Kto trpí strašnými úzkosťami?

@slovakboy ake máš bolesti ? Ja nemám také fyzické príznaky, väčšinou ma len páli hrudník a mám strpnuté čelo, inak som z toho duševne v zadku proste ako prešvihnutá 🙈 áno mala som ťažký 26 hodinový pôrod a potom som skoro zomrela a spustilo sa mi to

@zuwa78 áno je to všetko v hlave 🙈

Áno keď boli úzkosti najhoršie mal som pocit že sa zbláznim a vážne som uvažoval či to neskončí samovraždou pretože tá bolesť je neznesiteľná. Vtedy musíš vziať Neurol alebo Xanax a nahodiť úsporný režim mozgu. Ako som písal, znížiť všetky vnemy ľahnúť a ležať a hoci aj pozerať do blba. Pokúsiť sa myslieť na lúku plnú kvetov, alebo hocičo pekné pláž pri mori, iná krásna planéta, to je jedno. Chod s predstavami aj ďalej a predstav si piesok na pláži, ako sa ti v ňom zabára noha, alebo ako chodíš po tej lúke alebo ako plávaš v nádhernej modrej lagúne proste to čo máš najradšej si predstavuj. Ale kľudné veci relaxačne nie diskotéka alebo sex hoci ich máš rada. Môže ti pomôcť partner alebo deti a hladkať ťa po ramenách mne to veľmi pomahalo jemne pohladenie po ramenách a krku a hornej časti chrbta - lopatky. Ďalej si kontroluj dýchanie - nauč sa základne jógivé dýchanie a pri záchvate sa silou vôle snaž spomaliť výdych. Úzkosť ťa núti rýchlo dýchať a hlavne vydychovať. A potom ešte pokus sa nebojovať s úzkosťou. Nechaj ju do teba vojst a zhováraj sa s ňou. Ja som ju oslovoval : Vojdi keď musíš a odíď. Proste nechaj veci ísť nezastavuj sa nad nimi nehodnoť ich. Úzkosť nie je žiadna tragedia a nemôže ťa zabiť. Zvnútorni sa a sprítomni sa. Pomôže aj polykanie slín. Vytvor si sliny a prehltni ich hoci ich je máličko. Alebo si prilož dlaň na líco a vnímaj dotyk dlane na líci a potom prehoď vnímanie líca na dlani. To zamestná tvoju amigdalu a nebude myslieť na sprostosti. Podobne funguje aj počítanie farieb - spočítaj 5 červených veci v izbe a spočítaj 5 zvukov - rátajú sa aj zvuky z ulice. A potom 4 žlté farby a znovu 4 zvuky atd atd. Až do jedna. Zvuky sa môžu opakovať nie je to súťaž ale ide o to prehadzovanie pozornosti. Ešte mi veľmi pomáhali matematické cvičenia. 999-17 a výsledok -17 atd. Počítaj to predstavovanie si čísel nerozdeľuj to na desiatky a jednotky. Pomáha aj skladanie puzzle vraj to mužom najviac pomáha ale mne to nefungovalo bolo to veľmi náročné a viac som stratil čas hľadaním kociek ako dopasovanim obrázkov. Ale boli tam momenty kedy som pocítil úľavu v bolesti. Neprežila si nejakú traumu? Ja som to mal po traume a vraj to mávajú aj vojaci z frontu. Stačí keď vedľa neho vybuchne granát a nemusí ho ani zasiahnuť. Stačí tá tlaková vlna a vyvolá posttraumu ktorá sa prejaví kľudne až o mesiac alebo dva. A lieči sa z toho rok. Zobrazujú sa im masky tvárí bez očí. Aj to som zažil keď mi bolo najhoršie asi pár dní po začatí brania AD - záblesky masiek bez očí - čítal som o tom pred rokmi v National Geographic magazíne že to majú vojaci z Iraku alebo Afganistanu. A ja to dostanem z Korony. Psychiater mi vtedy povedal že to je z nábehu na lieky a môže to sa opakovať aj pri výbehu z liekov.

Ja to volám bolesti lebo to boli hoci je to psychická bolesť. Ja on to vnímal ako fyzickú bolesť. Stiahnuté ramená cievy na rukách a brucho. Nesťahovalo mi hrdlo dýchal som Ok iba pri panickom ataku som mal pocit na zadusenie pri úzkosti nie. Hoci som veľmi ťažko jedol nikdy som nezvracal a paradoxne mi trávilo perfektne pretože som dodržiaval režim a jedol som len tri krát denne v presne stanovením čase. A pil som tiež v presne časy a medzi jedlami nie počas jedenia.

3 tyzdne je malo, v tom Peziinku bol standard tie 2-3 mesiace.

Cítila si sa za tých 6 t už pár dní dobre?pomáhaj si dočasne ukludnovakom.Ja som mala úzkosti 2 m stalo sa mi to po očkovani do týždňa silná tetania a úzkosti ani som nechcela ísť von ako mi bolo zle.Neurolog, psychiater, kardiológ...brala som 3x denne Lexaurin mesiac, magnosolv, Tebokan od psychiatra a asi po týždni mi bolo lepšie strašný vnútorný nepokoj, preháňanie, budenie v noci, mravcenie okolo tváre, pery, strach, že mi nebude lepsie, hlavu som mala ako vo zveráku stiahnutu a mravciko mi v nej.Otrasne obdobie už sú to 2 r takto v lete to bolo dcéra mala prázdniny a ja som nebola schopná nikam chodit.Bola som pripravená, že keď to nepomôže idem na AD.Vela som čítala, niečo robila, lepila diamantové kreslenie či ako sa to volá, aby som mala zaujatu myseľ niečím inym.Potom akoby utalo, ale mierne zhoršenie mám vždy pred menzesom
Po 6 t by si sa mala cítiť zlepšenie, alebo máš nízke dávkovanie.Chodis na terapie?

@marianarem a pomohli ti ? Ja som si nemohla dovoliť ostať dlhšie keďže som nevidela zlepšenie a mám doma babo

@luccija a potom to prešlo ? Áno zopár dni bolo fajn ale nikdy som nebola na 100% okej, stále nepokoj a strach

Jasne s babatkom to je tazsie, to chapem. Ja som odtial odchadzala v ovela lepsom stave, nez v akom som tam prisla, ale este 2 mesiace potom som bola PN a este aj potom som mavala aj dlhsie (trebars mesacne) obdobia silnych uzkosti. Teraz to byva tak tyzden, ale vacsinou ani to nie, ten tyzden to bol akurat po covide.
Kazdopadne neviem, nakolko pomohli liecebne postupy v Pezinku a nakolko cas. Po tych 3 mesiacoch ale odchadzal zlepseny takmer kazdy, povedala by som, ze tak 80-90% ludi bolo na tom o dost lepsie. Nie kazdemu to ale potom vydrzalo, mne nastastie zatial ano. Velky a trvaly efekt mala hlavne ale psychoterapia, na ktoru som este rok potom chodila. Na Pezinku vniman pozotivne to, ze tam clovek mal vela priestoru na seba, bolo tam dost podnetov na to, aby sa clovek venoval svojmu vnutru a bola som ram medzi ludmi s podobnymi problemami.
Ja myslim, ze u teba sa to casom tiez zlepsi. Jednak sa ti podla mna podari spracovat traumu a jednak casom budes lepsie spat a mat mozno ustalenejsi rezim a vacsi klud, ukludnia sa aj hormony. A tiez sa s tym proste naucis nejako zit a nebude to uz take strasidelne.

Veelmi tazko sa s tym zmieruje, lebo vacsina okolia vlastne ani nerozumie o co ide, kedze to navonok nie je vidno. Za mna ti mozem po tej dlhorocnej skusenosti napisat, ze jedine co mi pomohlo boli AD, bez nich by som uz lezala v truhle. Ani nie z toho, ze by som mala cierne myslienky kvoli depresii /mam uzkosto-depresivnu poruchu), ale ta totalna beznadej a divne pohlady okolia na mna boli nieco hrozne. Bola som vo vztahu ked mi to naplno prepuklo a vtedajsi frajer sa na mna pozeral ako na blazna, neprial si aby som brala AD. Chvalabohu uz je davno ex. Avsak ked sa uz trochu ulavi z liekov, treba aj zmenit myslenie a zivotny styl. Ja som bola cely zivot velky stresant, vsetko som si prilis pustala pod kozu a tie emocie ma zabijali. Prezivala som kazdy rozchod ako keby to bol koniec sveta, nova praca a kolektiv boli pre mna hrozne stresujuce, plus som sa vzdy hrnula nasilu do tych veci co ma stresovali, lebo ved kazdy vravi, ze treba vystupit zo svojej komfortnej zony, ze 😅 blbost, treba zvolnit tempo a nevrhat sa bez rozmyslu do stresujucich veci, alebo sa naucit si ich tak nepripustat. Teraz ma uz nestresuje nic, stal sa zo mna velky flegmatik a je mi super. Ale pomohli aj dlhodobe meditacie na precistenie myslienok a joga.
Naozaj velmi silno drzim palce, aby si sa z toho cim skor dostala 💪🏻

A kolko si po porode? Predtym si mala ake lieky?
Pocity, ze sa zblaznim alebo strach, ze som dusevne chora, poznam. Aj ze mi niekto ublizi. Na toto len neurol. To uz je vystupnovana uzkost.
A nebyva Ti po terapii docasne horsie, ked pises, ze chodis na psychoterapiu? ...ked to spustil porod, preberate to tam? Ak to bol pre teba silny traumaticky zazitok, tak na to je terapia EMDR a treba psychologa co ma taky vycvik.

@hankab prosim ta, mozes mi poradit ako sa spravat k ludom, ktori maju podobne problemy?
Kolegyna prisla po roku PN do prace, urcite este berie AD, je trocha ina ako predtym. Ona paradoxne vzdy bola flegmatik a salamista a aj tak sa jej spustili nejake depresie, uzkosti. Pises, ze okolie ani nerozumie, o co ide. Mozes to trocha popisat, aby clovek vedel viac pochopit?
Nevieme celkom ci na nu brat nejaky ohlad ci brat ju bezne, ona o svojich problemoch nechce hovorit.

@hankab krásny a pozitivny príbeh na ráno. Áno, moderné antidepresíva sú jeden z najväčších objavov vedcov. Dúfam, že majú za to Nobelovku.

@marianarem a aj teba to tak neskutočne vyčerpáva ? Keď máš ten týždeň uzkosti ?

@hankab práveže na mne to je vidno keď mám uzkosti 🙈 som vystrašená, zmätená a bojím sa

@euka210 som dva mesiace od pôrodu 😊 práveže mi psychológ dosť pomáha, preberáme tam viacmenej to že neviem priať svoje dieťa od toho zážitku

@0silvia0 to, že sa niekto javí ako flegmatik nemusí znamenat že ho to minie. Maki sme kolegu, ktorý bol veľmi nepríjemný na každého útočil, šikanoval a celkovo sa správal hrozne. A dostal silne depresie ešte vtedy ked neexistovali moderne AD. Je doživotný invalid. Spätne si spomínam, že oproti iným despotom on nemyslel na seba nebol sebec a zlý bol len preto, že sa druhých akoby bál. Ako konkurencie a hodnotil ich, mal určite veľmi tvrdú výchovu zameranú na výkon a porovnávanie sa. Psychiater mi pri jednom sedení povedal že úzkosti prídu na hocikoho, že to nezávisí na tom či je človek citlivý alebo silný.

Ako sa správať k takému človeku s úzkosťami? Nemakladajte na neho veľkú záťaž. Celkovo s ním komunikujete citlivo a nechoďte do konfliktov s ním. Keď začne rozprávať o svojom probléme, nechajte ho rozprávať a počúvajte s jemným prikyvovanie hlavy na znak pochopenia. Ked o tom nechce rozprávať, tak aj tak ako keby povedal o tom, o nejakej traume. A vy ho akože chápete. No nie s ľútosťou. Nesprávajte sa k nemu ako k chudákovi ako k hendikepovanému ale správajte sa normálne s úctou a nehadajte sa s ním nechoďte do bojov. On do konfliktov určite nepôjde.

Dám si aj ja predpísať nejaké AD ešte, lenže ja som človek čo vychutnávam všetky vedľajšie účinky 😂 neviete mi poradiť nejaké dobre znášané ?

@euka210 a ja už si potom domyslam, keď mám uzkosti či náhodou nemám laktačnu psychózu alebo niečo také 🙈

@slovakboy dakujem

@0silvia0 opravil som preklepy v mojom príspevku.
Aj tak nejaké ostali

Jasne to je priserne unavne.

Ten Citalec mi nerobil žiadne účinky. Len trošku prvé týždne pocit na vracanie a jemne bolenie hlavy

@0silvia0 nepozerat sa na nich ako na mimozemstanov, spravat sa k nim s citom, zase z toho netreba robit senzaciu. Mne vzdy ovela viac pomahalo, ked som videla od ludi uprimny zaujem, empatiu, nemala som vtedy problem pred nimi o tom hovorit. No ked niekto zacal mudrovat o tom, ze si to cele vymyslam a robim si to sama, ze mi nic nie je len som precitlivela, tak som na to mala hrozne nervy. Podla mna netreba zaobchadzat nijako specialne, skor vytvorit taku atmosferu v kolektive, aby clovek naozaj nemal pocit, ze sa nanho pozeraju ako na blazna. Doteraz aj v praci sa tvarim, ze mi nic nie je (chvalabohu uz som ok), no nemam ani potrebu vysvetlovat, ze chodim kazde 3 mesiace k psychiatrovi, lebo je to na SVK este stale velke tabu. Ked sa ma kolegyne pytaju kde som bola, vacsinou si vymyslim ze na beznej prehliadke/u koznej/u zubara, na gynde.

Pomoze ti na to jedine spravne nastavenie liecby. Bola som rovnaka, vecne napata a v strese, hlavne v kolektive, ktory na mna kladol vysoke poziadavky a terminy, vtedy som uplne panikarila, az mi sla hlava vybuchnut 🙈 teraz uz zvladam aj stres, uz to so mnou nic nerobi. No aj tak si zamerne hladam pracu, kde nepojdem az na okraj toho, co zvladam, aby som sa zbytocne nepresilovala.
Inak nechcem vyzniet ako nejaka fanaticka, ale tie meditacie su naozaj silna vec, len ich treba pravidelne trenovat, kludne aj kazdy den na 10 minut a naucit sa tym zle myslienky “filtrovat”, lebo prave ony sposobuju tie stavy a vypatie.

Tak treba spracovat ten zazitok, porod, ked to bolo spustacom...vsetko ostatne sa odvija od toho.

@euka210 a mam podľa Vás šancu sa z toho dostať keď to spracujem ? 😊

Ano, urcite ano.

Jasne