Úzkostno-depresívna porucha

Dobrý deň, potrebovala by som pomôcť… Som liečená na úzkostno - depresívnu poruchu od 19 rokov, teraz mám 25. Viackrát sme sa pokúšali vysadiť AD, avšak bezúspešne. Mala som ťažké obdobie, pred rokom mi zomrela mama. Doktorka mi iba zvýšila AD. Bola som po nich veľmi oťapená, následne príchodom jari sa to zlepšilo. V októbri som nastúpila na VŠ, bolo to už lepšie lebo som bola zamestaná, ale nevydržalo to dlho. Musela som prerušiť štúdium, nedokončila som ani zimný semester. Bolo toho na mňa veľa, a aj som bola šikanovaná od pedagogičky hlavného odboru štúdia. Upozornila som na to, nerobili stým nič - iba ja som vyšla z toho ako tá zlá. To ma položilo. Od Vianoc som doma, hľadala som si prácu - neúspešne. Akurát sa mi to zhoršuje neúspechmi. Z nervov som sa vystrihala na krátko, nepáčim sa sebe, ani von moc nechodím, iba ak treba so psíkom. Rodičov už nemám, najbližší je môj snúbenec a aj ten sa zdá preťažebý. Je mi to ľúto, že sa nemám na koho z rodiny oprieť a obrátiť. Pravideľne chodím k psychiatričke a aj na terapie. Som už veľmi skeptická, lieky mi nezaberajú (momentálne beriem Alventu 75mg). Lekárka navrhuje hospitalizáciu, mám strach. Už ma nebaví furt za niečo bojovať, doslova prežívať, ale nie žiť… Máte niekto podobné skúsenosti, za každú odpoveď, pomoc, radu budem vďačná. M.