Ostala som sama s 2 malými deťmi, mám depresie..

Pekny vecer. Mozno som si prisla po radu a mozno sa len vyhovorit lebo nemam komu a je toho na mna miestami vela. Za posledne mesiace sa moj zivot uplne otocil. Tohto roku to vlastne cele ide dolu vodou. V januari u mna vyvrcholila depresia so sklonmi k sebaublizovaniu tehotna som skoncila na antidepresivach lebo som bola rizikom sama sebe. Nejedla som nechodila som nikam z bytu cely cas len so stvorrocnou dcerkou ktorej som nevedela dopriat ani trosku zo stastnej maminy. V aprili sme sa rozisli s manzelom dovody nie su podstatne ale vsetko vykreslil tak ze je chyba iba na mojej strane tak mi dal pocitit ze ma navrch a ze ja som pre neho mrtva a nepodstatna. Nechal ma tehotnu ostala som sama s dcerkami u maminy. Nehovorim ze mi je zle ale zrazu sa citim taka sama. Tak som chcela aby sme sa na babatko tesili spolu teraz ma mesiac a on ju videl raz. Mrzi ma jeho nezaujem mrzi ma ze zrazu nemam pri sebe cloveka do ktoreho som vkladala doveru lasku nema ma kto objat povzbudit povedat ze ma lubi. Zrazu akoby som ani nemala priatelov pre svoje depresie som ich vela stratila a tych co akoze mam tak nemaju cas a vzdy tak. Okrem mojich dcer nemam nikoho ale ved kazda mamina vie ze deti nevynahradia kamaratku dospelu osobu s ktorou si mozete cokolvek povedat. Kazdy potrebuje dostat zo seba von svoje tazkosti ale aj sa podelit s radostami. Chcela by som od niekoho pocut ako mi praje aby sa mi urovnalo manzelstvo lebo po tom naozaj tuzim. Nechcem dookola pocuvat a to este nie som rozvedena ze si najdem lepsieho ze mam sa chodit zabavat von a take tie sup sup do noveho vztahu. Na jednej strane sa drzim od ludi lebo proste mam to svoje obdobie kedy chcem byt sama ale na druhej strane tuzim mat pri sebe nejakeho cloveka s ktorym budem mat doverny vztah a tak. Chcem zacat zit odznova. Chcem sa zacat nieco ucit budovat samu seba ale vzdy sa mi vracaju myslienky spomienky lutost depresia. Aj ked som si myslela ze je za mnou. Na dcerku som nevrla vsetko mi vadi za vsetko ju napominam vkuse ma boli hlava som smutna zamyslena zufala mam trosku chuti ist dalej ale stale ma cosi vracia spat. Mam velky zmatok v hlave a neviem ako si ist za tym co chcem bez toho kroku dozadu. Ako sa povzniest a byt silnou zenou ved teraz moje dcerky potrebuju aby som bola silnou mamou aj tatinom zaroven kedze ten ich nejavi extra zaujem. Ako si najst nejakych kamaratov a prekonat tie pocity v sebe ze ma nikto nemoze mat rad a ze za nic nestojim? Prosim psychiatra mi neradte ako som spominala uzivam antidepresiva psychiater o tom vsetkom velmi dobre vie a ku psychologovi nie nemozem si dovolit predrazene sedenia kedze zijem sama s dvoma detmi tak tie financie nemam na rozhadzovanie. Budem vdacna za kazdu radu