Som alergická na plač dieťaťa
Ahojte, mám 5mesačného syna, ktorého nadovšetko milujem, starám sa o neho ako sa len dá...nic mu nechyba vratane rodicovskej lasky...venujem sa mu nonstop najlepsie ako viem...lenze v poslednej dobe uz mu idu zuby je mrzuty stale place aj pred spanim vecer nezaspi len strasne place..ja mam s toho niekedy az zachvat zurivosti ked to pocujem ide mi hlavu roztrieskat s toho placu...niekedy ked moc place ho od nervov az silnejsie zatrasiem...potom mam s toho depky a vycitam si to preboha ved to nemozem...myslite ze to je s unavy ze nespim, som na vsetko sama, alebo nejaka poporodns depresia(5 mediacov po porode?:O)...dakujem vam za kazdu pomoc
@simonkaa27 az tak! no neviem ziadne podrobnosti. velmi nerad o tom hovoril. viem iba toto, ze s kojenim musela okamzite prestat a hospitalizovana bola asi 2tyzdne. Ani neviem co presne sa tam stalo, preco to az tak daleko zaslo..len ze chcela uz ublizit malickej, ako daleko to ale zaslo fakt neviem
@pragmaticka
@simonkaa27 "toto" môžu mať aj ženy ktoré nekoja a napriek tomu sa to nazýva laktačná psychóza. Obdobie po pôrode je charakteristické zvýšenou hormonálnou činnosťou a chvíľu trvá, v kým sa všetko ustáli. Áno, ak je to neúnosné, treba sa poradiť s psychológom, psychiatrom, ale zas nerobiť z komára somára a pre istotu prestať chodiť na internet, špeciálne na MK 😀 Tu sa rozbehne laktačná psychóza aj ženám, ktoré na to nemali potenciál 🙂
radšej choď do vedľajšej izby a tam sa vybur! Musíš prísť na systém, čo dieťatku fakt pomáha - ak chce byť pri Tebe na rúčkach, nech je. - veď kam sa ponáhľaš?? /uvidíš, ak budú väčšie, ešte budeš chcieť, aby ste sa mojkali - potom sa oni budú odťahovať/
Môj bol tak so mnou - myslím , že som ho uspávala skoro do 3r. - kývaním kým nezaspal. Samo. potom som ho dávala od kočíka, do autosedačky - vajíčka a potom do kresielka, čo som ho nevládala 😉 Vkuse plakal - alo potom dr. zistili, že ho bolia uška, ale aj tak len kývaním chcel zaspať.
Tak mu pusť hudbu, zabav ho nejako len s ním netrias - to sa nemá.
Skvela kniha k tejto téme Proc jsou šťastne deti šťastne 👍👍👍
To čo som ja prežívala som mojím prvým synom od narodenia v podstate stále by som neželala ani najhoršiemu nepriateľovi. My sme prvý rok prežívali namiesto radosti a vytúženého dieťaťa peklo a to doslova. On plakal stále. Spával nám sotva po 30 minút a to som ho uspávala aj 2 hodiny. V noci to isté. Ja som už bola taká zúfalá, že som bola ochotná urobiť čokoľvek len aby neplakali. Bežne ho manžel išiel aj o druhej v noci kočíkovať. Absolvovali sme všetky možné vyšetrenia. Okrem refluxu bol úplne zdravý . To bol taký nápor na psychiku že to že aj náš druhý syn je uplakaný zvládam a nadhľadom. Ale k veci. Ja som niekedy mala chuť syna nechať doma plakať a ja niekam preč újsť. Koľko krát som plakala zo zúfalstva a ním. Si vyčerpaná. Psychický možno viac ako telesne. Chápem ťa, je to naozaj ťažké a to pochopí len ten čo to prežil. Musíš vydržať a byť trpezlivá. Ak budeš v podráždená bude to cítiť a bude podráždený aj on. Perejde to, vydrž.
Ale baby, si predstavte dcérku mám ani cca.: ani 2 r. rozdiel staršiu - ona bola taká kľudná, kde som ju dala tam mi zaspala ...... ešte, že mala aj tvrdý spánok - lebo, keby aj ju by som mala utišovať v noci s ním a uspávať za každým synčekovým plačom ...... UF to by bola asi katastrofa .
@papricka33 tak to som nevedela to su pre mna novinky 🙂 ale tak aspon viem nieco nove. Ved prave ze tu sa to dokaze niekedy pekne zvrtnut, ale tak treba si asi udrzat ten taky zdravy rozum 🙂
Podľa mňa si úplne normálna, nepatríš na psychiatriu ani nemáš laktačnú psychózu a netreba ani volať sociálku. Keď si sama na malé bábo dá to zabrať. Najťažšie je, keď bábo plače a nevieš, ako mu pomôcť. To, čo na neho platilo pred mesiacom, zrazu nefunguje. Musíš hľadať stále nové spôsoby, ako ho utíšiť. Také malé bábätko sa ešte často mení, aj jeho denný režim. Mne veľmi pomáhalo chodiť na dlhé prechádzky, všetko to rozchodiť a vyventilovať sa na vzduchu. Určite to prospeje aj bábätku. A veľmi dôležité je vyrozprávať sa, zdôveriť sa blízkemu človeku, vyplakať sa. Keď si sama nervózna, ťažko ukľudníš bábätko. Nepíšeš, či bývaš sama, alebo s niekým?
je to normalne, vacsina tym presla. nech ti ho niekto co i len hodinku postrazi a vypadni na vzduch, prejst sa, ci prejst na ine myslienky.. oddychnut si. aj chvila pomoze psychike
Myslím, že únava, stres z toho, že vlastne ani nevieš prečo plače, alebo nevieš ako mu v tom momente pomôcť. To poznáme všetky, ktorým detičky plakavali viac, než iné. Občas sa mi stalo, že som nejak v mysli rezignovala a nevnímala ten plač, až po chvíli som si uvedomila, že veď mi deti plačú. Myslím, že v tomto sa musiš tak nejak nastaviť v hlave, že plač dieťaťa je niečo, čo ťa nesmie rozhádzať, je to jeho prirodzená prosba o niečo od teba. Nerobí to naschvál. Kúp si niečo na ukludnenie, homeopatiká alebo čaje. Keď je človek na smrť unavený, koná úplne inak ako keď je v pohode. Mne keď bolo najhoršie ( dvojičky bez pomoci , manžel do večera v práci.....) a už som začínala byť z nich zúfalá, tak som sa vyplakava a potom som si vždy povedala, že je to len dočasne, proste to musím vydržať a stále každým dňom to bude len lepšie. Musíš myslieť pozitívne, ak sa budeš ľutovať , nebodaj porovnávať bude to len horšie.