Pracovná vyčerpanosť - vyhorenie
Ahojte dámy,
potrebujem poradiť. Už dlhšie pociťujem u seba syndróm vyhorenia z práce, ktorá ma nenapĺňa.
Prejavuje sa to tým, že sa vyhýbam povinnostiam, nevládzem existovať v práci, stále myslím na prácu.
Moja práca je dosť psychicky náročná až tvorivá a ja to skrátka nezvládam. Bortím sa s tým, že manžel moc nezarába a preto nemôžem dať výpoveď.
Som v akomsi bludnom kruhu a mám pocit, že nie je cesty späť. Žiaľ, mám vyštudovanú takú VŠ akú mám (elekričková škola kvôli tomu, že som si neverila, že môžem doštudovať aj poriadnu VŠ) a nechcem v odbore pracovať vôbec. Mám pocit, že som total neschopná a vyhoretá, unavená.
Stretli ste sa napríklad aj so štúdiom inej VŠ (napríklad prírodné vedy, technika - fyzika či farmácia/medicína).
Stretla sa niektorá z Vás s takýmito stavmi a ak áno, ako ste to riešili? Deti zatiaľ nemáme. Ďakujem za rady.
@owecka Niecim podobnym som si presla,neznesitelna nadriadena, ktora mi vrazala "noze do chrbata" a ked sa k tomu pridali este osobne problemy, po ktorych bola este moja nadriadena viac na koni, povedala som si dost. Nenecham si predsa od niekoho nicit zdravie a dala som vypoved. Sice som nemala pol roka pracu, ale potom som sa zamestnala a s pracou prislo aj osobne stastie. Takze vsetko co sa deje, ma svoj dovod. Mozno musis odist z prace, aby si nasla vnutorny pokoj a potom mozno pride aj to dietatko. A nedaj sa nikym ovplyvnit. Ja ked som bola zufala a plakala som, lebo som chcela zobrat pracu,ktora by ma isto nebavila a chcela som mat aspon nejake peniaze mi moj mladsi brat povedal: Neplac a neber ju ked nechces, ved ty si si strojcom svojho stastia. A tym sa riadim doteraz.
@owecka No ja som to ani neplánovane, ale stalo sa vyriešila tým bábom. Po ôsmych rokoch tej istej práce som ostala na materskej, a aj keď som nikdy nebola vyslovene materský typ, tymto sa to ako tak vyriešilo. Po rodičovskej som robila úplne inú prácu a tej pôvodnej sa ďalekým oblúkom vyhýbam. Ale našťastie mám úžasného manžela, ktorý ma podrží a chápe ma. A ten má tiež na mále, aby s robotou sekol a blíži sa kritický siedmy rok.
Ja mam iny problém trošku, hľadám po rodičovskej prácu, viem aj AJ aktívne a nemôžem nic normálne nájsť..neviem kde robím chybu :-\ ci sa .malo usmievam na pohovore alebo životopis zle napisany fakt netuším..
ja som syndrom vyhorenia zažila. Riešila som to tak ako som vtedy bola schopná to riešiť. Problém bol v množstve práce a fakt neznesitelnej a blbej kolegyni s ktorou som musela byt v jednej kancelarii a este ju aj zaucat. Jedného dna som si uvedomila ze som neuveritelne unavená, do pocitaca len cumim a nedokazem napisat ani jednoduchý list. Bolo to akoby som mala v hlave vygumované, do práce som isla s nechutou, bola som stale nervozna a ked som prisla z prace domov tak som bud plakala alebo len lezala. Jedneho dna som si uvedomila ze preco vlastne robim tuto pracu, ked ma absolutne nenaplna a som z toho uz na prášky. Ja som to vtedy riešila vypovedou. Mala som vtedy len jedine stastie, ze v tom obdobi mi prisli nejake peniaze od rodiny, nie vela, ale rozratala som si ako dlho z toho budem vediet vyzit a vyslo mi ze pol roka s tym zvladnem a mala som aj narok na podporu v nezamestnanosti. Ked som si to teda vsetko zratala, tak som dala zo dna na den vypoved, vycerpala dovolenku. Uz len tym ze som odtial odisla sa mi ulavilo.Potom som si spravila kurz z niecoho co ma vzdy zaujimalo. Ale nerobila som to preto, aby som sa tym neskor zivila, ale jediny dovod bol, ze ma to zaujima a chcem o tom nieco vediet. Proste nic prakticke v zmysle, ze sa tym idem zivit, alebo to musim. Proste som spravila nieco len tak pre seba. No a potom som poslala zivotopis do oblasti v ktorej som si povedala ze to skusim, ale bolo to len nieco pribuzne od coho som sa mohla odrazit a aj zle platene, ale tym smerom som vzdy chcela ist a nikdy sa ktomu neodhodlala. Ked sa na to tak spätne pozriem tak vlastne do 4 mesiacov som si nasla inu pracu, stretla iných ludi a mne sa neuveritelne dobre vstavalo do prace a tesila som sa tam. Teba ak v praci ktoru nemusis navyse este niekto sikanuje, tak podla mna to nema buducnost tam zostavat. Premysli si prakticke veci (ako to zvladnes financne bez prace) a bud odid, alebo chod este predtým na PN. Aj ked si myslim ze PN ti nepomoze, lebo stale budes zamestnana na tom istom mieste. Ja na tvojom mieste by som odisla a pri odchode tam urobila poriadne rošambo a povedala by som si co si myslim, aj keby som pri tom mala vyzerat trapne. Ked to nebudes riesit s tym sucasnym zamestnanim a budes tam stale vegetovat, tak sa z toho tazko dostanes. Skoncis mozno na nejakých antidepresivach a taka stlmena tam budes chodit este desat rokov a nic sa ti v zivote neposunie dopredu. Najhorsie je preslapovat na mieste. Ja teraz po mojich skúsenostiach viem, ze radsej z blata do kaluze nez preslapovat v tom blate donekonecna. Ja byt tebou by som odtial utekala a zachranila si zdravie aj keby som chvilu mala niekde umyvat riady. Ale to som ja. Ty si musis zvazit sama. Mozno bude pre teba lepsie ist psychologovi, trochu sa skludnit a potom nieco dalsie hladat. Ked si na to vyhorenie pomyslim, tak to je fakt tazke prezivat. Mozno ti toto nepomoze ale prispela som aspon svojou skusenostou do debaty
A ešte chcem napísať, že Ti veľmi držím palce, aby si to všetko dobre poriešila a bola spokojná. To vyhorenie je fakt hnusná vec a ťažko sa vysvetľuje ľuďom ktorí to nezažili.
@janinah tiez som si presla vyhorenim v 32 a ani som si to najprv neuvedomovala, az ked som nahodou vysla z toho kolotoca a vsetko zacalo - zdravotne problemy, totalna nechut do vsetkeho, citila som sa ako stara babka, co chce len spat. Je to realne a kto nezazil, nepochopi. Je to velmi kruty stav, zbieralo sa na neho 3 roky - pretoze kazdy si mysli, ze jedna zena musi byt superwoman, najma ak si mlada - to predsa neni dovod sa stazovat, ze? Ako nech sa nikto nehneva, ale dnes su omnoho vacsie tlaky (cest vynimkam), najma pracovne, na zeny, v porovnani s tymi, co maju dnes cca 60 a ktore si akoze 'mozu dovolit' byt unavene. Je to blbost. Inak mas pravdu a suhlasim s tebou uplne, ale to vyhorenie je mozne ano aj v 30tke, predsa len, nevies pod akym tlakom bol clovek plus sukromne problemy. Tiez som si myslela, ze mne sa to nemoze stat, ze vsetko zvladam, napriek neustalym polenam a pohrdavo som si o takych myslela, ze su len slabosi. Nuz... spadol mi hrebienok, co budem hovorit 🙂
@septemberkl presne to isté zažívam ja. Tiež len čumím do PC a tvárim sa, že robím - no nemôžem za to. Mozog mi odišiel na dovolenku. Telo sa bráni. Tiež len plačem a keď neplačem - spím. Prešla som si viacerými obdobiami. Momentálne hľadám inú prácu - aj manuálnu, lebo sa zblázdnim. Viem dobre po AJ a Nemčinu sa snažím učiť a som na úrovni A2. Nevýhodou je, že u mňa je to začarovaný klub, pretože manžel moc nezarobí ☹ máme síce čo to našetrené, ale to je na pozemok k domu, keďže v byte nechcem bývať - aj v tej oblasti som dosť nespokojná. :-/
@dorottka ja práveže cítim, že potrebujem úplnú zmenu...je to neskutočné, ale už mám pocit, že dlho nevydržím. Tá zmena by mala byť skôr aktívna... Keď som bola s mm na DOD na jednej fakulte (teraz si obieham fakulty), išli sme deň predtým s kamarátom von - prespávali sme uňho kvôli vzdialenosti - a on vravel, že tiež tým prešiel, že s priateľkou ukončili prácu a precestovali Španielsko za 1000eur. Počas tých 3 týždňov si uvedomil, že treba oddych a inú prácu...Chcela by som to aj ja tak spraviť, len mám stále strach o tie peniaze...navyše neviem, keď dám výpoveď či budem mať nárok na dávku v nezamestnanosti a koľko to asi bude 🙂
ak mas pocit, ze s tym nemozes zo dna na den prastit, tak skus toho psychológa a kludne aj antidepresiva, moze ta to trochu nakopnut na zaciatok. A drzim Ti palce.
Suhlasim s @septemberkl . U teba to nevyzera na vyhorenie, ale na depresiu. Skoro ucebnicovu. Skus toho lekara, dokaze to pomoct a dobre, kym budes z najhorsieho von 🙂
Ahoj. Tvoje telo uz nevie vyslat silnejsie signaly STOP! Neskor pride uz len totalny kolaps....
Ale osobne to poznam tiezsom mala taku pracu a nespoznavala som samu seba .
Ano ke to o to tazsie ak ide o peniaze. Ale zdravie mas len jedno. A ked on prides bude este menej penazi ..
Rada by som ti odporucila nieco co by ti ulavilo a posilnilo CNS.
Kup si
1. Bkomplex forte zlepsuje naladu a ukludnuje neurony
2.Magnezium 500-800mg denne ( naj vo forme laktatu, citratu alebo v chelatovej forme. Nekupuj ten rozpustny vo vode- len 5% vstrebanie do tela)
3. Tryptophan 500mg denne.
Ale viem najtazsie je urobit 1.krok.
Drzim palce 🙂
@tuusfatum Ahoj, to magnezium je aj B6? Lebo to som už užívala spolu s banánmi a min. 2 litrami vody 🙂 v lete som nemohla spať - to bol des...a triasla som sa...dnes sa cítim veľmi vyčerpaná...akoby som už aj fyzicky...no kúpila som si bežky a cez víkend idem sa bežkovať smer Žilina - to ma drží pri živote - príroda a šport a normálne ma to ukľudňuje...ešte sa chcem spýtať to tretie nepoznám - to je na čo? inak ďakujem za typ...momentálne jem mandľe a orechy - asi mi niečo chýba lebo stále to len papám 🙂
@owecka hmm, asi by som skusila toho odbornika. Je dobre urcit si hranice, vecer telefon nedvihat, necitat prac. maily, atd. Brat pracu ako pracu, nejde o zivot, urobim si svoje a idem domov. Mam pocit, ze si to s tou pracou mozno trochu idealizujes, robit v oblasti ekologie, NP, to vsetko zahrna kopec papierovaciek, byrokracie, nefunkcnu statnu spravu, svojim sposobom boj s veternymi mlynmi, botanika, neviem, mozno len otvorit si nejake zahradnictvo. Ak citis, ze si z toho uz psychicky aj fyzicky chora, tak PNka. Ak sa to da vydrzat, tak naozaj to brat ako zdroj prijmu a hladat ci nieco ine. Ale idealna praca neexistuje a niekedy to naozaj treba brat viac pragmaticky.
@owecka to ešte stále🙂 to riešiš? fúúúha ....pamatám si ťa z podobnej diskusie, kde si to rozoberala, myslela som, že to máš už dávno vyriešené....aj prácu aj bývanie...🙂ak to nie je štátne tajomstvo tak aká je to vysoká škola aj práca, z ktorých si úplne grogy? Stále sa to točí okolo tej školy a práce, ale o čo presne ide....tak to je haluz....😎išla by som na PN a dala by som sa poriadne do laty, prečistila si hlavu športom a tú chémiu hodiť za hlavu...myslím vitamíny z lekárne..🙂
@owecka myslis magne b6 ten produkt? Ale tam je dobre vstrebatelne magnezium vo forme laktatu to je fajn 🙂
Ano orechy podporuju cinnist mozgi a obsahuju aj selen .
Tryptofan je aminokyselina, ktora je nevyhnutna na tvorbu serotoninu. Posobi upokojuco az ospanlivo 🙂 Obsahuju ju aj banany ci tekvica.
A sport to je top pri vsetkych starostiach. Ja mam rada jogu
@owecka ale to vôbec nie je električková škola!!!!😲prečo sa tak podceňuješ? viac života do toho života....verím ti, že práca s ľudmi je vyčerpavajúca, berie to energiu, ale predsa ....mala by si byť na seba aj trochu pyšná, že si túto školu skončila, zamestnala sa....ak ťa to nenapĺňa tak hľadať niečo iné.....nikdy nie je neskoro...)
@owecka syndróm vyhorenia sa väčšinou deje, keď nás práca, ktorú robíme nenapĺňa a robíme ju len z donútenia a kvôli peniazom, čo je ale väčšina ľudí. Len málokto môže povedať, že jeho práca je aj jeho koníčkom, to je šťastný človek. Myslíš si, že keď prejdeš do inej práce, že sa to znovu neudeje? Aj keby Ťa práca bavila a motivovala, tak príde čosi, čo Ťa bude časom odrádzať, napr. ľudia okolo alebo nejaké napätie vo firme z org. dôvodov a pod. a vždy to napokon skončí rovnako - nezáujmom o prácu, demotiváciou, rezignáciou....jedine, že by si si založila vlastnú firmu....
@owecka nerozumiem, veď si písala, že práca Ťa nenapĺňa - obsahovo? Tak robíš, čo si vyštudovala alebo čosi iné?
Aj v tej inej firme sú ale ľudia, s ktorými musíš pracovať, nie je to len o Tebe. Vieš vôbec, čo Ťa zaujíma a baví? Píšeš, že obiehaš fakulty, tak to asi moc vyhranené nemáš a asi len zisťuješ, čo Ťa môže baviť. Otázka ale je, či Ťa to potom aj uživí. Mňa tiež baví písať poviedky, no neuživilo by ma to, tak robím prácu, ktorá ma tiež veľmi nenapĺňa, no uživí ma...a tie poviedky mám ako koníček, na ktorý sa teším a motivuje ma tam, kde to moje zamestnanie nerobí, takže pocit vyhorenia už nemám veľmi dlho....
@marina24 skolu zvladne kazdy, koho neprejde elektricka 😃