Neviem sa vysporiadať s traumatickým zážitkom
Niečo čomu som verila je nenávratne preč. Neviem čo mám robiť. Neviem spať, neviem jesť…neviem o tom hovoriť s blízkymi iba s psychologičkou a nepomáha mi to, lebo o psychológii viem veľa a veci ktoré mi vraví viem aj sama. Veľmi som sa uzavrela. Snažím sa cez to dostať. Snažím sa jesť, je mi z toho zle, snažím sa zaspať, ležím a nič. Snažím sa obklopovať ľudmi, snažím sa byť veselá. Žijem svoj deň akoby sa nič nedialo, ničoho som sa nevzdala. Ale vnútri som…ja neviem…mŕtva.
@anonym_autor to je v poriadku. Cas vylieci.
Konkrétne napíš, v čo si verila a je nenávratne preč ... toto takéto všeobecné "v niečo som verila", nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
@dzulli1980 a k comu to pomoze? Neda sa to napravit.
Hlavne povedz o týchto pocitoch svojej psychologicke. Pre ňu ma dôležitú výpovednú hodnotu, že ti sedenia nepomáhajú. Možno zmení metódu, alebo odporúča niekoho iného, pripadne odporučí psychiatra, ktorý môže zvážiť podľa stavu aj mediksmentoznu liečbu, ak samotná psyvhoterapia nepomáha.
Hlavne povedz o týchto pocitoch svojej psychologicke. Pre ňu ma dôležitú výpovednú hodnotu, že ti sedenia nepomáhajú. Možno zmení metódu, alebo odporúča niekoho iného, pripadne odporučí psychiatra, ktorý môže zvážiť podľa stavu aj mediksmentoznu liečbu, ak samotná psyvhoterapia nepomáha.
@bolarazjedna povedala som jej to.
tak zacni verit niecomu inemu.. je vela veci, ktorym sa da verit
psychiater. ten rozhodne či nepotrebuješ lieky.
tak zacni verit niecomu inemu.. je vela veci, ktorym sa da verit
@reanda ano da, ale ja uz sa bojim otvarat novym veciam. Alebo ani nie ze bojim, nie som toho schopna. Odkedy zijem, domace nasilie, sikana na skole, sikana v rodine, do toho choroby. Zafocusovala som sa na jednu poslednu vec na ktorej mi zalezalo. Rozpadla sa. A ja uz nedokazem nicomu verit.
Po mojej traume som len lezala a plakala. Zo zemi ma dvihali rodicia a plakali so mnou. Lezala som na zemi a nevedela som vstat. Padla som si najhlbšie dno, ležala som tam velmi dlho. Srdce mi vytrhli z hrude a vyplakala som bazeny slz. Trvalo to 5 dlhych rokov.
Po mojej traume som len lezala a plakala. Zo zemi ma dvihali rodicia a plakali so mnou. Lezala som na zemi a nevedela som vstat. Padla som si najhlbšie dno, ležala som tam velmi dlho. Srdce mi vytrhli z hrude a vyplakala som bazeny slz. Trvalo to 5 dlhych rokov.
@anonym_54a90d to mi je luto. Uplne chapem ze to vie trvat tak dlho. Ja popravde fungujem svoj bezny den normalne, ale vnutri to uz nie som ja.
to je riziko toho ked sa niekto na nieco alebo niekoho az prilis upne. ja nemam v zivote nic take co by ma az takto stahovalo. vsetko beriem tak nejak racionalne. je a moze nebit. jednoducho nic a nikto nie je stredobodom mojho vesmiru natolko, ze by mal moc ma znicit. ani manzel ani deti ani rodicia a to ich vsetkych milujem. ale ma to svoje hranice.
ja sama som si bezpecnym miestom, s doverou som extremne opatrna a vseobecne sa na vieru v nieco a niekoho absolutne nefixujem. clovek nemoze verit ani sam sebe nakolko sa mozu stat situacie kedy aj seba sameho prekvapime uplne inou reakciou a konanim. neviem co hrozne sa ti stalo. ale cesta k uzdraveniu nejde rychlo. to je fakt. asi si len musis dovolit si to odsmutit, oplakat, prejst vsetkymi fazami smutku, dopriat si dostatok casu a potom sa oprasit a ist pomaly inou cestou.
ale nie tym istym smerom. nieco budes musiet vo svojom zivote zmenit. nadstavenie seba samej. na toto budes potrebovat niekoho kto by ti pomohol ta tym previest.
Prečo potrebujes niecomu verit?
Verit sa dá dvom "veciam" - sebe a Bohu. (nie, nie som veriaca, verim len sebe. A áno, pisatelka nado mnou má pravdu - ani viera v seba nie je úplne spolahliva). Je zbytocne takto sa fixovat na niečo, co neovplyvnis...
Potrebujes dospiet a stat sa nezávislou na nikom a ničom.
@reanda ano da, ale ja uz sa bojim otvarat novym veciam. Alebo ani nie ze bojim, nie som toho schopna. Odkedy zijem, domace nasilie, sikana na skole, sikana v rodine, do toho choroby. Zafocusovala som sa na jednu poslednu vec na ktorej mi zalezalo. Rozpadla sa. A ja uz nedokazem nicomu verit.
@anonym_autor no tak never nicomu, to je este lepsie 🙂 teda nicomu zvonka, na co sa budes 'focusovat' .. vypni uplne vsetko.. maj prazdno.. mozno potom zacnes pocut samu seba, ten vnutorny hlas, svoju pravdu.. lebo to, ze si vnutorne mrtva, je len zdanie.. vnutorne sa neda umriet.. umriet v tebe moze jedine to, co k tebe nepatri.. nesnaz sa najst zmysel zivota.. ten uz mas.. len ho nechaj sa ozvat.. treba sa stisit, aby si ho dobre pocula, lebo vnutorny hlas pravdy nie je hlucny..
Lenze zienky ja sa snazim. Prave o to ide ze sa snazim a nedokazem. Tuto temu som nezalozila preto ze neviem co mam robit. Ja viem ze musim spat, ja viem ze musim jest, ja vsetko toto viem. Ja sa snazim. Ja ale lezim hodiny a neviem zaspat. Nemam ziadne myslienky a nespim. Neviem sa najest, nie ze nechcem. Zjem to nasilu lebo to nedokazem inak a potom mi je na grc. To je moj problem. Ja mam volu sa z toho dostat ale nefunguje to.
Lenze zienky ja sa snazim. Prave o to ide ze sa snazim a nedokazem. Tuto temu som nezalozila preto ze neviem co mam robit. Ja viem ze musim spat, ja viem ze musim jest, ja vsetko toto viem. Ja sa snazim. Ja ale lezim hodiny a neviem zaspat. Nemam ziadne myslienky a nespim. Neviem sa najest, nie ze nechcem. Zjem to nasilu lebo to nedokazem inak a potom mi je na grc. To je moj problem. Ja mam volu sa z toho dostat ale nefunguje to.
@anonym_autor a teda lieky neberieš žiadne? Lebo spánok je jedna zo základných potrieb človeka, bez spánku môžeš aj zomrieť a nedostatok spánku vo veľkej miere ovplyvňuje fungovanie tela i mysle. Takže na tvojom mieste minimálne riešim lieky na spánok. Prírodné, alebo klasické, podla tvojho stavu.
to je riziko toho ked sa niekto na nieco alebo niekoho az prilis upne. ja nemam v zivote nic take co by ma az takto stahovalo. vsetko beriem tak nejak racionalne. je a moze nebit. jednoducho nic a nikto nie je stredobodom mojho vesmiru natolko, ze by mal moc ma znicit. ani manzel ani deti ani rodicia a to ich vsetkych milujem. ale ma to svoje hranice.
ja sama som si bezpecnym miestom, s doverou som extremne opatrna a vseobecne sa na vieru v nieco a niekoho absolutne nefixujem. clovek nemoze verit ani sam sebe nakolko sa mozu stat situacie kedy aj seba sameho prekvapime uplne inou reakciou a konanim. neviem co hrozne sa ti stalo. ale cesta k uzdraveniu nejde rychlo. to je fakt. asi si len musis dovolit si to odsmutit, oplakat, prejst vsetkymi fazami smutku, dopriat si dostatok casu a potom sa oprasit a ist pomaly inou cestou.
ale nie tym istym smerom. nieco budes musiet vo svojom zivote zmenit. nadstavenie seba samej. na toto budes potrebovat niekoho kto by ti pomohol ta tym previest.
@pralinka25 fu tak to ste dobrá. Závidím takýto prístup
Lenze zienky ja sa snazim. Prave o to ide ze sa snazim a nedokazem. Tuto temu som nezalozila preto ze neviem co mam robit. Ja viem ze musim spat, ja viem ze musim jest, ja vsetko toto viem. Ja sa snazim. Ja ale lezim hodiny a neviem zaspat. Nemam ziadne myslienky a nespim. Neviem sa najest, nie ze nechcem. Zjem to nasilu lebo to nedokazem inak a potom mi je na grc. To je moj problem. Ja mam volu sa z toho dostat ale nefunguje to.
@anonym_autor
ja by som si dala predpísať najslabšie AD, pomôžu aj na spánok, dodanie serotonínu.
Po mojej traume som len lezala a plakala. Zo zemi ma dvihali rodicia a plakali so mnou. Lezala som na zemi a nevedela som vstat. Padla som si najhlbšie dno, ležala som tam velmi dlho. Srdce mi vytrhli z hrude a vyplakala som bazeny slz. Trvalo to 5 dlhych rokov.
@anonym_54a90d To je mi velmi luto. Dufam, ze si opat nasla samu seba, a je tu uz dobre.
Tak skus,zbehnut aj obvodacke nech ti predpise lieky na spanie,aspon sa vyspis a vsetko mozno casom uvidis v inom svetle.
@anonym_autor naucit sa s traumom zit.pribrala som, zacala pit, no davam sa pomaly dokopy. je to tazke narocne, hodne sportuje, priroda. kecy okolo krasneho zivota mam bokom, mnoho ludi ani zdaleka nepreslo bolestou akou ja, a to mi uz umrela aj velka cast rodiny, to je uz nieco co ta totalne polozi. placem placem placem
nadavam na svet dostavam to von
mna psycholog caka'
psychiater mi hovno pomohol len lieky by pchal
prezivam a snazim sa aspon trocha zit, zivot je tak vzacny, kazdy den dakto umrie.
musime si vazit ze sa rano budime a ze mame stale moznost zacat od znova.
ak mas deti, to je dost velky dovod na to aby sme bojovali
ak deti nemas, drzim palce aby si spoznala ake to je byt matkou, aj ked narocne ale dieta je moj pohon do zivota
@reanda ano da, ale ja uz sa bojim otvarat novym veciam. Alebo ani nie ze bojim, nie som toho schopna. Odkedy zijem, domace nasilie, sikana na skole, sikana v rodine, do toho choroby. Zafocusovala som sa na jednu poslednu vec na ktorej mi zalezalo. Rozpadla sa. A ja uz nedokazem nicomu verit.
@anonym_autor a ty sa nemas fokusovat na jednu vec, lebo tou jedinou vecou si ty, ty si dovod preco mas mat gule a prestat sa lutovat. nie si jedina, co v zivote presla treumami, to je slabe odrazadlo, ale prestan sa lutovat. zivot ide dalej. najdes spravneho chlapa, zalozis rodinu a zrazu tvoj zivot zacne dostavat iny rozmer, ktory nepoznas zjavne. vsetko je v hlave. vsetko. a ked budes dokola riesit sracky, v tych srackach budes. zacni zit! to ti vravim. lebo potom ta trauma prevalcuje a psychicky poznaci uplne. je to bludny kruh. ver ze si silna a ze mas pravo este si svoj zivot uzit aj ked to terazz vobec tak nevyzera, ja ta uplne chapem.prajem hodne sil. a prepni sa v hlave. a spanok? je tooolko liekov, aj volnopredajne, ze uz davno si mala daco vyskusat, na prirodnej baze napriklad.
vies kolko denne spim ja? 5hodin ked mam lepsie mozno 6. ale spanok je ozaj dolezity
pracujes? ci doma si len ?
@anonym_autor to je v poriadku. Cas vylieci.
@betulinka1 s prepojením prdlajs.... Asi tuším o čom autorka píše... Sama som zažila kopec zlých vecí.... Som na antidepresívach už takmer 20 rokov
@betulinka1 s prepojením prdlajs.... Asi tuším o čom autorka píše... Sama som zažila kopec zlých vecí.... Som na antidepresívach už takmer 20 rokov
@anonym_af47ed to je tiez v poriadku, ze beries AD. Tie tramuticke zážitky ničia mozog. Vdaka AD dokaze tvoj mozog spravne spracovávať serotonin a dopamin. Postavila si sa k tomu spravne. Ale k liekom treba pripojiť aj dalsie cinnosti ako je meditácia, starost o telo a dusu. Plavanie doma do vankusa nepomaha. Iba riesenie a cas.
@betulinka1 s prepojením prdlajs.... Asi tuším o čom autorka píše... Sama som zažila kopec zlých vecí.... Som na antidepresívach už takmer 20 rokov
@anonym_af47ed tak zjavne ti moc nepomahaju ked ich beries tak dlho?
pravda je, že na každeho funguje niečo iné..väčšinou sa liečia nasledky, nie príčina..lebo zdrave telo a zdrava duša si inak poradi so stresom a bolesťou ako zlomená ..psychiater je dobry aj lieky su ok, neni dobre hladat lasku v ludoch..maš prisun dobra, čo ta drži nad vodou a ked ta ten človek sklame, tak si zas na začiatku a v ešte horšom stave ako predtým..
@karolinakr tak domace nasilie a sikana v skole je uz hadam minulost..
treba si hlavne uvedomit ze nikto na svete nie je zodpovedny za nase stastie a spokojnost. nikto tu nie je na to aby naplnil nas zivot nase sny a predstavy. to je nasou vlastnou ulohou. ludom mozeme dovolit sprevadzat nas na tej ceste pripadne niekoho (napr. deti) budeme chvilu sprevadzat my, mozeme s niekym zdielat stastie a zivot ale neocakavat ze bude tym jedinym zdrojom nesej nirvany. treba si svoje stastie vytvarat necakat ze k nam pride a ze ho bude zveladovat niekto iny.
ale toto vsetko az potom ako sa das dokopy. vyhladaj pomoc. potrebujes sa ako prve vyspat (toto som zazila na svojej kozi ako strasne dokaze nedostatok spanku zamavat aj s clovekom ktory nema ine problemy) spankova deprivacia je pouzivana aj ako forma muciacej techniky. dokaze z uplne zdraveho cloveka za pomerne kratku dobu urobit sialenca (tym nehovorim ze by si bola sialenec aby nedoslo k nedorozumeniu.) ak zacnes viac spat mozes pokracovat v uzdravovani dalej. nemusis jest. bez jedla clovek vydrzi dlho. kludne mozes jest len na co mas chut. kludne aj tortu na ranajky. nehovorim ze naveky ale na zaciatok sa to da prezit aj takto.
@anonym_autor Najlepsie urobis, aj nam napises (alebo zalozis nove vlakno) a napises, z akej traumy sa spamatavas. Je velmi tazke ta spravne nasmerovat alebo ti dat dobre mienene rady, ked nevieme, co sa ti stalo. Zazila si necakany rozchod? Zradu blizkeho? Zomrel ti niekto? Bola si obetou napadnutia, nasilia ci tyrania? Kazdy druh problemu si vyzaduje iny pristup.
Kúp si psíka, alebo si zober niakeho z útulku. Prestaneš sa sústrediť na seba a budeš mať zmysel života. Ver mi, bude vám obom lepšie.
Konkrétne napíš, v čo si verila a je nenávratne preč ... toto takéto všeobecné "v niečo som verila", nemá žiadnu výpovednú hodnotu.