Mám psychické problémy
Ahojte, mám psychické problémy a depresie. Niekedy si myslím, že dostanem schizu a úplne sa scvoknem. Problém je, že nič ma neteší, nič ma nebaví, nemám žiadny zmysel života, nemám sa načo tešiť. Niekedy som mala sny, ktoré som si chcela splniť, plány do budúcna... Neviem sa nijako prinúťiť, keby mi pred dom postaví niekto nové auto, ktoré som vždy chcela, je mi to fuk. Som apatická, a mám problém sa kontrolovať. Keď ma niečo nahnevá, blbosť, že nemám signál na telefone, tak ho hodim o zem ☹. A dostanem hisák, že plačem. Alebo hocikedy, začnem plakať, potom ma to prejde, chvílu som neutrálna, ale nie som šťastná. Muž mi povedal, že si mám niečo nájsť, čo ma bude baviť, šport, jazykovka... lenže ja sa neviem prinúť, mna nič nebaví. Ked si kúpim niečo na seba, neurobí mi to radosť ako niekedy. Nemôžem sa s ním o tom ani rozprávať, lebo on ma nechápe. Tak sa len pretvarujem, keď je doma, že som ok. Ale vnútri sa cítim strašne, mám pocity úzkosti. Občas keď sa pohádame tak sa opijem, a odídem a potom sa bezcielne flákam po meste v noci v krátkom tričku. Uvedomujem si, že moje správanie je na úrovni pubertiačky, čo už dávno nie som ☹, viem, že robím chybu ale neviem to zmeniť, neviem byť proste šťastná. Už som rozmýšľala, že načo som vôbec tu a nevadilo by mi keby tu nie som. Ked som mu povedala, že pôjdem k psychiatrovi, povedal, že sa môžem zbaliť a odísť. Že tabletky zo mna urobia "živú mŕtvolu" a už sa ich nikdy nezbavím ☹. Aj sa bojím ísť k doktorovi, nechcem mať v zdravotnej karte že som psycho ☹. Čo by ste robili vy?
Keď sa niekomu čo i len spomenie slovo psychiatria.....hotový postrach, lenže aj psychiatrických diagnóz je kvantum a je rozdiel trpieť depresiami a s pomocou účinnej liečby žiť normálny kvalitný šťastný život a časom možno toto ochorenie preklenúť a pokračovať v živote bez liekov a iné je trpieť napr. schizofréniou čo je jedno z najťažších psychiatrických ochorení na celý život ( a aj tá má veľa podôb). Ale ľudia, ktorí tomu nerozumejú hádžu zrejme všetkých do jedného vreca a týchto ľudí "nálepkujú" a hotovo. Veľmi zle. Veď v dnešnej dobe trpí určitou formou depresie toľko ľudí.....lenže mnohí sa nikdy k lekárovi nedostanú práve pre negatívne vnímanie tejto choroby okolím, čo je veľká škoda. Tiež nie som zástanca liekov a človek, ktorý má problém s depresiami tiež nebeží k lekárovi hneď na druhý deň.....Zvyčajne trvá dlhú dobu, kým sa odhodlá, skúša všetko možné......od koníčkov, prírodných prostriedkov, možno dovolenka, terapia, psychológ......Takže ak si niekto myslí, že to je nacpávanie sa liekmi, myslí veľmi zle. Ale jednoducho v určitom štádiu to už bez liekov nejde
@ricola ja som mala depresie s velkym D. podobne tvojim. tak v prvom rade sa nelutuj. je super ze si to uvedomujes, ze nie si v poriadku. to je velke plus.. a chces to zmenit. chod k lekarovi. tym nic nestratis. ja som chodila k psychiatrovi, uzivala som lieky a som tomu rada. nie som "ziva mrtvola". drzim palce
@ricola Ahoj,,,to čo ti povedal muž na tvoje problemy,,ktorých sa nevieš zbavit je od neho slušne povedane svinstvo,,možem ti povedat že aj moja mamina chodí k psychiatrovi a to neznamená že ten človek je hned blázon,,moja mam je užasný človek za ktoru by som dala aj valstný život len jej chýba hormon,,,serotonín,,"hormon štastia" sa mu tiež hovorí,,bez liekov je v koncoch,,plače,,nič ju neteší,,je neštastná,,takýto ludia su ešte vaic empatický ,,citlivý,,,v žiadnom prípade,,to nieje žiadna važna vada ktorá by sa nedala dat pod kontrolu,, 😒 ..mala by si navštivit odborníka,,ved v dnešnej dobe chodia k psychiatrovi už aj zname osobnosti...človek nemusí byt chorý len fizycky,,bolí ta duša preto to treba riešit 😉
Neviem, či si veriaca, ale ja by som išla do kostola na svätú omšu.
mas pred sebou daleku cestu, ale na konci je svetielko...po burke vzdy vyjde slniecko....dolezite je, niekomu sa vyrozpravat, aby sa ti ulavilo.....dolezite je, ze si sama uvedomujes, ze mas problem.....skus sa vyrozpravat najlepsej kamaratke, knazovi, vyskusaj psychologa....neboj sa.....manzel nemusi vsetko vediet....bude to take tvoje male tajomstvo....ak to nepomoze, psychiater nie je strasiak.....podla mna viac ti robi zle ta tazoba, ktoru mas v srdci a v hlave, ako by ti robili zlobu lieky, ktore by ti naordinoval lekar....nie si ani prva, ani posledny.....prvy krok je najtazsi, ale potom to uz pojde...drzim ti palce.....skus hladat pozitivne riesenia tvojich problemov, ktore ta trapia.....neutapaj sa, ze dalej to nejde....zacni pozitivne mysliet, hned ti to pojde lahsie....mozno si myslis, ze to su somariny, ze sa mi lahko hovori, ale kazdy clovek raz prezije tazke obdobie, je len na kazdom, ako sa ku tomu postavi......ci sa bude lutovat, alebo zdvihne hlavu a zacne prekonavat prekazky.....prajem ti vela uspechov.....drzim ti paste
Mozno budem pisat od veci lebo to nie je priamo rada pre teba @ricola ale napadlo ma ti vyrozpravat pribeh mojej maminy a defacto aj ten nas. Cinim tak preto lebo ked si tvoj prispevok citam je to akoby som pocula moju mamu ked to na nu pride. U nas v rodine sa slovko DEPRESIA zacalo sklonovat tak 3roky dozadu. Vtedy som si depku predstavovala ako zlu naladu,ked sa cloveku nieco nepodari a proste mam den blbec. Nikdy som depresiou netrpela a mala som tak ako vela ludi milnu predstavu o tom co vlastne diagnoza depresia v skutocnosti je. Mamina sa s touto nechutnou chorobou stretla 1x este ked sme boli male deti, dozvedela som sa to 2roky dozadu,nepamatala som si to. Vtedy skoncila na liekoch ale rychlo sa dala dokopy. Napokon ju choroba oslovila znovu pred zhruba 3rokmi. Zacalo to nenapadne ked sa jej vela veci co pred tym neriesila prestalo chciet robit. Ona nebola nikdy ten sportovy tip,ale milovala nakupovanie handier. Odrazu s tym ale prestala,debaty s nou boli nerozvinute,nechcelo sa jej nic,mala pocit ze nevladze pracovat,ze nevladze varit,vencit psa...atd. Za lekarom zasla po pol roku trapenia,nakolko ju tam vystval otec. Liecba trochu pomohla a hlavne ju nastartoval fakt ze som mala v aprili svadbu co jej zozralo kopu casu. Mala co riesit. Svadba ale rychlo odznela a jej stav sa zhorsoval. Lieky brala hala bala,niektore jej nesadli, navysovala si ich bez rady s lekarom a nebola trpezliva. Ked uz sa zdalo ze sa z toho hrabe von prisla velka rana. Jej brat si vzal zivot,obesil sa doma kde ho nasla jeho zena. Zili na dedine a nikto sme netusili ze mal take vazne psychicke problemy.Nic nam nepovedali a stretavali sme sa 3x do roka. Zrejme zastarale myslenie+choroba a neochota sa liecit ho staly zivot. Vtedy som sa na neho hnevala,ze po sebe zanechal 3deti,ktore ho este urcite chceli mat pri sebe. mama sa zlozila a skoncila v nemocnici. Zacali sme cela rodina chapat diagnozu menom depresia,uz som vedela ze nejde len o blbu naladu. Snazila som chapat ako sa citi moja mama,aby som jej vedela pomoct. Ale clovek ktory to nikdy nezazil to jednoducho nevie chapat, vie vsak pomoct. Zistovala som a robim to doteraz. Uz viem ze depka je realna choroba, moze ju sprevadzat bolest hlavy,krce, busenie srdca,potenie,tlak v hrudi a rozne ine fyzicke prejavy. Clovek sa citi menejcenny,nepochopeny,nic ho netesi, nevie sa na nic sustredit,robit bezne veci,chodit von,straca priatelov. Najvaznejsie to asi bolo ked mama skoncila v bratislavskej fakultnej nemocnici oproti medickej. Hrozny pristup doktorov,jednoducho to bolo miesto kde ju mali v pazi a pristup bol ze mama nespolupracuje. Ako moze clovek nespolupracovat ked je dobrovolne zavrety na psychiatrii? Verili sme ale ze vedia co robia. Nakoniec nas mama ukecala aby sme jej pobyt v nemocnici ukoncili,teda musela to urobit ona ved za seba zodpoveda. Vzala som si ju domov,chcela soma aby si oddychla. Bola som vsak v 6.mesiaci tehotenstva a zrejme som situaciu podcenila,zacalo peklo. Mama si chcela zly stav ulahcit jedenym velkeho mnoztva tabletiek,nad ramec predpisaneho aby den prespala. Vlastne sa predavkovala a ked som jej to nechela dovolit,skrtila sa,vyhrazala ze sa podreze,davala si nozik ku krku a ja som nemohla vypit ani salku kavy lebo vymyslala. Nezvladala som to,doslova som s nou bojovala,kricala na nu,dokonca ju aj udrela v stave zufalstva jej zobrat snuru z ruk. Bolo to najhorsie obdobie ake som zazila. Po 3dnoch som ju odniesla do inej nemocnice kde ju ako tak dali dokopy-Zaluzie. Vydrzalo jej to ale 4mesiace,potom sa stav zacal znovu zhorsovat. Napokon dobrovolne opat navstivila nemocnicu v Pezinku,kde jej stav zatial zvladli najlepsie. Ziadne neivazivne metody,iba lieky a trpezlivost. Doktorka nam konecne vyzvetlila ako sa mame chovat aby sme mame ulahcili liecbu. Konecne som DEPRESIU pochopila,teda co to je a ze moja mama to vsetko robila zo zufalstva. Mozeme byt radi ze ju este mame. Prosim neopakuj chybu ako ona,ci jej brat. Zacala sa neskoro liecit,veci zlahcovala,obvinovala sa,dlho trvalo kym si chorobu pripustila a pochopila ze za nu nemoze,ze to nie ona je nemozna. Mozog je organ ako kazdy iny,len bohuzial malo prebadany,neda sa nahradit ale veda je pokrokova a mnoho AD uz vie pomoct viest ludom s tymto ochorenim kvalitny zivot. Keby moj stryko nemal predsudky a jeho rodina by pritvrdila mohol tu este byt. Nechcela som ta vystrasit,len ti ukazat kam moze az zajst nelieceny stav duse a co vsetko sa v kratkom okamziku moze zmenit. To ze mas pocity ako pri depke este neznamena ze hned skoncis na tazkych AD,ale uprimne radsej tak ako pod kytickami. Nepodcenuj to, moze ta to prevalcovat ani si to nevsimnes. Vcasnou diagnostikou mozes predist neskorim komplikaciam a zastavis tak chorobu vcas. Verim ze to zvladne bez problemov a opat ta bude vela veci tesit,ale v prvom rade musis chciet ty sama. prajem vela sil a muzovi by to mal vysvetlit profesional,lebo v tomto ponimani liekov ma choru hlavicku aj on 😉
@ricola Ahoj ricola to, ze mas taketo pocity a obavy z odborníkov a následkov je uplne normálne. Pokial nechceš si dať rovno predpísať lieky nemusíš. Chod ku psychologovi a povedz mu o svojich stavov, ten lieky nepredpisuje ale je schopný posúdiť či ti ich treba alebo nie. Čo sa týka psychologov oni sami sa rozdeluju na rozne odbory, a pre teba je vhodný tzv. klinický psycholog , čo má aj výcvik psychoterapeutický. Vyšetrenie pozostáva z anamnézy tvojej, rozhovoru, tvojich vlastných očakávaní od pomoci, a použije aj rozne psychodiagnostické metódy . Na základe toho následne odporučí bud čisto psychoterapiu, mnohé depresívne či iné stavy ( z toho čo si napísala nie je jednoznačné že sa musí jednať o depresiu, aj ked vela z toho čo píšeš tomu nasvedčuje) sa dajú liečiť čisto metódami psychoterapie bez liekov. Lieky v počiatočnej fáze pokial ti to doporučí by som nezavrhovala, po stabilizáciu sa môžu na doporučenie odborníka aj postupne vysadiť, novodobé antidepresíva nesposobujú skoro ziadne negatívne účinky ( napr. niekedy zaludočné ťažkostii a pod.) ale aj to si človek zvykne, alebo sa zmenia. Čo sa týka záznamu do karty, Nejde ani tak o záznam aby si bola vedená, ale skor preto aby ti to uhrádzala poistovna. Samozrejme môžeš ist aj na priamu platbu, neviem z akého si mesta ale v BA je už plno velmi kvaltných psychologov KLINICKYCH ( tí sa zaoberaju takýmito ťažkostami) , kt. robia na priamu platbu, kde tým pádom nie si vedená na poistovni. Ak sa toho obávaš. Sama môžes urobiť to, že čo sa týka bežného dna tak si jasne stanovíš režim, kt. si schopná dodržať a robíš ho. Jednoducho treba zvýšiť počet aktivít, systému a pomáha aj šport. To budeš robiť aj ked by si brala lieky. Lepšie ti to však je ak ti to ,,niekto " pomôže ,,našiť" na Teba, takže uvažuješ správne že potrebuješ pomocť. Asi nie si už schopná sa ,,donútiť" sama a to je tiež v týchto stavoch ,,normálne" inak by si to úž dávno urobila. Super , že máš také odhodlanie. Samozrejme toto všetko môžeš urobiť aj bez suhlasu manžela. A možno časom uvidíš sama, mu to môžeš povedať ako budeš sama cítiť.
@tova ako tak citam tie tvoje reakcie, aj tebe by mozno sedenie ci dve pomohli... a to neznamena hned, ze si cvok! ale nieco so sebavedomim urcite mas.. ale tak veru, odbornik psycholog ci psychiater nie som!!!
@tslobik vyjadrit sa viem velmi dobre a jednocho poviem este raz, ja povazujem ludi co chodia k psychiatrovi za cvokov, viem ze je to choroba za to nemozu ale nebola by som rada, aby boli okolo mojich deti, ucitielky, opatrovatelky... ked prestanu brat lieky nasledky mozu byt katastrofalne a kontrolovat ci ich niekto berie sa neda. Je to na dlhu trat, a preto chapem ze mlady muz, bez deti by si "nenicil" zivot. Obycajne vykivy nalad, nizke sebavedoie atd. podla mne nie je pre psychiatra ale psychologa a to je rozdiel.
@tova Tak ja neviem prečo by niekto, kto trpí depresiou prestal len tak brať lieky... A následky by neboli katastrofálne.....iba ak pre neho samotného. A myslím si, že ak takýto človek pracuje s deťmi, tie by ohrozené neboli. Si to trocha pletieš s inými psychiatrickými diagnózami.......pri niektorých po vysadení liekov môžu byť následky veľmi vážne aj pre okolie napr. pri schizofr. a tam si zvyknú pacienti samovoľne vysadiť lieky, nevnímajú realitu, tí môžu byť vtedy nebezpeční. Lenže so schizofr. nejde človek k lekárovi len tak sám od seba.....na rozdiel od depresie. To som teda ešte nepočula, aby človek liečiaci sa na depku bol nebezpečný napr. v pracovnom živote. To sú teda riadne skreslené predstavy. A ty s takými ľudmi pracuješ, keď si taká múdra?
@tova
"vyjadrit sa viem velmi dobre a jednocho poviem este raz, ja povazujem ludi co chodia k psychiatrovi za cvokov,..."
toto je trochu odveci 😒
zrejme patríš k ľuďom, ktorí stále nepochopili, že tí, čo navštívia psychológa alebo psychiatra, nie sú žiadni CVOCI 🙄
sú normálni a to aj v tom, že chápu, že majú nejaký problém a treba s ním ísť za odborníkom
tak,ako keď ťa bolí zub, ideš k zubárovi
a so slovami ako CVOK narábaj opatrne
nikdy nevieš, čo ťa ešte v živote čaká
napr. taká smrť. súčasť života a predsa mnohí ľudia nevedia s ľahkosťou prejsť obdobím, ak ho blízky človek opustí. a nedajboh, ak matka prežije svoje dieťa. čo myslíš, koľkí ľudia potrebujú na preklenutie traumatickej udalosti v živote pomoc psychológa/psychiatra?
veľa. možno viac, ako si dokážeš predstaviť
aj svojim deťom by si to povedala? že sú CVOCI?
alebo - ako by sa ti páčilo, keby sa o tebe tak niekto vyjadril? len za to, že potrebuješ odbornú pomoc od lekára -psychiatra?
trošku sa treba zamyslieť
@tova boze moj, a ty si myslis, ze ucitelia, lekari, luida co pracuju s druhymi ludmi .. a liecia sa na depresiu ci ine poruchy nosia na cele napis, beriem antidepresiva???? to snad ani nemozes mysliet vazne co tu vypisujes! uz by si asi aj prestat mala, si tu viacerym na smiech.. ci na plac? .. ze vobec este taketo skostnatene nazory v 21.storoci mozu existovat...
@zuzkamacken práve som premýšľala o tých lekároch
mám kamoša lekára, robí na onkológii...ťažké oddelenie...smrť denne...a veru, nezvláda to ani on ľahko
iný kamoš-lekár-mi povedal, že depresia je dnes už súčasť tejto doby. že aj jeho kolegovia občas vyhoria, duševne upadnú a potrebujú preliečenie na psychiatrii. zotavia sa a idú ďalej.
a niekto by si pomyslel: Boooožinku, lekár a depresia?
a ktoré povolania sú na psychiku najťažšie?
tie, kde sa pracuje s ľuďmi, deťmi,....
to akože sa teraz tova zrejme bude každého pýtať, či sa liečil na depku
možno aj na operačnom stole 😀 a potom možno z neho utečie 😀
to fakt očakáva, že sa jej niekto s tým prizná? 😅
@tova
depresiu nevidno
v akútnej fáze určite taký človek nechodí do práce
NIE JE nebezpečný
trpí ňou toľko ľudí.... a ty o nich nevieš
možno aj tvoja suseda, kamarátka, učiteľka čo učí tvoje dieťa,....
a tebe to na nos určite nik vešať nebude
nemáš právo sa starať do zdravotného stavu cudzích ľudí
@tova no nehcela som reagovat na tvoje príspevky,lebo na úzkoprsé názory ktoré nemajú hlavu ani pätu nezvyknem reagovať,väčšinou to nikam nevedie ale to s cvokmi si trošku prepískla. Prečo si vlastne kukla do témy s názvom mám psychické problémy? Veď ak sú to nebezpečný cvoci nebojíš sa ich,bubububu 😅 Buď rada že sa ťa táto choroba zatiaľ nijako nedotkla,inak by si takto nikdy nepísala. Moja mama sa lieči na depku a nie je žiadny cvok. Vychovala 2deti,je dobrou babičkou a bojuje ako sa dá. Je to úžasný človek a mnohý z nás by už stavy ako mala ona dávno vzdali a skončili so životom. Ty nemáš právo ich nazývať cvokmi a ako ti písali baby trošku si v tejto oblasti nevzdelaná a pletieš si diagnózy. Neviem prečo sa s nami cvokmi ale bavíš, buď tu niečo konkrétne hladáš,alebo jediný cvok medzi nami si tu ty 😕
neviem ci neviete citat ale pisem, ze autorka nevyzera na urgentny pripad pre psychiatra, skor sa mi zda, ze ma slabe sebavedomie a nema ciel v zivote, to by zvladla s psychologom maximalne. Ale ze ju posielate za psychiatrom?????? ano, tam chodia cvoci ludovo povedane,
@tova ja uz som na to prisla, ty si zivotom znechuteny psychiater !!! 😀
@tova moja, citat nevies??? pisu, ze trpel bludmi.. trosku ina diagnoza ako depresia... inak..mozno su ti bludy celkom blizke ked si stale nedas povedat 😀
@ricola muž má pravdu, tie tabletky sú jednosmerna cesta a ty potrebuješ pravé šťastie a nie také pod vplivom liekov ! ;) nepotrebuješ ich.. Polož si otázku : čo mi vlastne chýba ? Deti, zaujem muža, socializacia, kamarátky? Podľa mňa si vyhorela. Potrebuješ zmenu ! Nakopni sa a urob niečo, po čom si vždy túžila. A nemysli negatívne. Nikdy nevieme, čo nám život prinesie...
@niky21 dalsie predsudky...
@zuzkamacken nie presdudky... Tak som to nemyslela, nehnevaj sa. Ale v tomto prípade je na lieky ešte skoro. Ona je len nešťastná lebo vyhorela, potrebuje zmenu, oporu, mala plány ale neuskutočnila ich, zrejme je aj dosť unudena zo života deň za dňom to isté... Rutina.
@ricola a tiež sa mi nepáči postoj tvojho muža.......veď keď ťa miluje má byť aj v jeho záujme aby si bola šťastná a v pohode, nie?