Aký máte pohľad na používanie antidepresív?

Ďakujem Vám všetkým za odpovede. Áno,nepovedal mi to lekár,ale povedala mi to sestra čo cca 21 rokov pracuje na psychiatrickom oddelení. Ale ma prekvapilo,koľko vzdelaných a hlavne múdrych ľudí,čo všetko vedia,všade boli a všetkému sa rozumejú tu chodí na MK. Keby som vedela,tak sa nikdy nikde nič nepýtam,ale idem rovno sem. Ešte raz ďakujem 👍

Koľko žien nemá problém brať celý život antikoncepciu, ale antidepresíva, čo aj ozaj sú potrebné lieky sú smrť 🫣

Moderne antidepresíva ani nebudeš vedieť že berieš. Bude ti fajn a budeš mat trosku krajší pohľad na svet. Účinkujú dlhodobejšie a nie hneď. Dokonca sa už dávajú aj len preventívne. V minulosti boli AD veľmi ťažké a pacient musel byt niekoľko týždňov na psychiatrii aby mu ich nastavili. Potom chodil ako mátoha. Spomeňte si na Richarda Müllera ako to na ňom bolo vidieť. Áno existuju aj silné a moderne antidepresíva ale tie sa predpisujú len na ťažšie stavy. Stále je lepšie sa im vyhnúť a sú psychoterapeuti, ktorí neradi robia s ľudmi ktorí berú AD. Ale samotné antidepresíva z depresie nepomôžu. Treba aj zmeniť myslenie. No AD pomôžu aby sa to myslenie dalo ľahšie zmeniť. Ja som bral AD niečo vyše roka a to som mal veľmi silne úzkosti asi dva mesiace a ďalšie tri mesiace som ešte maródoval. Až po roku som bol úplne fit. Počas liecby som chodil do prace plne som športoval aj sa smial aj plakal. Jedine čo bolo mimo bolo libido. Kamarát ktorý mal ťažšie stavy aj ťažšie lieky ako ja fungoval v posteli normálne. Ja nie. Jevto idividualne. Ale občas sa to podarilo ten sex a bolo to fajn. Lekár mi vravel že ak chcem zmení mi lieky na iné ale ono to bolo ajpríjemné neslintať furt nad ženami. Taký klídek. Pekná kočka, páči sa mi, manželka ešte viac ako pred tým, len sex nič. Vážte si, že sú vaši muži nadržaní. Po vysadení liekov šlo všetko do normálu. Vraj tieto moderne AD mierne prepíšu drahy v mozgu aby nemyslel tak depresívne. Ktovie. Nobelovu cenu vedcom, ktorí toto vymysleli.

@slovakboy
Ďakujem za odpoveď,veľmi pekne napísané. 👍
Ešte sa spýtam,sám od seba si išiel k psychiatrovi,či kedy si mal ten pocit,že už tam treba ísť? A išiel si cez obvodného lekára,či najskôr k psychológovi a až potom k psychiatrovi? A vo svojom bydlisku,či niekde mimo? Nemal si strach ako to bude prebiehať,čo sa ťa tam bude pýtať?koľko trvalo cca prvé vyšetrenie? A za ako dlho si cítil prvú úľavu a mal pocit, že to ide k lepšiemu?

K psychiatrovi som šiel až skoro dva mesiace po prvom a najsilnejšom záchvate, ten vlastne bol aj akousi traumou, z ktorej sa úzkosti rozbehli. Ale to najprv nevieš. Najprv voláš záchranku, striedajú sa ti dni, kedy je ti super a zrazu ráno vstaneš, zješ raňajky a bum. Ležíš na zemi celý pomočený a lapeš po dychu s pocitom, že zomieraš. A nevedeli to ani lekári, hoci jeden záchranár raz povedal, že asi to bude úzkostná porucha. Možno to aj tušili, ale nechceli mi povedať, že je to psychika a tak si robili svoju robotu a diagnostiku vždy s negatívnym výsledkom. Až jeden kamarát psychológ so mnou to začal preberať a povedal mi, aby som prestal pracovať a poslal ma za psychiatričkou. Tej to bolo jasné, predpísala mi AD a už to šlo. Našiel som si aj dobrú psychologičku, kamoš nechcel so mnou preberať súkromné veci. Bolo to v mojom bydlisku. Strach som nemal, vedel som, že sa ma budú pýtať aj intímne veci, ale keď ti je tak blbo a vieš, že ti môžu pomôcť, tak to je ten najmenší problém. Dokonca sa ti uľaví. Okrem toho som chodil niekedy každý mesiac na spoveď. Prvé vyšetrenie u psychiatričky trvalo asi hodinu. Potom už len 20 minút. Psychiater je dôležitý cez lieky a na začiatku. Potom je dôležitejší psychológ. Prvú úľavu som pocítil asi po 5 týždňoch.

@slovakboy
Počkaj a o akom záchvate hovoríš?

@slovakboy super si to napisal, je potrebne zdoraznovat aj tie “negativa” - nutnost pockat niekolko tyzdnov, kym sa stav jemne zlepsi, potk. Aj mesiace/rok, kym sa vratis do normalu. Preto @autorka, netreba s tym dlho otalat, lebo cim skor nabehnes na liecbu, tym skor to bude lepsie.
Ja som nabiehala dlho, menili mi az 5 druhov, lebo som mala zmiesanu uzkostno-depresivnu poruchu. To, co inym fungovalo, mne nie = zmena AD, potom dalsia a dalsia, az nakoniec sa podarilo najst kombinaciu a po polroku pokusneho kralika sa zacal stav vyrazne zlepsovat. Toto je ale skor vynimka, vacsina ludi, ktori beru AD, tak in sadnu na prvu supu, pripadne raz zmenia a maju vyhrate.
To nulove libido platilo aj u mna, zial. Dost tym trpel moj vztah, no uz som vysadila a je to lepsie. Hlavne je, ze som uz psychicky v pohode a snad aj budem na dlhu dobu.

Bol som chorý a liečil som sa už tretími antibiotikami, mal som rozhádzaný spánok a silnú hnačku. Zaspal som poobede na posteli. Zobudil som sa a šiel som piť čaj. Chcel som si odkašľať a predýchať sa. Ako som sa nadýchol a vydýchol som, tak som pocítil, že vo vzduchu nie je kyslík. Tento pocit som poznal z plávania alebo z bicyklovania, kedy som prehnal veľmi tempo a sústredil som sa na dýchanie. Lenže pri športe stačilo zvoľniť a pocit chýbajúceho kyslíka zmizol. Teraz som urobil to, že som sa ešte hlbšie nadýchol a vydýchol. Nabral som 5 litrov vzduchu do pľúc ale chýbal v ňom kyslík. A hlava už začala veľmi rýchlo pracovať s myšlienkou, že asi mi nefunguje výmena kyslíka v pľúcach. No a odrazu som sa prebral na posteli, okolo mňa celá rodina v panike a práve rozprávajú so záchrankou. Proste minútu som bol mimo a mal som oči stropom. Ešte teraz ako to píšem je mi z toho zle. A ten druh čaju mi je odporný doteraz. Po zobudení som až do príchodu záchranky stále upadal ruky biely, nehty biele, pery modré. Lúčil som sa s rodinou, dával som im ešte inštrukcie, ako sa majú dostať k peniazom v banke. Prišli záchranári a len čo vošli do izby, mne sa zázračne zlepšilo. Všetko som mal vporiadku, aj saturáciu, aj EKG aj cukor. Ani ma nevzali do nemocnice. Kázali mi piť minerálku. Odišli mne bolo pol hodiny fajn. Potom som šiel na WC znovu hnačka a keď som vstal, zase to isté sa opakovalo, ale už som neodpadol, len mi bolo hrozne zle, veľký strach, rýchly dych. Teraz už viem, že ja som dostal panický záchvat a ten som si privodil troma príčinami: Rozvrátené vnútorné prostredie, hyperventilácia a hlavne myšlienka na smrť, ktorú v daný moment psychika nezvládla. Môj otec keď dostal infarkt a čakal v nemocnici na odvoz vrtuľníkom, bol naopak kľudný a vôbec sa nebál že zomrie. Bolo mu len smutno, že čo mama bude bez neho robiť. Ale keď máš panický strach, to je hnusné. Zažívajú to aj vojaci. Starý otec mi vravel, že keď na nich začali strieľať v lese Nemci, jeden z kadetov ostal ako prikovaný k zemi a držal sa hrubého koreňa stromu. Nemohli ho od neho odtrhnúť a museli sa pritom posunúť, lebo Nemci sa približovali. Nakoniec ho dvaja doslova odtrhli on sa zvinul do klbka a oni ho niesli preveseného na puške. Keď mi to v detstve starý otec rozprával smial som sa, teraz viem, že ten vojak dostal panický atak. Úzkosti, ktoré som dostal potom prišli aj ako následok toho prvého silného záchvatu. A opakovali sa aj záchvaty. Jeden krát som ešte upadol do bezvedomia. Po prechádzke asi dva mesiace na to som bol stále ešte slabý. Vonku som vydržal len 15 minút. Prišiel som domov, vyšiel hore schodmi do domu, zadýchal som sa len málo, ale stačilo to na to, aby som dostal záchvat. vedel som, že nesmiem rýchlo dýchať, ale stačili len dva nádychy ešte som pribehol k manželke ale nedobehol som. Zvalil som sa na kolená a potom na zem a prebudil som sa asi po 10 sekundách. Teraz mi už ale bolo fajn. Už som vedel, že to je len záchvat, že mi nič nemôže urobiť. Ostal som len ležať a krásne som dýchal, Rýchlo, ale to už aj srdce rýchlo bilo. Bolo to uvoľňujúce a do večera som nemal ani úzkosti. Tie prišli znovu až na druhý deň ráno. Takže takýto môže byť mechanizmus panicko úzkostnej poruchy. Žiadna sranda. A bolí to ako sviňa. Dovtedy som netušil, že niečo také existuje. Len v rozprávkach dámy odpadávali.

Neskôr som sa dozvedel, že aj vojaci, ktorých nič nezasiahlo, ale žili v strachu tak to majú a začne im to aj dva mesiace po návrate z boja. Alebo napríklad pri nich vybuchne granát, nič ich nezasiahne, žiadna črepina, ale zasiahne ich tlaková vlna do hrude. Prídu domov a bum, dostanú postraumatickú stresovú poruchu, čo sú vlastne silné úzkosti. A môže sa to stať hocikomu, aj tvrďasovi ako Stalone, alebo Schwarzenneger. Nehľadaj teraz dôvody a príčiny. To ti teraz nepomôže. Ja to doteraz neviem. Niečo z detstva to bolo, môže byť aj ťažký pôrod, vrodené veci, zlý mechanizmus vysporiadavania sa s konfliktami, neprijatie samého seba. Proste treba potom žiť tak ako sa má, ako odporúčajú veriaci ľudia, psychológovia alebo ľudia dobrej vôle. Netreba v sebe zadržiavať emócie, u mňa to bol asi zadržiavaný hnev a strach. Obdobie kovidu k tomu prispelo, pocit ohrozenia. Okolo mňa samý rusofil, odmietač nosenia rúšok a nemôžeš im nič povedať. Teraz je vojnový konflikt, psychologička mi povedala, že Rusi budú o dva roky od invázie jesť antidepresíva ako lentilky. A Ukrajnici tiež, ale Rusi viac. A to povedala v čase, keď Rusi mali navrch vo februári 2022. Ono to neprichádza hneď. Aj záchvaty paniky, alebo úzkosti môžu prísť až po strese. Napríklad funguješ naplno niekoľko týždňov a v poslednom týždni príde vyvrcholenie stresu, ty ho krásne zvládneš, môžu to byť aj napríklad skúšky na vysokej škole. Prejde týždeň, ty už si na prázdninách a zrazu bum. A je to. Alebo človek odíde do dôchodku z plného nasadenia. Proste mozog sa uvoľní a vtedy dušička povie: A dosť. Dosť bolo trápenia a bitia sa s Egom. Duša zapne záchrannú brzdu a vypne ťa a nedovolí ti sa stresovať. Nedovolí ti znovu po krátkom oddychu nasadnúť do toho istého vlaku.
Úzkosť vlastne ani nie je zlá vec. Je to prírodou plánovaný ochranný mechanizmus. Mozog sa bráni preťaženiu. Vtedy treba zvoľniť. Ale že úplne. Veľa ľudí to nemá také silné, ako som mal ja. Je im len blbo keď idú ráno do práce. A tak sa trápia celé roky, pritom stačilo by zmeniť prácu, myslenie, viac oddychovať, robiť to čo ťa baví, usporiadať si vzťahy, robiť zmysluplné veci. Dosť bolo filozofovania. Veď vieme. Len tu ti chcem ukázať, ako je to keď to ľudia podceňujú.

@oli18 presne tak. to sú názory ľudí, ktorí o tom absolútne nič nevedia. Poznám dosť ľudí, ktorí ich berú a s nimi sú v pohode. Niekomu stačí na kratší čas - napr. pri prekonaní nejakej traumatickej udalosti a niekto potrebuje dlhodobo - napr. niektorí psychiatrickí pacienti.

@oli18 mňa len zaujíma, ako sa v tom mozgu usídlia. Kristepane niektoré píšu také koniny, že sa to ani čítať nedá.

@deti95060810 ja by som sa nevyjadrovala, keby neviem a nemám reálne skúsenosti, lebo toto čo si napísala, je tak hlboký nezmyselné, že som až prekvapená ako toto môžeš povedať, považujem ťa za vzdelanu ženu ale toto je mimo od teba.

@ibatanecnica mne to strašne dvíha tlak, ľudia maju predstavu o antidepresivach ako keby to boli tvrdé drogy a ľudia čo ich berú závislaci, ale keď takéto veci hovorí personál psychiatrického ústavu ako autorka spomínala tak to už neviem kde sme. Ja neviem ako zdravotne sestry riešia do hĺbky farmakologiu, ale vyjadrenie je to ťažká chémia a ostáva to v mozgu je na úrovni vyjadrenia o čipoch vo vakcine a svedčí o absolútnej nevedomosti.

@lavender94 tak ako v iných profesiách aj tu sa nájdu rôzni ľudia. Ja som zdravoťáčka a veru stretla som sa s rôznymi názormi a nielen na toto ale aj v iných oblastiach , čo sa týka liekov, liečenia a pod. Chémia to je, veď ako každý liek , vždy treba zvážiť vhodnosť užívania a riziká, či ten liek viac pomôže alebo uškodí.

@slovakboy
Ďakujem ti veľmi pekne,viac krát som čítala tvoj príspevok,to sa tak dobre číta,že mám pocit že žiadne antidepresíva ani nepotrebujem. Môžem sa spýtať,kde/ako čo pracuješ keď sa vieš tak pekne vyjadrovať? Samozrejme nemusíš odpovedať. 😀

@slovakboy ❤️

@slovakboy 👍👍👍 dakujem, skvele si to napisal. Mohol by si robit peer konzultanta, velakrat to takto nevie vysvetlit ani odbornik a ludia tapu. Je mi luto, co si prezil, ale tvoja skusenost moze byt velmi cenna pre inych ludi.

“Nie je to vdaka antidepresivam ze funguje, ale preto ze je pod dohladom psycho(a)socialov, psychiatra, psychologa, vela mamiciek na materskej tak skonci, su podchytene, a sledovane, aby neposkodili nesposobili ujmu detom, sebe, rodine.. a pri rozvode sa sud rozhodoval na zaklade posudkov psychologov a psychiatrov a sudcov.. je to viac zla nez dobra, a to nespominam ten rapidny ubytok psychickych funkcii. Nenarusaju myslenie, poskodzuju emocie, a vlohy ako su hudobna predstavivost, kreativita, neuroleptika su asi najhorsie z toho ale poznam ich len zopar a nie som liecitel, schvalne nevravim lekar, lebo moja skusenost je, ze tabletky dostavam od sudnej psychologicky hrajucej sa na lekarku, je to ojeb, musis sa ukludnit a nepanikarit, faktom ale zostava, ze ak si vystavena dlhodobemu psychickemu tryzneniu a neustalemu stresu je jedno v akej miere ale nekonciacemu stresu, mozog ho potrebuje odburat, a na to radim iba behat, mne to pomohlo, behanie odbura kortizol, a nebude ti atrofovat mozog, ak si v kritickej situacii, musis ju riesit, inak sa ti neulavi, tolko k psychiatrickym liekom, ja mam negativne skusenosti so psychiatriou, aj to, v co som pred rokmi verila sa zmenilo na zlo, a tak je to s celou psychiatriou, lebo psychiatria je len znizena trestnost voci psychicky menej odolnym jedincom, koncia na nej ludia v existencnych problemoch, rodinnych konfliktoch, alebo neschopni pravnych ukonov, neschopni pracovat a preberat na seba zodpovednost, to je psychiatria v kocke. Je urcena pre menej stabilnych ludi neschopnych konat zodpovedne bez ujmy, ale nespadaju do klastra zlocinov a precinov, vacsinou su u nich opakujuce sa priestupky voci zakonnym normam, financne straty, ujma v rodine, a niekedy je to po dlhej dobe deterioracia psychickych schopnosti. Depresia je len lenivost, alebo odpoved na sikanu okolia, netreba sa poddavat, bude to len horsie, ale ked ti je zle, daj od toho, co ti skodi ruky prec. Ak je to clanok na internete, necitaj ho, ubije ta a pomaha skodit skodlivym ludom, ti, co ich pisu to dobre vedia. Proste relaxuj a uc sa riesit kriticke situacie, ti ludia aj pomahaju, ked sa snazis a chcu.. vacsinou chcu, ale trva to isty cas... keby mne niekto povedal pred rokmi, co viem teraz, nemala by som zniceny zivot, ale nepovedal mi to nikto

ja som rada že som sa ich dokázala zbaviť

@hlupa_troska depresia je len lenivost? Boze 😪 nepis, ked nevies...

@lenusiatko viem, preto pisem, mam ju diagnostikovanu tazku formu depresie, a je to do velkej miery lenivost, ale ano antidepresiva pomahaju, zalezi aka tazka je... ide o to, ci chces tu zmenu v mozgu alebo nechces, aj o to ake lieky k nim este uzivas, maloktory psychiater predpisuje len jeden typ psychofarmak, v prevaznej vacsine to byvaju kombinacie viacerych typov psychofarmak
@lenusiatko

Ano zmenia myslenie cloveka, napriklad ze sa potom nechce zabit,ma vacsiu chut do zivota,ma menej uzkosti,depresii. Nehovorim,ze to ma clovek brat ako lentilky,prave naopak kazda jedna tabletka + - sa starostlivo zvazuje. A jedna babka povedala by som neriesila, je to medikament ako kazdy iny, so svojimi ucinkami aj negativnymi.