Skúsenosti s liečbou úzkostno-depresívnej poruchy
Dobrý deň, potrebovala by som pomôcť… Som liečená na úzkostno - depresívnu poruchu od 19 rokov, teraz mám 25. Viackrát sme sa pokúšali vysadiť AD, avšak bezúspešne. Mala som ťažké obdobie, pred rokom mi zomrela mama. Doktorka mi iba zvýšila AD. Bola som po nich veľmi oťapená, následne príchodom jari sa to zlepšilo. V októbri som nastúpila na VŠ, bolo to už lepšie lebo som bola zamestaná, ale nevydržalo to dlho. Musela som prerušiť štúdium, nedokončila som ani zimný semester. Bolo toho na mňa veľa, a aj som bola šikanovaná od pedagogičky hlavného odboru štúdia. Upozornila som na to, nerobili stým nič - iba ja som vyšla z toho ako tá zlá. To ma položilo. Od Vianoc som doma, hľadala som si prácu - neúspešne. Akurát sa mi to zhoršuje neúspechmi. Z nervov som sa vystrihala na krátko, nepáčim sa sebe, ani von moc nechodím, iba ak treba so psíkom. Rodičov už nemám, najbližší je môj snúbenec a aj ten sa zdá preťažebý. Je mi to ľúto, že sa nemám na koho z rodiny oprieť a obrátiť. Pravideľne chodím k psychiatričke a aj na terapie. Som už veľmi skeptická, lieky mi nezaberajú (momentálne beriem Alventu 75mg). Lekárka navrhuje hospitalizáciu, mám strach. Už ma nebaví furt za niečo bojovať, doslova prežívať, ale nie žiť… Máte niekto podobné skúsenosti, za každú odpoveď, pomoc, radu budem vďačná. M.
@deti95060810 to je teda naozaj depresívne, že ak ťa šikanujú najlepšie je držať hubu a krok :D
Ta hospitalizacia neni zly napad
@mg1999 tak vidíš ako ti chytili stranu... to je všade takto....
@deti95060810 to je smutné veľmi
nadopujú... len však po čase môžeš troška dávku znížiť... ale to už budeš riešiť so svojou obvodnou psychiatričkou...
podľa všetkého ti predpíšu niečo úplne iné - iný druh ad...
@deti95060810 hm, ja nechcem byť nadopovaná, chcem mať prehľad o všetkom, snáď to nieje také zlé. Nemám samovražedné sklony ..
@deti95060810 ale ďakujem za názor.
@mg1999 už len veriť že všetko bude ok... neurol ti nepomáha? magnézium berieš pravidelne? psychol. navštevuješ? toto všetko ti môže ešte pomôcť...
@deti95060810 áno, žiaľ nepomáha
@lerab chodím na terapeutické sedenia s psychoterapeutkou, to mi pomáha dosť, ale nieje to tak často. Tancovala som scénický tanec, to mi veľmi pomohlo po pohrebe mami aj na jógu som chodila. Ale od Vianoc som sa nikam veľmi nepohla, prestalo ma všetko baviť. Preto aj uvažujem nad hospitalizáciou.
@mg1999 zas nenadopuju tak, ze nevies o sebe. Kamosky mali terapie, cely den program nejaky. Boli pricetne. Dalsia robi sestru na psychine tak 25 rokov a ona mi povedala „ sak si k nam dojdi oddychnut „, , dopuju iba tych, co su nebezpecni. Ale nie pacientov, co ich treba nastavit a dat dokopy.
@mg1999 Ahoj... môj osobný názor je, že hospitalizácia by ti mohla pomôcť. Oddýchnuť si, vzchopiť sa a nabrať silu do ďaľších dní, možno ťa nastavia na liečbu, ktorá ti lepšie "sadne" (mám kamošky so schizofréniou a bipolárnou poruchou a keď sa necítia dobre, alebo je celkovo zle, hospitalizácia ich vždy vrátila do života a vrátili sa z nemocnice ako nové ženy 💪) Je fajn, že vieš svoj problém pomenovať a chceš si pomôcť. Scénický tanec ako forma terapie a seba-vyjadrenia je super, skús sa k tomu vrátiť. Animo-canisterapua tiež... Krôčik za krokom. Možno krátke prechádzky s podporou snúbenca, pridávaj dĺžku trasy. Skús zvážiť aj možné príčiny vzniku tvojho stavu... Napr. nízka hladina železa, ochorenie štítnej žľazy, nízka hladina vitamínu D...
https://www.forbes.sk/neurovedkyna-skuma-v-hola...
https://www.union.sk/vitamin-d-slnko-vplyv-na-p...
https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/psychiatr...
https://www.martinus.sk/1185613-dobehni-svoj-mo...
Skús si písať blog, alebo denník, ďakovníček, popisuj čo ťa kedy potešilo, alebo čo si kedy cítila. Keď to budeš čítať spätne, môže ťa to povzbudiť. Áno, aj také maličkosti a banality 💗
Viem, že sa to ľahko píše... Chce to veľa času, trpezlivosti, zakopnutí, aj pádov... Nevadí, pôjdeš ďalej, nevzdávaj sa, nikdy si nič nevyčítaj. Veľmi ti držím palce a verím, že to zvládneš! A nezabudni. Naša slabosť, naša sila!
Hospitalizacia je dobry napad. Nastavia ti lieky. Podla mna potrebujes kombinaciu liekov a nie len alventu ako pises. Mam kamarata,ktory mal tazke depresie,dal sa hospitalizovat a prisiel odtial ako vymeneny. Novy clovek plny energie,zaradil sa naspat do zivota. On ma viacero druhov liekov.
Ka beriem ad 7 rokov, presne na to isté co ty. Vieš čo je príčina? Co ti spúšťa záchvaty? Ako ich zmierniť? Lebo toto nebolo spomenuté. Hospitalizácia nie je zlý nápad, nastavia ta na liečbu ale musíš rátať s tým ze keď začne fungovať budeš otapena kým si organizmus zvykne. Mne keď dala psychiatrička lieky 2 týždne som skoro cele prespala. Aj teraz v zime som viac unavena. Denník si si neskúšala písať? Každý deň ísť na prechádzku. Do útulku pomôcť venčiť psov alebo nejakú aktivitu. Všade sa niečo nájde len treba hlavu zamestnať. A poznanie dôvodu a spustaca atakov je dôležité. Po toľkých rokoch už by si mala vedieť kedy začína a začať aj s dychový cvičením a keď tak lieky si dať.
@ronie338 neviem veľmi pomenovať konkrétny spúšťač. Je to také samovoľné. Niekedy to ide mimo mňa. Panické ataky sa zhoršili najmä po smrti mami. Predtým som to až tak nepociťovala. Mám to keď mám ísť von - niesom schopná sa obliecť a zaseknem sa. Z ľudí a spoločnosti. Z rozhodovania… Keď sa to spustí snažím sa dýchať,chodila som aj na stabilizácie. Niekedy pomôže, niekedy nie.. a premôže ma to. Je to taký kolobeh, myslím si že dosť za to môže aj nevhodná liečba.. neviem
@mg1999 a neskúšala aj iné lieky dat? Ja som nevedela sadnúť do žiadneho dopravného prostriedku ani do nemocnice, snúbenec pomáha keď je záchvat? Mne môj veľmi vie co má hovoriť, vzdy zdvihne telefón, vraví mi ako dýchať, a fajn je si zamestnať hlavu niečím iným, a aj ruky, ja som začala hackovat a tam treba počítať čiže sa hlava sústredí na niečo iné
@mg1999 ja som bral Escitalopram. Mne robil veľmi dobre. A chodil som v akútnom stave dva krát mesačne k psychologičke, a potom raz za mesiac počas celého obdobia, čo som bral AD. Po vysadení liekov som ešte raz bol pred zimou a na konci zimy len ako kontrola či všetko je ako má byť. Ja som mal veľkú podporu rodiny to veľmi pomáha. Na tú učiteľku zabudni, zlí a necitliví ľudia sú súčasťou tejto planéty keď sa im dá vyhnúť myšlienkami, tak to treba urobiť. Bojovať s nimi môže ten čo na to má a netreba sa obviňovať za to, že na to nemám. V akútnom stave to bolo so mnou veľmi zle a chvíľu som mal aj samovražedné myšlienky lebo to bolo na nevydržanie. Panické ataky do bezvedomia. Najviac mi pomohlo riadenie myšlienok. Bolo to veľmi ťažké ale spätne to hodnotím tak, že toto bolo kľúčové, nie lieky. Aj psychiater ma pochválil, že som na sebe zamakal, že tie lieky ma nevyliečil. Prijatie si určite už skúšala. Poviem ti svoje problémy možno sa v nich nájdeš. Sebaľútosť, v jednom momente som povedal že sa cítim nehodný. Pritom také slovo som v živote nepočul. Pocit menejcennosti. To že to bolo počas Corony, že v práci boli ťažkosti a spory, že som sa pohádal s kamarátom na politike lebo zdegradoval na dezoláta, to boli len spúšťače. Veľmi som chcel nájsť príčinu a psychologička ma vystríhala, že netreba sa sústrediť na hľadanie príčin problému ale na hľadanie spôsobov a nástrojov ako sa z neho dostať von. A že na príčiny pridem neskôr. A tak som sa zameral na prijatie, na sebalásku, na prírodu, na pozorovanie pekných vecí, obyčajných vecí bez hodnotenia, na vypínanie mysle, na dychové cvičenia, na zastavovanie myšlienok, na rozpoznanie upírov a nevenovanie pozornosti. Veľmi dôležité je rozlišovať čomu venujem pozornosť a čomu nie. Neobviňovať sa. Naučiť sa povedať nie ( to mi nejde a malo som s tým pracoval) je toho veľa ešte čo som skúšal. Psychologička mi nástroje postupne odhaľovala a až keď som jeden nacvičil, tak ďalší mi odhalila. Spomínam spätne veľmi rád na toto obdobie.
@mg1999 mozno pre niekoho trapne, ale tvoja duša plače, pretoze ona vola po Bohu... Svojom stvoritelovi...nemozes ju nakŕmiť pozemsky i vecami...a pokiaľ sa nevzdás, a neodovzdal to všetko Bohu. Budeš sa takto trapit... A pretrpis celý život... Ja sa tiež liečim... Ale pomohlo mi len vztat sa a to doslova. Všetkých svojich právd, a toho co som si myslela ze bezomna neprežije... Hold smola. Vsetko sa zlepsilo až keď som pustila opraty... Skus sa začať modlit. Daj si predsavzatie, ze kazdy den, sa len ktratkostou pri hovoríš Bohu... Staci len Ježišu... Ja uz nevladzem. Prosim prid ku mne...a on príde. A všetko vyrieši.
Ak to nespravíš nečuduj sa ze ti lepšie nebude...je to o tvojom rozhodnutí.
A dobre píše aj @slovakboy
Ale to je proces... Ked zistis a príjimes svoju hodnotu ktorú máš pre Boha tak nájdeš samu seba
@derdia @slovakboy @ronie338
Vďaka za úprimné názory, každý máte pravdu a s veľa vecami sa stotožňujem. Avšak po neustálom “boji” za to, aby mi bolo lepšie som už vyčerpaná. Zostala som veľmi skeptická keď ani liečba nezabrala a prestala som tomu dôverovať. A nemám už silu ani motiváciu pravdupovediac. Poslednou nádejou je hospitalizácia, snáď mi pomôžu, lebo ja veľmi chcem už nebyť v takomto stave, ale cítim sa veľmi slabo.
upozornila si na šikanovanie od pedagogičky? to nebol dobrý nápad, na vš sú prepojení navzájom a ani nevieš kto s kým všetko drží... hoc akú pravdu by si mala, nadriadený málo kedy potopí svoju kolegyňu...
na jar a najmä na jeseň se psych. problémy zhoršujú.... to je jeden kolobeh. až 40 perc. pacientov jednoducho bez ad nevydrží, po čase cca 3 m sa vrátia zdr. problémy a musí ich opätovne užívať.