Neliečená rakovina
Ahojte, aký máte názor na to, ak sa človek po stanovení diagnózy rozhodne absolútne neliečiť? Proste vyhnúť sa životu v nemocniciach, nekonečné vyšetrenia, čakania na výsledky, kadejaké návrhy liečby, všetko aj tak neisté......proste len predlžovať koniec. Miesto toho žiť naplno, aj keď možno krátko. Viem, že je to neobvyklé a asi raritné riešenie. Väčšina z vás to asi odsúdi na plnej čiare.....ale stretli ste sa s takým prípadom? Ja som videla raz taký film....dievča zomrelo, ale žilo naplno do dňa "D".
@tslobik Je veľmi pekná autobiografická kniha od Anity Moorjani "Musela jsem zemřít", neviem presne aký je jej SK názov. Poradila mi ju dávnejšie priateľka, ktorej sestra umrela na rakovinu a ona hľadala odpovede na otázky "prečo", či sa nedalo urobiť niečo viac. Je to len odbočka, ale možno pri nej človeku prídu rôzne odpovede, ktoré predtým nevidel. Prajem veľa síl! 🍀
@montemotherone dalsia co nevie citat ? 😀
@prevenar my sa naucime citat, neboj nic, len ty tu uz nepis....
@katkalubkova to je super ..cim skor tym lepsie pre vas. dik za radu 🙂 ...hned ako budem potrebovat dalsiu urcite sa obratim na teba 😘
@kluska ja co poznam pripady, tak ti co sa liecili sa aj vyliecili .. s vynimkou rakoviny pankreasu .. zial ti, co diagnostiku a liecbu odkladali alebo pochadzali z regionov, kde su podpriemerni polodementni lekari ktori ich pripravili o vzacny cas, ti tu uz nie su 😢
treba samozrejme konzultovat aj zahranicie ak sa da a su pochybnosti o zvolenom postupe, lebo aj v bratislave nie je vzdy vsetko optimalne
@tslobik prečo vnímaš veci tak negatívne, že to čaká aj Teba? To človek nikdy nevie. Zmeň v tomto myslenie, nečakaj rakovinu, čakaj život 🙂
@lailaveve ahoj mas skusenosti z rakovinou pankreasa???stretla si sa z tym mojmu priatelovi klesli krvne doscicky a je stale unaveny zmenil sa
Predstavujete si to dosť jednoducho,asi ste veľa pacientov s rakovinou nestretli,čo je dobré,ale máte preto mylnú predstavu.To nie je choroba,že ochoriem,neliečim sa,ok,moje rozhodnutie a potom jedného dňa zatvorím oči a som v nebi.Bohužiaľ,tí ľudia trpia fyzicky aj psychicky a nemyslím,že vydržia až do konca bez pomoci lekára a liekov.Skôr či neskôr chorý alebo jeho príbuzní lekára kontaktujú.Poznám aj prípad neliečenia /resp.alternatívna liečba/ u dieťaťa,ktorému sa veľmi pravdepodobne dal zachrániť život,ale chcelo to amputovať nohu so sarkomom,čo rodičia nechceli dovoliť a liečili inak.Potom už bolo neskoro,dieťa zomrelo.Takže áno,máte právo neliečiť sa,len vývoj choroby a všetky okolnosti to veľmi pravdepodobne zmenia a bude to inak.
@janinah ja som pracovala na onkologii rok a pol upratovala som tam len chcem vediet ohladom pankreasu tam tych pripadov bolo malo
@mariana1970 Mali sme v blizkej rodine cloveka s rakovinou pankreasu a zial, ako bolo napisane, napriek vsemoznej liecbe sa od diagnostikovania dozil pol roka.
@tslobik svokra mala rakovinu prsníka a totálne to tajila. Zistili sme to až keď dostala infarkt a doma ju oživovali a keď ju vyzliekli tak celý prsník čierny, mŕtvy. Neviem si ani predstaviť ako sa musela pre to trápiť a sama sledovať ako sa to zhoršuje a nikomu to nepovedať. Ale mala kamarátku čo prišla o prsník kôli rakovine a ona (svokra) to tak vždy hovorila že radšej zomrie ako by mala prísť o prsník a chodiť na ožarovania. 🤷 No prosím, tak sa jej to splnilo.
@tslobik tak ja dám taký reálny pohľad na obe strany. 2011 opka nádor v hrudníku dobre prerastený cez 10cm, našťastie zapuzdreny bez metastázy celý ho vybrali, len liekova chemo, len polka vlasov dole, z liečby má nafuklo o 30kil. 2015 keď už bolo všetko dobré som otehotnela. 3mesiace po porode zle stavy, zas nador v hrudníku. A mám ho tam stale. Malý má 2 a 3/4 roka. Nechcem opku nechcem liečbu kým nebude dosť starý aby to pochopil. Neviem akoby som mu teraz vysvetľovala že mama je celá rozpilena že sa nemôže hýbať že ho nemôže zobrať na ruky že ho nemôže postiskat že musí ležať na chrbte celý mesiac že.... Viem čo ma čaká a preto to odkladám. Žijeme naplno behame po výletoch a tu sviňu slizku čo mám vo svojom vnútri ignorujem keď mám horšie dní tak preklínam. Rodina sa hnevá že to neriešim. Všetci sú v strese ale ja mám v pazi. Dala som si termín že zhruba keď bude mať syn 6/7/8 rokov začnem to riešiť že už bude dosť múdry na to aby pochopil čo sa deje. Nemám strach že zomriem že sa niečo stane proste žijem. Serem na nejaký nádor v hrudníku. A čo je najzaujímavejšie v júni na kontrolnom CT sa zmenšil o 2mm. Asi pochopil že u mňa nepochodí 😂