Zažili ste vyhorenie?
Po akom case ste sa zacali citit dobre? V praci som dala vypoved,mesiac som doma,ale nemam pocit,zeby sa mi stav zlepsoval. Moj stav sposobila stresujuca praca. Teraz sa mi naskytla nova praca a mam obavy,ci nastupit. Teda nastupit musim,nemozem ostat bez prijmu a v decembri sa bude horsie hladat robota. Som rozhodnuta ist do novej prace,ale obcas ma prepadne taky strach,ze ma to zlozi.
Dostala som sa z toho až vtedy, keď som si zvykla a zapracovala sa v novej robote. Trvalo to možno šesť mesiacov, odhadom. Maj do sebou trpezlivosť a netlač na pílu. Držím palce.👍
@mogaa no, kamoška bola z novej práce na prášky, lebo ju nikto nezaučil, len ju hodili do vody a plávaj. Ale tak otriasla sa a zvládla to.
A pre autorku: nič sa neboj. Vyskúšaj, kým sa dá a uvidíš, ako ti nová práca sadne. Aj ja sa teraz obzerám, ale zatiaľ som nejako nič nenašla. Ale uvidím, lebo aj tak by som ešte nemohla nastúpiť hneď.
@mogaa aj ja som mala zleho sefa a tlaky a agresia isla od neho,dokazal ma tak vystresovat az som sa dostala do stavu,kedy som nevedela fungovat v zivote. Prisla som z roboty lahla do postele a cakala na rano a takto dookola az mi z toho zacala sibat. Bola som tam 6 rokov,posledne dva roky sa uz nedali vydrzat a posledny rok som uz myslela,ze sa zblaznim. Mam velky strach,ze v novej robote bude zly sef. Volekady som zvladala situacie s prehladom,ale dnes ma chyta panika zo vsetkeho. Ja uz nedokazem ani obed navarit bez toho,aby som sa nerozculila a nerozputala tretiu svetovu vojnu doma. Hrozne do akeho stavu som sa dostala
Zazila….v noci som sa budila na nicne mory ze som nestihla/nespravila nieco, pot ma aj teraz oblieva….ale ja som sla na matersku no a akurat od januara by som mala dat vypoved a ist inde…uz sa tam nevratim ale ked si predstavim zas pohovor nova praca kolektiv….
Chod na psychoterapie, daj si aspoň 5 sedení
moja velmi dobra kamaratka ma v praci kolegynu ktora vyhorela, ale neskutocnym sposobom... tiez mala stresujucu pracu, mala toho velmi vela, niekedy robila doslova za 2 ludi... jej preplo, ale tak, ze skoncila zavreta na psychiatrii...
je to problem dost vazny, ale vies o nom, tak ho chod riesit s odbornikom... s tymto sa da pracovat
Nástup a uvidíš...možno máš neopodstatnený strach, že to bude zle ako v prvej práci čo vôbec nemusí byť.Prve dní bude stres veď každý, keď príde do nového má obavy.
@ewelinka21 pre boha,chuda.
@luccija vies co ja nemam obavy z prace,kolektivu,ja mam strach z vedenia a strach z toho,ze ma rozklepu obycajne veci,ktore sa daju zvladnut. Neviem to popisat,ale mna kazda malickost znervoznie a dostane do takeho stavu,ze to neviem zvladnut. Potrebovala by som byt par mesiacov doma a dat sa doporiadku,ale nemozem si to dovolit,ak nechcem byvat pod mostom. No uz aspon viem,ze nikdy nedovolim, aby so mnou zametali tak ako v predoslej robote a nikdy nebudem robit tolko kolko doteraz. Robila som robotu,ktoru inde robia 2-3 ludia a to sa strasne na mne podpisalo.
@luccija mna dokaze rozklepat uz len vyber chleba v potravinach. Alebo ak idem kupit rozky a nemaju ja sa nedokazem rozhodnut,co namiesto rozkov kupit . Nedokazem spravit nakup. Uplne zlyhavam v beznych veciach. Nikdy by som neverila,co zle pracovne prostredie dokaze spravit s clovekom.
Pozri, čo horšie sa môže stať. Ak to bude zle, máš skúšobnú dobu a das výpoveď. Prajem Ti, aby si sa tam však cítila pohodovo a stretla tam samých milých ľudí.
ahoj..prešla som si vyhorením v roku 2019 - koncom roka som skolabovala (tiež som bola moc aktívna v práci, zlá životospráva, nadčasy, nepravidelný spánok, stres, plus pendlovanie za prácou do zahraničia každý týždeň..zmenila som prácu, skoro dva mesiace maródka a silné lieky..následne dva roky už liečená serotonínovými antidepresívami..mne vyhorenie spustilo také panické ataky , že ma s toho liečili veľmi dlho, vždy sa mi to striedalo, pol roka bolo dobre, potom pol roka zas lieky..teraz tento rok som zatiaľ v pohode, ale mám pocit, že 100 percentná tak jak pred vyhorením už nebudem nikdy..stačí nejaká stresová situácia a prosto panikárim..neviem sa rozhodnúť v kľude, a taktiež mám problém sa následne ukludniť 🙄
ono to nemozes hned takto zaskatulkovat a potom sa mozno len zbytocne obavas a nakoniec to vobec nemusi byt take zle, ako si to teraz predstavujes. vyhorenim si podla mna prejde kazdy, no je na nom samotnom, ako sa s tym popasuje
si 1 mesiac doma cize ti zostava este 5 podpory. ja by som asi nastupila do novej prace a keby sa mi tam nepacilo vratila by som sa dobrat podporu... takto vlastne mozes byt v klude ze nezostanes bez penazi 😉
Áno, zažívam momentálne. A dopláca na to aj súkromie bohužiaľ. Tiež som skončila v práci, ešte posledných pár dní si musím odmakať - ale teda rátam každú minútu. Strašne dúfam, že sa to dá do normáu a ja budem opäť ja - a nie toto čudo teraz :/
Chápem tiež sa mi to už stalo.Mas úzkostnu poruchu asi ...mala by si brať niečo na ukludnenie, antidepresíva, alebo aspoň psychológ,.ale je dobre, že si si uvedomila, že takto už nie.Dnes nájsť robotu kde Ťa psychicky nezničia je ťažké.
Mozem vam pomoct? Do IP
Prezila som podobne a nie raz... Mozem vam pomoct?
Potrebujes zacat zit, nie prezivat ako skrecok v klietke, ktori si zabeha v kolotoci a potom spi.
To je tak ked niekedy ludia skrz vysku platu prestavaju mysliet sami na sebe a svoje potreby...nie vsetko je len o dajme tomu 1000€ plate a roztrhani sa kvoli praci
Preco sa bojis dopredu? Skus sa tesit na ludi a nepremyslat co bude ak... Co bolo nevratis a co bude este nie je ;)
Presne viem o com hovoríš 😊
Skoda ze si dala vypoved, mohla si ist na PN, ved to je normalna diagnoza. Moja seetra tiez dala vypoved, doma sa davala dokopy vyse roka... Az potom sme si uvedomili ze sa to mohlo riesit inak. Drzim palce
Obklob sa ludmi, ktory ta dvihnu a popchnu dopredu. Vies si predstavit ako ti ten "zly" sef pomohol? Ved si prave zmenila svoj zivot na novy. Mas pred sebou novy zaciatok. Ludia sa budu spravat podla toho ako sa ty budes spravat. Ked budes stastna aj oni budu lepsi. Ber kazdy den ako novy zaciatok a bud vdacna. Tu zlost ktoru mas v sebe vyhod sportom alebo trebars miesenim domaceho chleba- je zdravsi ;)
Aj keď ti napíšem vlastnú skúsenosť, treba sa rozhodnúť, čo bude pre teba najlepšie... Srdcom... Nie rozumom... Ze musíš, zabudni, môžeš marodovat alebo poberať podporu... Hlavne vyhorenie treba brať vážne, zmeniť prístup k sebe, nastaviť si správnu životosprávu, psychohygienu... Psychológ je cez poisťovňu... Na začiatok pomôže ti nastaviť správne ciele pre teba, aby si sa ty cítila komfortne... Aby si sa znova cítila spokojná so sebou, s okolím, s prácou.... No ak necítiš sa nastúpiť do práce tak to nerob, pripadne ak nastúpis, stále môžeš ísť na pnku... Držím palce a v prípade potreby si pokecat s niekym, kto tým prešiel, kľudne napíš do sukr spravy... Veľa spokojnosti a pohody prajem z celého ♥️
Presne tak. V živote je treba aby človek videl v tom negatívnom aj niečo pozitívne. Som na tom podobne. Mala som príšerné obdobia aj stavy a v obchodoch to bol horooor. Ja so svojou prácou 3 roky bojujem. Tlaky si vytvaram skoro vzdy sama 😁, šéfa mám fajn, no ma pre mňa aj veľa výhod hlavne keď mám malé deti a môžem si ich poriešiť keď treba. Ale zas meškajú nám výplaty a je to tam naozaj príšerné čo sa týka vzťahov. Čo mi však vadi najviac že neviem brat obyčajné veci s ľahkosťou. Stále vidím vo všetkom problém. A najhoršie je, že nikto tomu nechápe a vlastne ani nemôže keďže bežia v inom režime. Hrozne ma štve že sú veci ktoré mi na jednej strane robia radosť, no na druhej sú pre mňa mega záťažou a ja s tým nedokážem nič spraviť. 😡Ale pomáhajú mi motivačné knihy a videá. Naozaj je treba na sebe pracovať a motivovať sa. Potom to ide jednoduchšie.
Ak si dokazes povedat, ze uz nikde nebude tak zle ako v tvojej predchadzajucej praci, ktora ta dostala do takej situacie, ze si dala vypoved, tak si myslim ze to bude ok 🙂 drzim palce
@dioliana1 presne ako škrečok v kolotoči sa cítim 🙃
Ahoj, ja som tak mala 8 rokov v praci. Pracovala som v akademickom prostredi.najprv som si robila PhD. To som makala ako fretka,stretla som sa so sikanou. Od sefa az po vedenie. Ku koncu som sa bala chodit aj do prace. Mne to spustilo ta bezmocnost, ze kazdy rok mi predlzovali zmluvu, z kazdej strany som na seba pocula aka som. Ziadna ucast na projektoch. Ked sme pisali knihu, sef tlacil na mna, aby som cele kapitoly dala kolegyni a ona si to vezme ako autorstvo. Vtedy som sa vzoprela a potom uz zacal neskutocny teror. Kolegyna druha si odo mna na konferencii odsadla, nebavili sa so mnou, granty nula bodov. Citila som sa ako posledna zdochlina. Nakoniec som sla na matersku a 4 tyzdne po narodeni dietatka mi prisiel iba list, ze so mnou uz nepocitaju. To sa tazko hladaju slova..ubolena po porode, mala som problem sama so sebou a do toho toto. Nik z vedenia so mnou nekomunikoval.prisiel len list...po 8 -mych rokoch...utvorte si obraz o tom,ake nic som tam bola v rebricku skoly...dodnes trpim nespavostou a mam depresiu ze nemozem najst pracu. Mna to zomlelo. Navstevovala som aj psychologa, nepomohol...ako je to nadlho...vela stastia
no záleží akú novú prácu si si našla.....ale ber to piánko - je to len práca, ak tam bude veľa stresu, budeš tam len dočasne a popri tom si budeš hľadať kludnejšie miest.....tiež tak hľadám.....u mňa to nebolo vyhorenie, ale životná situácia kedy hľadám svoju cestu....od mája nastupujem do tretieho zamestnania - tiež si nie som istá, či to bude práve to čo hľadám.....nikde ťa nehodia do vody, začiatky sú všade také light....takže sa vôbec nestresuj...jediné čo bude zlé a kedy ti poradím čo najskôr odísť je zlý šéf alebo majiteľ....všade inde máš skúšobnú dobu 3mesiace počas ktorých môžeš stále hľadať niečo pre teba lepšie/vhodnejšie....