Psychiatrická liečebňa Hraň
Mamičky potrebujem poradiť. Synovi psychiatricka odporúča liečebňu v Hrani. Diagnózu má depresiu a úzkostné stavy. To sa mu liekmi našťastie upravilo, je kludnejsi, ale problém je, že sa nevie nakopnúť, naštartovať, cez prázdniny a cez víkend vstáva na obed, vraj nemá dôvod vstávať skor. A keď ma aj slabu chvíľu a uvedomí si, že jeho deň je bezvýznamný, premrhany, bez zazitkov, na druhý deň je to zase to isté, premrhany deň. Nic ho nebaví, len mobil a TV, ak chcem aby niečo robil, aby si nejako zamestnal myseľ, nič ho nebaví. O kamarátoch ani nehovorím, nemá skoro žiadnych. Iba keď príde kamarát na prázdniny ku starkej čo sa odsťahoval 100km od nás tak 1-2x je s ním. To je všetko. Z toho dôvodu odporúča psychiatrička tu Hraň, aby sa nakopol. Lebo lieky vraj mu dobre zabrali, už ostatné je na ňom, v jeho hlave, on musí chcieť pracovať na sebe, tak to povedala psychiatricka. Prosím vás máte niektorá skúsenosti, či pri takomto stave liečenie pomohlo? Neviem či on je na tom az tak zle , že potrebuje liečenie kde budú deti s horsimi diagnózami. A ďalšia vec, čítala som diskusie z roku 2019-20 týkajúce sa tejto liečebne a nemám z toho dobrý pocit. Mohlo sa to zmeniť? Nemáte aktuálnejšie skúsenosti? Ďakujem za reakcie.
@janulienka83 Nemam osobnu skusenost, ale profesijnych dost. Ja by som na tvojom mieste velmi zvazila ci ho tam dam, ako uz bolo pisane - nauci sa tam aj to co nevedel, bude vidiet tazke stavy, sebaposkodzovanie, drogy atd.
Tie pohlady su castokrat krute aj pre zamestnancov a nie este pre deti, pokial nie je podozrenie ze by ublizil sebe alebo niekomu inemu tak nevidim dovod na to aby bol niekde zavrety.
Pomoct mu moze rezim, ale ak nechce tak ho netreba nutit lebo sa to moze este zhorsit, zalezi aj ako dlho ma nastavenu terapiu lebo to ze mu lieky zaberaju a vidite posun k lepsiemu neznamena ze zrazu bude fungovat ako keby nic.
Chapem ze to je velmi tazke, ze by si ho radsej videla vonku s kamosmi, ale pokial taky nebol, nema kamaratov, nechce chodit von tak nechod nanho s tym ze podme vymyslat program, podme von, podme sa ucit. Zo skusenosti viem, ze toto mladych ludi extremne irituje - mam mladsieho brata cca rovnaky vek a keby idem nanho takto tak sa asi ani so mnou nebavi (tak ako sa nebavi s mamou, ktora jednoducho nevie a nechce vediet ako nanho🤷🏻♀️) Mne zabera ked mu poviem podme si zahrat playko, objednam pizzu, zostaneme doma a pozerame serialy. Ked pride ku mne spat, nachystam obyvacku, deky, stol plny jedla a netflix a neexistuje ze by mi niekedy toto odmietol😅 Ked chce byt doma, tak nech je, nech vie ze moze byt doma a nemusi sa kvoli tomu citit previnilo, ved vsetko predsa chce svoj cas. Moj brat sice nema taketo problemy, je to “obycajny” pubertak ale toto vyspavanie a apatia je uplne normalne, aj ked chodi von, na brigady, s kamosmi atd. U dietata s diagnostikovanou depresiou to chce este viacej pochopenia a trpezlivosti, a menej toho okateho snazenia ktorym ho budes iritovat este viacej ako som uz pisala.
Vobec nie je od veci skusit inu lekarku.
Drzim palce🫶🏻
@luccija
Ale ten chlapec už ani nevie, čo ho baví, musí mat nejaké aktivity, byť obklopený aj ľudmi, nájsť si časom kamarátov. Byt celé dni zatvorený len medzi 4 stenami, každý by mal depresiu. Ja som ju mala počas tehotenstva, musela som doma ležať, išlo ma poraziť. Tiež som introvert, aj zároveň extrovert, ale ja sa ani nečudujem, že chlapec má depresiu s jeho životným nastavením, kto by ju nemal? Nemá režim, nemá kamarátov, je iba zatvorený doma. Navyšší čas asi niečo zmeniť, keď to ešte aj jeho lekárka po ňom požaduje. Prvé kroky sú vždy o tom, že nebude chcieť, časom si zvykne, bude musieť, ale takto sa z toho nikdy nedostane.
@janulienka83 Ešte mi napadlo, ze je veľa výskumov o sociálnych sieťach, tie spôsobujú u tínedžerov depresie (lebo porovnávanie životov, každý dáva dokonale fotky), aj to v ňom môže spôsobovať pocity menejcennosti, snažila by som sa to obmedziť a namiesto toho nejaka aktivita vonku. Máte psíka? Žeby ho chodieval venčiť?
@domi2425 no neviem či by si tak hovorila, keby ide o tvoje dieťa. Že len telka, playko, pizza, žiadny kamaráti, žiadne iné záľuby. Či by si chcela takto vidieť svoje dieťa. Myslím že je to iné keď ide o brata, nie je to tvoje dieťa, nemusíš ho vychovávať, nie si za neho zodpovedná ako rodič.
@janulienka83 domi napísala nie ako laik ale ako niekto kto má profesijnú skúsenosť a má pravdu. Človek v depresii jednoducho nevládze žiť a nie je to sila vôle. Je to depresia, treba si o tej chorobe prečítať. Lieky sú barlička, zaberajú? Nezaberajú? Je to beh na dlhú trať, na roky, hľadanie zmyslu a toho čo môže pomôcť. Hľadanie kvalitnej terapie. Tiež si myslím že mu liecebna nepomôže, skôr uškodí. A rady, ktoré sú tu, sú dobré, len netreba zabúdať že to nie je o chcení ale ochorobe.
@janulienka83 Napisala som tak preto lebo pracujem s ludmi, ktori okrem ineho aj depresiu zazivaju. Napisala som aj to ze moj brat NEMA depresiu ani diagnostikovanu uzkostnu poruchu ale treba ist nanho inak. Clovek/dieta s uzkostnou poruchou ma casto krat obrovsky strach vyjst von, socializovat sa, komunikovat. Na nich treba ist extremne pomaly, s citom a pochopenim. Nutenym rezimom ho budes zial iritovat, rozculovat a pojdes mu na nervy este viacej.. vysledok bude este vacsia izolacia. Ver, ze aj ked ide o cudzich ludi tak ma to boli a trapi, ze sa trapia oni, nemusi to byt ani moje dieta. O to horsie ked som tam na to aby som im pomohla a niekedy to jednoducho nejde. Niekedy clovek ide na vychadzku po zlepseni stavu, a cestou domov alebo doma sa zabije. Preto pisem ako pisem, ze to nie je stav na liecebnu lebo tam uvidi ovela horsie veci a stavy. Zaroven sa ti snazim v dobrom poradit ako ku cloveku s depresiou pristupovat a obzvlast v takto citlivom veku. Nie je dobry napad ist nanho prisnymi pravidlami, zakazom mobilu atd. V stave, kde ten mobil je jediny unik z reality, moze ist do agresie a sama si napisala ze uz teraz na vsetko frfle a vsetko mu vadi.
Suhlasim s @1andrea111 - krasna a vystizna veta, ze depresia nie je sila vole, zalezi na tom ako ma nastavenu liecbu, ci to vyhovuje, niekedy nesadne lekar. Mas pravdu ze by som tak nechcela vidiet svoje dieta, ale keby v takomto pripade lekarka posiela moje dieta na liecenie tak menim lekarku.
A este okrajovo, za brata som bola zodpovedna a aj som ho vychovavala, kedze mama bola stale v robote. Dodnes si k nej nenasiel vztah a nezdoveri sa jej, vsetko jej ofrfle a aj ked sa ona snazi, nevie pochopit ze on jednoducho zmysla inak a tuto jej snahu neoceni, len mu to lezie na nervy. Nie je to len telka a pizza, je tam milion inych aspektov. Ale s uzkostnou poruchou mu chces nasilu hladat kamaratov a tahat ho von ? Naozaj to je beh na dlhu trat, spravne nastavenu liecbu a terapie.
My sme prekonali a stále prekonávane horšie psychiatrické pioruchy ako depresia a doma to zvládame. Veľa krát sme rozmýšlali, či ho dať na liečenie, ale dali sme to bez liečenia. Máme výbornú psychiatričku, a povedala nám, že sa jej stáva, že deti sa jej vracajú z liečenia v horšom stave, alebo veľmi nadopované liekmi.
Skutočná príčina nepríjemných duševných stavov, ktoré vznikli akoby bez príčiny, môže byť niekde, kde by to málokto čakal. V našom tráviacom trakte. Ak sa naruší rovnováha mikroorganizmov, prevládnu patogény nad prospešnými baktériami, oslabí sa funkcia dôležitých enzýmov a neurotransmiterov. Nastane domino efekt, ktorý vedie k rôznorodým chronickým zdravotným problémom. Nezdravý črevný mikrobióm môže mať za následok syndróm priepustného čreva, čo je stav, keď sa cez poškodenú črevnú bariéru dostanú do krvného obehu organizmu nežiaduce látky. Látky, ktoré tam nemajú čo hľadať. Imunitný systém to okamžite zistí a spustí „poplach“ v podobe zápalových reakcií. Keď sa to deje opakovane a dlhodobo, človek postupne spozoruje rôznorodé symptómy, ktoré začnú byť postupne čoraz nepríjemnejšie. Jedným zo symptómov môže byť práve strata psychickej rovnováhy až vznik psychických porúch. https://www.symptomedica.com/mikrobiom-creva/co...
@katkami123 introverta v 14 r na krúžok kreslenia nedostane.Radsej nech nerobí nič ako veci z donútenia, keď už robiť tak niečo čo ho baví ...ja neviem stiahnuť si krokomer a každý deň prejsť x km a zlepšovať sa ideálne aj s mamou aspoň budú mať čas porozprávať sa.Muselo toho chlapca doteraz niečo baviť snad nebol od 7 r na mobile.
Ja hrávam s dcérou na mobile geografický kvíz, slovné hry, je veľa dobrých aplikácii len tak pre zábavu.Neviem len tak strieľam...pozerať dokumentárne filmy, cibrit si slovíčka na Duolingo robiť niečo iné.....