Mám psychické problémy

layla1
4. feb 2017

Dievčatá neviete mi poradiť v septembri som začala mať také stavy úzkosti, plačlivosti dosť mi bolo zlé, moja obvodná lekárka mi dala xanax tie stavy sa začala opakovať ja som brala ten liek častejšie.Teraz sa mi k tomu pridružil taký problém že mam strašne vysoké tepy.Šla som za psychiatričkou a tá mi dala lieky Paroxetin 20 mg a povedala mi kým mi zaberie bude to trvať dlhšie.Začala som ho včera brať hned po nom som mala tepy 120. Chcem sa vás opýtať ako sa inač dá zvládať takého stavy? nechcem brať antidepresíva ale už dalej nevládzem.Tie stavy sú hrozné pocit strachu, pocit beznádeje, pocit že zomriem tepy neskutočné. Poraďte mi prosím.

maaaria3
4. feb 2017

@lenka_21 Presne tak....

eliska13
4. feb 2017

@layla1 ja beriem ten istý liek a mam tu istú poruchu.Liek to je výborný,ale pokým si telo zvykne môže sa Ti pohorsit k tomu máš tie ukludnovaky.Takže ich ber pravidelne ako sa ma cca po 2,3 týždňoch zacne nabiehat účinok AD a nebudeš potrebovať ukludnovaky.
Možno aj skôr ty sama zistia ako Ti je.To,ze máš úzkosť paniku z niečoho vzniklo buď si unavená,niečoho sa bojis,prišla v tvojom živote nejaká zmena, si perfekcionistka si vystresovana z roboty....najlepšie je chodiť k psychologické,aby ste našli s pustac tvojich stavov.AD Ti zvýšia hladinu serotoninu,ktorý keď je nízky stávajú sa takéto stavy.
Najdolezitejsie je pochopiť,ze nezomries nezblazmis sa,ze dokážem to predychat,musíš sa naučiť zaujať myseľ niečím iným a toto Ta naučí psychológ.sedenia máš od poisťovne zadarmo raz ročne 12 sedení.Nikdy by som sa nehanbila za to, ze beries AD a chodíš k psychiatrov.
Ak budes celý deň myslieť na to,ze určite dostanem záchvat tak ho dostaneš
Musíš vydržať tento zlý začiatok preto si davaj aj ten Xanax drz sa je to nepríjemná porucha,ale niečo Ti naznačuje musíš buď spomaliť, alebo niečo zmeniť tvoja duša nie je spokojná.Ale v zime a na jeseň sú úzkosti adepresie bežné

layla1
autor
4. feb 2017

@kika691 no ja som tiež v kľude mala tepy 120 ma to dosť vystrašilo

layla1
autor
4. feb 2017

@eliska13 ďakujem za rady len ja sa strašne bojím si ten liek aj dnes vziať lebo po včerajšku čo som ja zažila tak som myslela že zomriem už.Ja som mala stále vysoké tepy ale toto čo bolo včera tak toto som myslela že to je moje posledné.Prečo ten liek tak zvyšuje tepy?

eliska13
4. feb 2017

@layla1 lebo na zaciatku moze zvysovat uzkost.Daj si liek a k tomu Xanax prve dni su zle musis vydrzat

veroninna1
4. feb 2017

Ahojte, poprosim o radu, ci k psychologicke alebo psychiatricke je potrebny vymenny listok alebo sa staci len objednat? Dakujem

janickadr
4. feb 2017

@veroninna1 K psychiatrovi listok netreba a k psychologovi to byva rozne, treba sa u konkretneho vopred informovat...

duun
4. feb 2017

Úzkostné stavy a panické ataky, je to nechutné a desivé, máš pocit, že za tých pár sekúnd (max pár minút) umrieš, ALE NIE! Je to proste porucha mechanizmu, ktorý máme - ak nás chcelo niečo zožrať, tak nám organizmus napumpoval do krvi adrenalín, aby sme mohli zaútočiť alebo utiecť. Podnetom môže byť napr. starosť o prácu, ale pokojne pri dlhodobom strese hocijaká banalita alebo aj pozitívna udalosť (radosť z narodenín či krstín v rodine). A naštartuje to presne toto.. v krvi adrenalín, vysoké tepy, máš pocit, že sa deje niečo príšerné.. je to vyčerpávajúce, obmedzujúce, ale VŽDY SI POVEDZ, že na toto NEUMRIEŠ. Že to prejde, len to bude nejaký čas trvať. @layla1 TEPY ZAPRÍČIŇUJE tvoja PANIKA - adrenalín a to, že sa sleduješ, nie lieky.

Antidepresíva nastupujú veľmi pomaly - úzkosť a depresia je nedostatok "hormónu šťastia" serotonínu. Seroxat proste veľmi zjednodušene povedané hromadí ten serotonín, ktorý si vyrábaš a tak postupne jeho hladina rastie (a s tým ustupujú návaly paniky). Nefunguje ako liek na horúčku (žiaľ) a nikdy nefunguje 100% bez toho, aby si sa sama snažila.

Pomáhajú podnety - čítať si knihu, pozerať film, hocičo, do čoho sa zahĺbiš tak, že sa prestaneš sledovať (merať si tep, chodiť po byte hore-dolu, predstavovať si všetky negatívne možnosti hocičoho...). Potrebuješ naštartovať špirálu myslenia smerom nahor. Treba si povedať pár vecí a opakovať. Nemôžem za to, že sa takto cítim. Nie som vinná. Je ok, ak sa cítim mizerne, aj keď mi okolie tlačí "zmuž sa!". Snažím sa, ako môžem, je v poriadku, ak za deň zvládnem aj malú vec. Každý deň to bude lepšie a lepšie. Hoci po krôčiku.

Držím päste. Ak budeš chcieť, napíš mi tu majla.

krepes
5. feb 2017

@layla1 Aj keď sám o sebe tento stav nie je ničím príjemným, dobrá správa je, že Vás to nijako neohrozuje na ďalšom fyzickom alebo psychickom zdraví. Úzkosť (strach) ovplyvňuje mnohé telesné funkcie. Zrýchľuje tep srdca, sťahuje cievy (tým kolíše tlak), mení rytmus dychu, ovplyvňuje metabolizmus a trávenie, rovnako ako koncentráciu minerálov v tele. Všetko toto má evolučné opodstatnenie a kedysi dávno to malo pre našich predkov význam, aby v situáciách strachu (napr. keď boli napadnutí predátorom), ich telo vstúpilo do stavu pohotovosti (napr. zúžením ciev a zrýchlením tepu sa zvýšil prietok krvi do svalov) a oni boli schopní efektívnejšie utiecť alebo sa brániť. Dnes pri zvýšenej úzkosti dochádza tiež k týmto zmenám, ale keďže niet fyzického nebezpečenstva, sú tieto zmeny nežiadúce. Tieto telesné ťažkosti sú pri úzkostných poruchách doprevádzané rôznymi strachmi o zdravie alebo o život. Rovnako býva strach z omdletia, zlého osudu, spoločenského strápnenia alebo odsúdenia (že iní na nás neistotu uvidia), straty kontroly alebo neskôr strach z vlastného strachu. Z ďalších symptómov sa môže vyskytovať premenlivá nálada, skôr dysforická, poruchy sústredenia, niekedy poruchy spánku, menšia psychická odolnosť. Takisto zvláštne ilúzie vnímania, pocity derealizácie alebo depersonalizácie. Nič z toho však nehovorí o strate kontaktu s realitou. Treba povedať, že úzkosť je ako stará babka. Zatrasie, ale neublíži. Úzkostné poruchy, aj keď sú subjektívne veľmi nepríjemné. Nerozvíjajú sa do vážnejších psychických porúch. Človek nestráca kontrolu nad svojím konaním, ani sa neoslabuje kontakt s realitou. Problém je s pocitmi a obavnými „čo ak...“ myšlienkami. Zmena telesnej funkcií neohrozuje ani telesný stav. Nevzniknú infarkty, poškodenia orgánov alebo rozvoj iných trvalých telesných ťažkostí.Príčiny Vašej úzkosti môžu byť biologického aj psychologického charakteru. Takmer vždy sa predpokladá určitá predispozícia. Pravdepodobnosť biologických faktorov je väčšia, keď sa v našej biologickej rodine vyskytli samovraždy, depresie, fóbie, úzkosti alebo závislosť od alkoholu. Samotné úzkostné stavy však veľa ovplyvňuje aj naše psychické rozpoloženie. Hovoríme o tzv. anticipačnom strachu alebo obavách, v ktorých sa už dopredu bojíme, či sme v poriadku a či strach príde alebo nie. Je to strach zo strachu. V tomto napätom očakávaní dochádza k spúšťaniu stresových telesných reakcií, ktoré sa ešte zosilnia, keď ich v prílišnom sebapozorovaní detekujeme a zľakneme sa ich. Dochádza tak k akémusi začarovanému kruhu. Kedy naša úzkosť z úzkostných stavov, zintenzívňuje ich priebeh a zvyšuje výskyt. Úzkostné vlny však môžu prísť aj z ničoho nič bez anticipačného strachu. Táto obava môže byť aj podvedomá.
Kontrolovať obavné „čo ak...“ myšlienky môže byť niekedy problém. Čím viac sa budete snažiť kontrolovať svoj zdravotný stav, tým viac môžete byť v napätí strehu a zamotávať sa do obavných myšlienok. Dôležité je naopak dovoliť si nekontrolovať sa. Prestať sa báť o svoje zdravie. Problém je, že náš zdravotný stav je niečo, čo naozaj nemáme pod kontrolou a vždy tu je reálna neistota, či sme úplne v poriadku. Neexistuje žiaden racionálny dôkaz, ktorý by túto neistotu vyvrátil. Môžete prejsť x vyšetreniami a vždy môžete zostať na pochybách, či ich dobre urobili. Či sú ešte stále platné, či sa niečo nezmenilo, či niečo neuniklo alebo či príčina nie je inde, kde sa hľadalo. Neexistuje istota, ktorej by ste sa definitívne mohli chytiť. Buď sa zmierite s tým, že Vaše zdravie nemáte pod kontrolou alebo sa prežijete časť života v strachu. Nad neistotou ohľadne nášho zdravia sa nedá vyhrať, dá sa ju iba prijať. Keď Vás zdravie prestane až tak veľmi zaujímať, sekundárny strach stratí silu. Jednoducho, keď si takéto myšlienky všimnete, vyveste vo vnútri bielu vlajku ako symbol toho, že sa vzdávate. Že sa Vám nechce nad nimi rozmýšľať, pretože „čo ak...“ alternatívy nemajú koniec. Pokračujte v činnosti, ktorú ste robili predtým. Nech tie myšlienky kľudne ešte vo Vašej mysli ostanú, to je jedno. Nebojte sa ich, nerozvíjate ich košato, nezakazujte si ich – vnímajte ich iba ako vlny Vašej úzkosti, ktorá ich vyplavuje do vedomia. Buďte nezúčastnený pozorovateľ.
Prípadne, ak sa dá, skúste sa so svojím strachom spriateliť. Nebrať ho tak vážne. Urobte si z neho srandu a zoberiete mu to najsilnejšie, čo má. Strach z neho. Strach zo strachu. To som skopírovala text , čo mi poslal jeden psycholog , možno trošku pomože. Aj ja som si zažila riadne záchvaty uzkosti a tu som 🙂

layla1
autor
5. feb 2017

Dievčatá a čo poviete na liek spitomin? máte s tým skúsenosti ?

maaaaaaaria7
6. feb 2017

spitomin nepoznám..

layla1
autor
6. feb 2017

Dievčatá zasa som bola za lekárkou a povedala mi to isté ze už mam konečne začať brať ten Paroxetin a mam vydržať.

layla1
autor
6. feb 2017

@krepes a ty si ako riešila tie svoje záchvaty úzkosti ?

krepes
6. feb 2017

@layla1 mna to chytilo v práci,v Rakusku som opatrovala dedka,v cudzej krajine, no proste celé zle.Nevedela som sama ani chodit, musela som sa stale niekoho podopierat.išla som domov,k psychiatrovy.Dal mi 2 druhy liekov plus tabletky na spanie a aj mi pichol nejakú injekciu.Bola som tam ale len asi 2-3 krát, nakolko este som nemala vybavene s rakuskou poistovnou ze ma možu ošetrit aj na SK, musela som si všetko platit sama a vela penazí ma tie lieky a psychiater stál,tak som sa musela spolahnut sama na seba zvladnut to bez pomoci.Začala som čítat také tie motivačnéknihy,ako mysliet pozitívne ,skušala som rozne metody uvoľňovania,dychacie cviky, vela som googlila o tom a mozno to znie ako blbost ale pomahal mi lubovníkový čaj,nehambila som sa o tom rozpravat s rodinou a kamaratmi.boli mi vsetci oporou.trvalo to asi dva týždne,tie najhorsie stavy. už začínali zaberat lieky od psych.V tej dobe som si na internete našla mojho už teraz manžela, to mi velmi pomohlo.Našla som si konečne niečo koli čomu som bola schopná ráno otvorit oči a žit.už som tie uzkosti nemavala, teda myslim tie najhorsie stavy ale obcas ma chytilo také slabé chvenie ale vzdy som si povedala ze ved neumrem z toho,ked to prešlo vtedy tak to prejde aj teraz.Zistila som že aj moja byvala spoluziacka to zažívala a to bolo iplne super,taka podpora na telefone, ked ma to chytilo alebo ju, hned sme si volali a rozpeavali sa o tom.casom sme si uz zacali z toho robit srandu a robievame to tak aj doteraz.Velmi to pomáha.Potom som si sama vysadila lieky, samozrejme postupne aby som nemala abstak,skusila som si homeopatiká na chvilku. Ale potom som uz sa citila fajn,nejak som sa naucila casom mat to pod kontrolou a teraz obcas len ked mam vela stresu tak som taká uzkostlivá ale čas to nejak dostal zo mna 🙂

krepes
6. feb 2017

@layla1 ked chceš možeš mi kludne do správy napísat,možme byt v kontakte a možno aj to ti pomoze ze niesi sama co si to zažila 🙂

zuzkabreza
6. feb 2017

@layla1 aj ja som si tym presla, sim na AD uz 4 roky a stale sem tam pride panicky zachvat... treba skusat aj rozne relaxacne cvicenia, dychove cvicenia a autogenny trening.

layla1
autor
6. feb 2017

@krepes lenže problém je aj v tom, že ja nechcem tie AD brať dlhodobo😢 radšej by som skúsila iné metody síce neviem aké.Ok napíšem ti aj poštu 😉

layla1
autor
6. feb 2017

@zuzkabreza 4 roky berieš AD? ja som nikdy nebrala nič dlhodobo okrem kvapiek Taflotan na zelený zákal. Neviem a ani si nechcem predstaviť že AD musím brať dlhodobo.

krepes
6. feb 2017

@layla1 ved ani ja som nebrala antidepresíva dlhodobo,to len tie dve krabicky čo som dostala od lekára,tušim len mesiac,už viacej som ich nebrala.Ani ja som ich nechcela brat dlhodobo, myslím si že sa to dá zvládnut aj bez nich 🙂

zuzkabreza
6. feb 2017

No ano, beriem ich dlho. Uz som sice len na pol tabletke, ale je to este taka barlicka. Neviem si predstavit ako mohli zaucinkovat ad tak, ze si ich brala len mesiac? Ved vacsina ad ma len nastup ucinku 4-6 tyzdnov... keby si to mala ako ja, tak aj neviem co spravis. U mna to bolo take zle, ze som si povedala radsej toto ako byt zase v takom stave...

layla1
autor
6. feb 2017

@krepes a ktoré si brala ???

layla1
autor
6. feb 2017

@zuzkabreza ja mam teraz také stavy, že ledva žijem 😢

krepes
6. feb 2017

@layla1 teraz si nespomínam, bolo to už pred 3 rokmi

zuzkabreza
6. feb 2017

@layla1 verim ti, vie to byt velmi zle. Ak chces, tak kludne napis aj mne do ip, mozem ti potom napisat ako som ja dopadla...

duun
6. feb 2017

Antidepresíva zaberú aj do 2 týždňov. Teda ako komu, ale môžu pomôcť už tak skoro.

Ja som mávala obdobia panických záchvatov vždy, keď bolo obdobie s ťažších rozhodovaním a stresom (maturita a potom prijímačky na vysokú, štátnice, veľlmi blbé obdobie v práci, kde som nakoniec radšej dala výpoveď..). Musím zaklopať, už 10 rokov nič závažné. Ani cez to najhoršie obdobie rozvodu. Viete prečo? Mám syna. Mám to proste v hlave, v podvedomí, vždy prvá myšlienka. Nesmiem sa "poskladať", musím ráno vstať a fungovať. Ex sa o neho nepostará, ten nie je ochotný živiť ani sám seba. Ak má mať syn budúcnosť, musím ja.. a ak je aj horšie obdobie, trvá deň - dva, nikdy nie viac.

Teraz môže byť zle. Ale treba veriť, že sa to časom zmierni, že si vyriešiš nejaké veci, čo si zrejme v podvedomí nosíš, ktoré ťa trápia natoľko, že ti "vyliezajú na povrch" ako záchvaty paniky. Možno práca, možno osamelosť, možno nejaké nedoriešené vzťahy, dlhodobý stres, všeličo môže byť tou prvotnou príčinou. Treba vydržať, s AD sa postupne strach zmierni, každý deň bude lepšie, hoci len o kúsok.

layla1
autor
6. feb 2017

No teraz som si vzala ten Paroxetin ale poviem vám pravdu ako sa mi nepozdáva vôbec ma neuspáva a blbo mi je z neho

layla1
autor
6. feb 2017

@duun písala som ti správu

duun
7. feb 2017

Paroxetin neuspáva. Paroxetin "sedí v tvojom nervovom systéme a ak si tvoje telo vyrobí nejaký serotonín - "hormón dobrej nálady a šťastia", tak ho udrží v tebe". NIe je samospasiteľný - musíš sa aj ty snažiť fungovať, nájsť si činnosť, hýbať sa. Ak budeš sedieť, pozerať do steny a rozmýšľať iba o tom, ako to bude zlé, tak to bude trvať dlhšie. Ak si povieš, ok, je mi zle, ale idem si aspoň prečítať dva odstavce z knihy, idem sa na 15 minút prejsť, idem si uvariť čaj, idem sa s niekým aspoň pár minút porozprávať, hoci o počasí.. vždy je to lepšie a pomôže rýchlejšie.

Zvyčajne býva zle ráno, potom cez deň, ak si v kontakte s ľudmi, máš nejakú činnosť - rozptýli ťa a na obed, poobede už býva aspoň trochu lepšie. Paroxetin si zober a ďalej nerieš. Zo začiatku (pár dní) môže mať aj iné vedľajšie účinky, ale tie pominú, resp. zvyčajne sa to zmierni. Čím viac sa budeš sledovať (tepy, zima-teplo, trasenie rúk, hocičo, čo na sebe nájdeš), tým sa ti bude zdať, že sa niečo deje. Drvivá väčšina z toho je normálna, bežná, akurát práve teraz sa ti to zdá "divné", lebo sa sleduješ.

Kúp si omaľovánku pre dospelých 🙂 Budeš moderná a ak sa donútiš sústrediť sa a kresliť hoci aj 15 minút, bude lepšie.

layla1
autor
7. feb 2017

@duun ďakujem za rady ❤

layla1
autor
10. feb 2017

Dievčatá to po akom čase najskor začínaju účinkovať AD??? Paroxetin mam brať pol tabletky večer a beriem to zatiaľ iba 4 deň.