Ahojte,ja tiez uz roky trpim obsedantno kompulzivnou poruchou.Je to to najhorsie,co ma v zivote stretlo...s liekmi aspon trochu zijem...