Diagnóza: Strach o dieťa

@sandy84 nechcem prestat kojit, to by som musela mat uz vazne stavy, ze nedokazem bezne existovat, neukratim maleho o vitaminy v mliecku, tolko som bojovala,kym sa mi ho podarilo nastartovat ... a hlavne teraz sa tesim ked idu virozy, ze ma aspon aku-taku ochranu, snad lahsi priebeh ... cakam teraz na vysledky z infekcneho, lebo mam velke uzliny v slabinach a uvidim co potom, dufam, ze to nebude nic vazne, lebo mam fakt strach a ten sa strieda so strachom o seba alebo o maleho :( je to na zblaznenie ale zatial drzim ...

@seraa psychiater povedal, ze mam neurozu ktora sa z casu na cas objavim a silil ma do odstavenia od kojenia, inak mi vraj lieky neda takze som to zatial odsunula ... skusim vydrzat. ved to je to ze xcem byt 100% pripravena na vsetko a potom sa idem zblaznit, neverim ani dr, stale ich podozrievam, ze nieco urcite zanedbali ked idem so sebou alebo s malym ... proste obsesie jak vyšite

@perla200 to obmedzovanie skôr patrilo na tú moju kamošku. Ona sa totiž bojí pustiť malú čo len do divadla so škôlkarmi. Nemá ju pod dozorom,tak je z toho chorá. Samozrejme aj ja sa o deti bojím, o zdravie, budúcnosť,aby im niekto neublížil, alebo aby oni neurobili zlé rozhodnutia. Keď som sa o tom rozprávala s jednou psychologičkou, opýtala sa ma ,,a čo s tým urobíte?,, No čo asi? Nič! Jedine sa snažiť menej myslieť na všetko zlé, aby sme sa nezbláznili (a aby sme to nebodaj neprivolali)

@perla200 nie, on ten strach že sa tak bojím keď sú deti choré a tak, že sa bojím že sa im niečo stane, zhodnotil tak že sa bojím toho že umrú, že sa bojím smrti a na to mi povedal že smrť je prirodzená a ak sa im má dačo stať tak sa stane a nič s tým nespravím 😠

@beatka1988 ahoj, ano, stale mi to "sibe" 🙂 ... je s tym tazky boj

ja tiež syna upozornujem na všetko a na všetkých a chodí už aj sám zo školy a meriam mu čas a ked nič nevidím že nechodí kontrolujem ho a volam do školy 😅 😅 😅 😅 posobím tiež ako ustráchana matka až chorobne 😕 chodím synovi aj naproti a dokonca som jeden krát aj za chrbatom cestou zo školy špehovala 😒 😒 😒 😒 😒 je v 3 ročníku už 🙂

fu tak toto je moja tema, akurat som minule myslela na to, ci nejak to nemoze mat vplyv na tu moju certicu... mna toto este od malicka nepreslo vobec, skor sa to zhorsuje... v kuse len, nebude chora? nesmykne sa tam? nespadne? nezadusi sa? uz mi z toho hrabe... ostatne mamicky si kavickuju, kym sa ich deti hraju v detskom centre a ja pri koberci ako na strune sledujem, kedy slecna da hlavicku dole z preliezky atd... ja sa bojim s nou ist aj sa kupat niekde, ze sa pri bazene vytrepe na smyklavej podlahe, ked stale uteka niekam,... :((( Bojujem s tym iba tak, ze to ignorujem... a zhlboka dycham, ale napr. ked doskace na gauci, tak sa citim ako po infarkte... 🙂))

@beatka1988 tazko.... Chvilu je dobre a uz v rezime ze sa nic nedeje neviem fungovat tak sledujem seba a potom zase maleho a dokola. Ked mu nieco prejde objavim nieco nove co mi robi obavy ... Raz je lepsie raz horsie niekedy mam strasne depky ze len placem. Chodim psychologicke ale tak bojovat musim sama ...

no, ked citam tie prispevky, niektore... akoby som ich ja pisala... pred narodenim maleho som nemala paniku ani strach z nicoho, nepamatam na taky pocit... po porode, tusim prvy polrok, este jakz tak, a potom ked mal maly 6 mesiacov nam diagnostikovali vrodenu chybu srdiecka.... nastastie OMYLOM, uz ziadnemu doktorovi sa take cosi nepodarilo potvrdit, ako nam diagnostikovala pani doktorka na antolskej.. 3 roky sme boli pozorovani na kardiologii kvoli tej falosnej diagnoze a nic, vobec nic, no ale odvtedy asi to sledujem, ze ten strach o neho co som vtedy zazila ked nam to povedala, asi nejak zostal alebo co.. teraz staci ked ma chripku a ja celu noc nespim a vlastne to iste, nemozem citat novy cas, nemozem pocuvat radio, ani pozerat TV, lebo VSADE len same chore deti, zomrete deti, zrazene deti, jednoducho sa mi zda, ze kam sa pozriem, z tych medii ako sa stali hyeny, potom relacie typu modre z neba, ze podme sa onanovat na nestasti druhych a vsetkym to vlejme do mozgov ! keby mozem, zrusila by som vsetky slovenske kanaly, vsetky do jedneho, stacil by national geographic, viasat history, megamax, minimax, animax a podobne, lebo toto sa neda... novy cas, zivot, plus sedem dni, jedna horsia hroza ako druha, nerozumiem tomu ako to ludia mozu citat a neumriet... ale zavidim take povahy, co si precitaju, povedia, "tak to je blbe" a idu dalej.. lebo ja ked take cosi precitam, este mesiac "s tym" zijem... a tiez som najstastnejsia ked je maly so mnou... ked je s babinou, alebo ked je v skolke, som nervozna.... nedavno absolvoval v ramci skolky plavecky kurz, za mesiac som schudla hadam 6 kil, kym to trvalo, na nervy som bola. zacinam si uvedomovat, ze mi tato panicka porucha alebo ako to nazvat, zacina dost komplikovat zivot a nedovoluje mi to naplno sa tesit z mojho uzasneho dietatka ;( takze tiez budem musiet nieco s tym vymysliet, frajer je uz tiez asi zo mna unaveny, ako som neustale v panike... ten iracionalny strach je neznesitelny, ako hloda a hloda v hlave a neda sa toho zbavit ;(

@zanetka80 nasla som tuto temu a sedi mi bohuzial ako rit na serbel 😔 u mna bolo vsetko ok kym maly nedostal pred 3 mesiacmi 40stupnove horucky a ja som nemohla 5 noci spat co mal stale teplotu a nechcela mu odist prec. Proste totalna panika, ja som uz videla tie najhorsis scenare a myslela som ze proste umrem hned ... teraz sa to len stupnuje, neverim nikomu okrem mamy ze sa dokaze o maleho postarat - ked som v skole a je s manzelom tak hned ma napada ze co ked manzel nezavrel okno, co ked je maly hladny , co ked.. minule sme boli v aquaparku a ja som skoro dostala infarkt lebo ma poslal muz na kavu a maly sa hral na detskom kutiku - zacula som plac a videla som muza vybehnut po schodoch , no takmer ma ranila mrtvica s infarktom - uz som videla scenare ako je maly kaput akp niekde vysi a pod 😖 dobehla som s tlakom 800 a zistila ze maly si len zachytil nohu do siete a nic sa mu nedialo a neplakal ani on, ja som sa tak takmer zlozila. V noci ho chodim kontrolovat ci dycha, neviem bez neho spat ak neni pri mne, stale sa len bojim, je to hrozne a neviem co s tym...

Mala som podobný problém ešte občas mam ale keď som nastupila do novej prace spoznala som super kolegynu ktorá ma rovnako staré dieťa a ona je úplný opak..chodievame s deťmi von a ona neriesi veci ktoré ja nemá taký strach a pomaly sa snažim byt taká aj ja...treba sa stretávať s matkami veľa chodiť do spoločnosti a nemať dieťa stále v hlave...uvolnit sa a užívať si život...

A hlavne tráviť cas s ľuďmi alebo kamoskou s ktorou sa nebavis o deťoch a veľa sa nasmejes...to je liek...dobra pozitivna kamoska osoba ....

Dievcata, hladala som tuto temu a cakala, ze tu najdem nieco povzbudive a trochu povzbudive je, ze sa nebojim sama, no asi nie je liek na nas strach, asi vazne len treba prijat to, ze co sa ma stat sa stane, myslim, ze sa zacnem viac modlit a prosit Boha, viera je uzasna vec, odbremeni cloveka, moze svoje trapenie akoby dat na plecia niekoho ineho....ale aj tak vam chcem povedat, ze moje dieta je to najuzasnejsie, co som od zivota mohla dostat, je fantasticka a ja nemozem uverit, ze som mama tak uzasneho cloviecika....odkedy je tu, som nesmierne hrda a to som vazne nikdy nebola, ale teraz mam byt preco, som mama .......milujem ju a kym budem dychat, budem tu pre nu, mozno to by nam mohlo pomoct, pocit, ze robime vsetko pre to, aby boli stastne a ostatne je v rukach Bozich

v niektorých - dosť častých prípadoch naozaj je potrebné chrániť decko pred matkou

pred pár mesiacmi, keď mojej dcérke našli v krvi odchýlky sa to u mňa začalo...žijem v neustálom strachu, depresiach, lebo nikto nevie príčinu. Tiež ju sledujem cez den aj v noci...dokonca tuto noc som ani nespala, lebo mala po hrudi výrazné žilové pavučiny, niekde až namodralé...som uplne ako iny človek, totalna troska....už tak čakam pondelok, aby som mohla ísť za lekárkou, neskutočne sa o ňu bojím, to sa ani nedá opísať..dúfam že bude malá v poriadku,len ja mám psychickú poruchu...modlím sa Bohovi, každý deň aby moje deti boli zdravé a šťastné po celý ich dlhý život, a radšej nech trpím ja, len nech sú oni v poriadku...

@nikoletka_h ahoj, chapem ta, ako si dopadla? Dufam, ze ste zdravi a vsetko je ok, ozvi sa

Ahojte ja mam ten isty problem,niekedy uz nevladzem a bojim sa ze tymi mojimi paranojami si akurat tak nieco privolam,odkedy znamym zomrela dcerka na leukemiu som ako na ihlach,bojim sa kazdeho ,,au mami ,,a moja rodina sa uz na mne smeje,ale vidim ze nie som sama co s tymto bojuje, ale stazuje mi to zivot 😡

@brooza ahoj, rozumiem ti, obdivujem maminy, ktore sa nad niecim takym ani nepozastavuju, my si az prilis uvedomujeme, aky je zivot cloveka krehky a hlavne nasich deti....a este tie spravy navokol nam vobec nepomahaju, aj ked sa snazim nepozerat spravy a nevyhladavat choroby deti a pod., aj tak sa ku mne dostanu informacie, ktore ma vedia poriadne znepokojit, ale snazim sa byt "rozumna" a hlavne moj strach neprenasat na malu, teraz cakam druhe babo a okolie ma ubezpecuje, ze to uz bude lepsie, ze pri druhom uz nebudem mat cas namyslat si "somariny" :D, tak dufam, ze to tak aj bude

Ahoj dievčatá, našla som túto tému, viem ze niečo nieje ok, že to nie je asi v norme, ale bojím sa aby som si to nerozvinula ďalej. Takže dosť často ( asi 4 krát za týždeň ) bez toho aby som si sama uvedomila začnem mať myslienky a predstavy o katastrofach mojich dvoch dcer 12 a 0,5. Sú to rôzne situácie kde buď spadnu, zrazí ich auto, utopia sa, unesu ich, proste ti všetko vedie k tomu ze umru a ja im musím robiť pohreb, v tej chvíli ma strasie začnem plakať a začnem normálne uvažovať. Až vtedy si uvedomim ze mi myslienky zas takto utiekli. Cez sa mi ešte darí si myšlienky strážiť ale večer a v noci veľmi nie. Nechcem si toto rozvinúť do nejakej poruchy, nechcem jesť antidepresiva. Staršia dcéra keď niekam ide tak nemám o nu prehnaný strach. Máte toto tiež niektora? Čo s tým?

@jankatrnka1 Bolo by dobre sa obratit na psychiatra.

@jankatrnka1 tak aj ja, ja sa z toho idem tiez zblaznit, ale ja to mam hlavne na maleho - trojrocneho, u mna to moze suvisiet s tym, ze prva dcera sa narodila s vaznou diagnozou, ale vylizala sa z toho a teraz po rokoch mi doslova prepina, v podstate o tom nikto nevie a mna to neuveritelne zoziera, tiez najma v noci, a presne ako pises, predstavy, akos a otocim a zmizne, padne, auto vybehne na chodnik, zleti z preliezky, utopi sa a ja neviem co, dost casto som napata, ked ho prostredna vezme na krk na konika, uz som videla ako pada do zadu na beton nahlavu a tak.... tiez rozmyslam, ci zo sebou nieco nemam robit a to nehovorim o chorobach... to je pre mna uz uplny des

@charity psychos mi bude za kážu cenu pchat lieky, ktoré sposobuju závislosť. A ešte mám strach tam ísť kvôli tomu aby mi náhodou nevzali deti..

@jankatrnka1 No ale s rozbehnutou psychozou budes pre dieta platna ako v lete zimnik. Alebo ak nebodaj detom ublizis, lebo uz nepostrehnes, ze je to s Tebou prilis zle.

@maciatkolulu ešte cez deň si rozkazem ,, Jana!!! Nemysli na kraviny, ale noci bývajú krute, skúsila by som všetko okrem psychosa. Možno i možnosť sa,o tom s niekým porozprávať a počuť od niekoho, neboj sa nič sa nestane

@charity myslíš ze už iná možnosť nie je? Ak zistím ze sa,to zhorsuje, pomoc vyhladam, ale neverím im

@jankatrnka1 Radim Ti podla svojho najlepsieho vedomia a svedomia. Toto uz prestavas ovladat. Prezivas to s placom prilis realne. Si po porode. Takze psychiater je ta najvhodnejsia cesta, lebo sa to moze prehlbit a dopadnut skaredo.

Ozyvam sa tu po dlhsej dobe. No moj strach je uz miernejsi ale stale trva. U mna bohuzial podnieneny aj zdravotnymi problemami deti. Dcerka o ktorej som minule pisala je uz v podstate (okrem traviacich tazkosti) v pohode. Ale maly syncek ma opakovane horucky aj vyse 41. Maximim namerane bolo 41,8!!!! Boli sme dvakrat v nemocnici. A nikdy mu nic nenajdu. Ze je klinicky zdravy. Robilu mu vysetrenia asi na vsetko RTG,ORL vysetrenie, serologie na toxoplazmu,EBV virus ktory spobuje mononukleozu, CMV virus, borelie dokonca aj reumaticke vysetrenie. Stery odvsadial. Moc,stolica. Vsetko negativne! Vsetko v poriadku. Aj imunitu ma dobru.Vzdy to ma rovnaky priebeh. Vysoke horucky nad 40-4. Opuchnute uzliny. Mame v papieroch ze pri dalsej horucke nas maju hospitalizovat v BA,kde mu maju potvrdit alebo vylucit syndrom periodickych horucok ☹