Pracovná vyčerpanosť - vyhorenie
Ahojte dámy,
potrebujem poradiť. Už dlhšie pociťujem u seba syndróm vyhorenia z práce, ktorá ma nenapĺňa.
Prejavuje sa to tým, že sa vyhýbam povinnostiam, nevládzem existovať v práci, stále myslím na prácu.
Moja práca je dosť psychicky náročná až tvorivá a ja to skrátka nezvládam. Bortím sa s tým, že manžel moc nezarába a preto nemôžem dať výpoveď.
Som v akomsi bludnom kruhu a mám pocit, že nie je cesty späť. Žiaľ, mám vyštudovanú takú VŠ akú mám (elekričková škola kvôli tomu, že som si neverila, že môžem doštudovať aj poriadnu VŠ) a nechcem v odbore pracovať vôbec. Mám pocit, že som total neschopná a vyhoretá, unavená.
Stretli ste sa napríklad aj so štúdiom inej VŠ (napríklad prírodné vedy, technika - fyzika či farmácia/medicína).
Stretla sa niektorá z Vás s takýmito stavmi a ak áno, ako ste to riešili? Deti zatiaľ nemáme. Ďakujem za rady.
@owecka dievca zlate, nenapadlo ta ze je problem v tebe a nie sefovi a kolegoch, kazdi ta len bije, robota je zla, novu si nenajdes, skola len aby bolo lebo sa citis neschopna, na lepsiu nemas, chces robit dobreze nie na SAVke, vzdelanie nemas,
toto vobec nie je syndrome vyhorenia. Ty nevies co chces. a namiesto toho aby si sa pohla dakam inam sa utesujete s dalsou fnuckou kolegynou a si rada ze sa aj ona ma zle... co vam baby sibe?
Je X sikovnych ludi co nema ziaden titul ale su do zivota ty si taka....tu som muchy, zjedzte si ma.
Ak by mi sef zavolal v nedelu o 22,00 tak nam minimalne vyhorela firma.
Normalny clovek funguje istym sposobom, zdravim sefe nieco dolezite, ano ok, mozem to povazovat za nadcas s priplatkom za nedelu? myslim ze asertivny clovek sa vie slusne obranit.
@owecka OK, určite hľadať áno, len by som zatiaľ zamestnanie, ktoré mám, neopustila, pokiaľ nemám čosi iné v zálohe, lebo zostať bez peňazí v dnešnej dobe nie je bohviečo....skôr by som riešila koníčkmi a športom, ešte teda popri tom hľadaní, ale tak ja mám už vo svojom živote piatu prácu, všeličím som prešla a dopadlo to vždy práve tým nezáujmom a demotiváciou, až som zostala, kde som a radšej mám ten koníček, som už aj opatrnejšia vo svojom veku 44 a so záväzkami a dlhmi :( 🙂
@libawet jasné, rozumiem...ani ja nechcem dať výpoveď len tak z ničoho nič, dobre si uvedomujem dôsledky takéhoto konania. No u mňa neprichádza do úvahy zmena inej inštitúcie. Pracujem v dosť špecifickej oblasti/inštitúcie a tam je to ťažšie zmeniť prácu v rámci inštitúcie (napríklad prejsť z inej ZŠ na druhú ZŠ) - ja sama to vidím na mojich príbuzných, že zostali v odbore a zmenili len prácu v inej inštitúcii ale v odbore zostali a sú šťastnejší. tu je práve ten môj problém. Môžem robiť niečo iné - viem jazyky - perfektne prácu s PC, a podobné veci - no pre normálneho zamestnávateľa som "drahá". Takže ono je to začarovaný kruh ( tu myslím, žeby som išla robiť niekde na úrad - s mojím kariérnym rastom ma nevezmú, pretože som pre nich "drahá"). Niekedy si hovorím, že na čo mi taká pozícia bola - iní ľudia si myslia, že som kariérne dobre - ono vlastne môj post je aj kariérne dobre a veľa ľudí by ho chcelo aj mať...no je to veľmi vyčerpávajúci job

@libawet asi si ma nepochopila...písala si, že: syndróm vyhorenia sa väčšinou deje, keď nás práca, ktorú robíme nenapĺňa a robíme ju len z donútenia a kvôli peniazom, čo je ale väčšina ľudí. Len málokto môže povedať, že jeho práca je aj jeho koníčkom, to je šťastný človek. Myslíš si, že keď prejdeš do inej práce, že sa to znovu neudeje? Aj keby Ťa práca bavila a motivovala, tak príde čosi, čo Ťa bude časom odrádzať, napr. ľudia okolo alebo nejaké napätie vo firme z org. dôvodov a pod. a vždy to napokon skončí rovnako - nezáujmom o prácu, demotiváciou, rezignáciou....jedine, že by si si založila vlastnú firmu....
a ja reagujem na to, že ak dotyčného/dotyčnú odbor, ktorý vyštudoval baví, tak na to nie je nič zlé, keď zmení len inštitúciu v ktorej pracuje...
ja naopak, vyhranená som - to, že obieham školy neznamená, že chodím štýl - psychológia, právo, technika, sociológia a podobne...myslím si, že je to úplne normálne, ísť sa pozrieť na DOD do školy aby som si spravila ako taký obraz o stave fakulty 🙂 toť všetko k tvojmu príspevku