Diagnóza: Strach o dieťa
Ahojte baby, chcela by som nájsť niekoho s podobným problémom a trošku sa poradiť alebo si vzájomne pomôcť. Trpím neskutočným strachom o moje dieťa. Viem, že každá maminka sa bojí ale myslím, že to čo sa robí s mojou psychikou už občas nie je normálne. Kým som nemala synčeka, ani by ma nenapadlo, že môžem takto reagovať. Odkedy sa narodil, žijem v neustálom strachu o jeho život a zdravie (pritom našťastie netrpí žiadnou vážnou chorobou). Stále ho pozorujem a bojím sa, aby sa mu niečo nestalo. Viem, že mnohým budem asi na smiech, ale prosím neodsudzujte ma za to. Chcela by som sa zmeniť, len netuším ako. Je tu nejaká maminka s podobným problémom? Ďakujem.
@jankatrnka1 nemusis navstivit hned psychiatra, staci psycholog, ktory ti moze pomoct zvladat stavy nutkavych myslienok.. vola sa to obsedantno kompulzivna porucha a sama nou trpim.. mne psycholog pomohol, nevravim, ze nutkave myslienky nemam a nebojim sa, ale nikdy som lieky nebrala a citim sa omnoho lepsie ako pred rokmi..
moje katastroficke myslienky sa zhorsuju pri akejkolvek nepohode, napr. teraz v tehotenstve sa bojim velmi casto, ale tym, ze si to viem zdovodnit svojou poruchou, zije sa mi lahsie.. neviem to presne dobre vysvetlit, ale je to tak..
@jankatrnka1
@nikoletka_h
ja mam tiez hrozny strach od deti, trapim sa, co vsetko sa moze stat... tiez ze ich zrazi auto, ked som starsiu videla na plaveckom treningu ako plava v hlbokej vode, som sa rozhodla,ze dost, hoci trenerka tvrdi, ze je dobra...
Hoci som krestan, stale sa neviem preniest ponad ten strach, a logikou sa uz vobec nie, lebo zle veci sa skratka stavaju, ze ano.... pisem Vam ale preto, ze mi trocha pomohla kniha 'Nebo nie je vymysel' mne ta kniha trocha zmensila strach a priniesla vacsi pokoj.
Povedala by som, ze ta kniha je vhodna aj pre maminy, ktore prisli o dietatko, v ktoromkolvek stadiu..
panicky strach mam aj ja...scenare hrozne:(
@lukihomamina Ahoj...ja to mam take iste.Viem to pochopit.Je to strasne na psychiku...Lucka
@lukihomamina ahoj to iste prezivam teraz ja a mala uz ma tri roky neviem to ovladat
@danny173 moj uz potom spaval s nami v posteli....ale u mna ten strach nastartovalo rizikove tehu, porod kde mal apgar 1.... myslim si ze aj hormony pocas dojcenia robili svoje. Telo bolo tak vystresovane, ze som sa skoro zblaznila a to doslova. Ma 10 uz, stale sa bojim, ale uz s tym viem ako tak bojovat, potlacit to do uzadia, zrelaxovat sa. Plus beriem lieky v min.davke. Su veci, kde sa mi tazsie prekonava strach - aktualne ockovanie. Nema ziadne, planujem doockovat alternativu hexavakciny vzhladom na vek uz iny vyrobca. Vidim riziko v migracii, ale neviem nabrat odvahu vziat ho k dr. Stale hladam vyhovorky, preco to posunut. Co ked sa nieco stane, budem si vycitat .... atd .... nezbavi sa toho clovek uplne nikdy, ale je to ovela lepsie po tych rokoch.
@lukihomamina ja mám týždňového chlapca a mám 20 áno som mladá ale je mi to aj blbé mám oňho teraz úplne bezdôvodne strach že sa čosi objaví alebo stane zo dňa na deň nikdy som nemala taký strach ako teraz a tiež má to psychicky dostáva moc idem sa zblázniť s toho proste neviem čím sa mám ukľudniť keď pomaly nič nepomáha viem takéto slabé chvíľky budem mať asi často ale prečo vôbec existujú 🥺možno to niekomu príde smiešne ale mne je strašné do plaču keď sa naňho pozriem a rozmýšľam nad tým...
Ahojte, je to síce staršia téma ale určite tu je niekto s takým problémom, práve to prežívam, teda vlastne ja už 4 roky beriem antidepresíva dosť silne, navštevujem psychiatricku, psychologičku pravidelne každý mesiac, mám malú dcérku bude mať 2 roky a mám o ňu prehnaný strach, hrozný, zhoršilo sa to teraz keď som opäť tehotná o chvíľu rodim, no mala je samozrejme v takom obdobi že všade lieta lezie padá a mňa pri každom páde na hlavu chytá infarkt a sledujem ju 24 hodín 😞 už neviem ako sa toho zbaviť, je to hrozne prerastá mi to cez hlavu, veľmi sa bojím, bojím sa aj toho že keď sa druhé narodí ako ich dokážem oboch ustrážiť 😞 antidepresíva beriem z toho dôvodu že od svojho mladého veku( v podstate som chodila na základnú školu) som sa starala sama o svojho ocina ktorý mal rakovinu, mama nás opustila a zostala som sama, bez súrodencov bez všetkých cele detstvo som riešila jeho, nemocnice, sanitku, sledovať ho nonstop 24 hodín - zistili mi uzkostnu panicku poruchu, ocino zomrel, trochu sa to potom ukludnilo, lebo ja som sa bála najviac smrti- že mu nebudem vedieť pomôcť keď to príde. No a odkedy sa mi narodila malá, tak zažívam to iste, chvalabohu je zdravá, len tiež sme už boli v nemocnici keď som volala sanitku koli vysokým horuckam a tam to cele začalo a stále pretrváva 😞 prosím ak tu je niekto s takým problémom a rad by si popísal a odreagoval sa tak kľudne môžete napísať súkromnú správu. Rada by som sa toho zbavila lebo stále myslím na zle veci a bojím sa že sa to po tomto druhom pôrode oveľa zhorší 😢
A toto mi nahana az chorobny strach, mam take vtierave myslienky,nechcem nato mysliet,ale proste sa mi v hlave odohravaju take scenare. A potom len revem. Co ak tie horucky jeho telicko nezvladne. Pomyslim nato ze mal skoro 42stupnovu horucku, tak sa ni stiahne zaludok,zacnem sa potit,mavam aj hnacky a busenie srdca. Aj pri pisani tohto prispevku sa mi trasu ruky. Snad len cas pomoze