Pozvať rodinu na požehnanie bábätka alebo nie?
Ahojte, mám takú dilemu. Vopred prosím o úprimné názory bez zbytočných útokov a výsmechov (na to naozaj nie som zvedavá). S manželom obaja pochádzame z katolíckych rodín a narodilo sa nám bábätko, tak každý predpokladá, že prebehne krst v katolickom kostole, rodina sa už začala aj na to pýtať, že kedy budeme krstiť. S mužom navštevujeme protestantskú cirkev, a tam sa bábätka nekrstia, ale robí sa niečo ako požehnanie bábätka a uvítanie do života. Mám dilemu, či pozvať ich na toto požehnanie alebo nie. Na jednu stranu mám obavy, že keď ich nepozvem sa urazia, že som ich nepozvala, a na druhú stranu že sa urazia, že vymýšľame a že aj tak to nie je krst. Povedzme ako babka dieťaťa, išli by ste alebo by ste nechceli ísť ?
@patrike ty si tuším farár, keď sa takto podrobne vyznáš v katolictve. Už dávno si všímam tvoje komentáre v každej takejto téme. Si farár že? Inak by si takéto presné informácie nevedel. Musel si sa to veľa učiť.
@anonym_4eeb99 Ano, ja som rovnaký ako pr. Neuspokojil som sa s predstavou 4 ročného dieťaťa o Bohu ako usmievavom deduškovi sediacom na oblačiku. Študoval som vieru vo voľnom čase. Liturgické knihy, dogmatickú literatúru, cirkevných otcov, bibliu a exegetiku, encykliky pápežov, katechizmus a kodex kanonickeho prava. Lebo sa chcem zdokonaľovať. A PR asi robil to isté, preto sme teraz múdri jak rádiá.
@veroni2 Nepoznas modernu teologiu, ktora hovori o spase pre kazdeho, kto uprimne hlada cestu. Ziadny krst nie je nutny na cestu do "bozieho kralovstva", nech uz to je cokolvek.
Potom ti este vzniknu velke "logicke" problemy typu, co s dusami plodov, ktore boli spontanne potratene, co s detmi, ktore zomreli pred krstom alebo co s ludmi, ktori boli pokrsteni, ale nikdy vieru nepraktikovali.
@patrike sama nad tym dumam a prislo mi to nespravodlive. Ale po precitani mnohych veci som pochopla ze v samotnom nebi su rozne stupne poznania aj radosti, a blizkosti k Bohu, pricom ziadny stupen nezavidi tomu druhemu a je sam o sebe stastny... ( sv Jan z kriza, sv Tetezka, a ine zjavenia..). O nenarodenych detoch nepokrstenych bola debata medzi Sv Brigitou a Jezisom, ktory jej na to povedal, ze tie deti sa dostanu do tzv. "prednebia". A pokracoval, ze Je to miesto, akoby si bol pri okne a dopadali na teba luce slnka a jeho svit, hoci samotne slnko neuvidis...na rozdiel od tych, ktori ho uvidia uz v nebi...
Aj s poznanim budu rozne stupne. Ako jezis povedal sv Brigite: kto vykona modlitby (tzv.jednorocna modlitba) v priebehu roka, dostane stupen poznania neznamy tym ktori ich nevykonaju. Nie zeby im to poznanie chybalo, ale ti ktori ho maju, budu o to viac obdarenejsi....
Zrejme je to len o roznych stupnoch nazerania na Boha , o stupboch radosti v nebi. Kde kazdy bude mat dostatok na tom.mieste, ktore mu je urcene podla skutkov v nebi...
Dalej nie je nutne prilis dumat skor sa snazit prezit zivot co najhodnotnejsie.
@patrike sama nad tym dumam a prislo mi to nespravodlive. Ale po precitani mnohych veci som pochopla ze v samotnom nebi su rozne stupne poznania aj radosti, a blizkosti k Bohu, pricom ziadny stupen nezavidi tomu druhemu a je sam o sebe stastny... ( sv Jan z kriza, sv Tetezka, a ine zjavenia..). O nenarodenych detoch nepokrstenych bola debata medzi Sv Brigitou a Jezisom, ktory jej na to povedal, ze tie deti sa dostanu do tzv. "prednebia". A pokracoval, ze Je to miesto, akoby si bol pri okne a dopadali na teba luce slnka a jeho svit, hoci samotne slnko neuvidis...na rozdiel od tych, ktori ho uvidia uz v nebi...
Aj s poznanim budu rozne stupne. Ako jezis povedal sv Brigite: kto vykona modlitby (tzv.jednorocna modlitba) v priebehu roka, dostane stupen poznania neznamy tym ktori ich nevykonaju. Nie zeby im to poznanie chybalo, ale ti ktori ho maju, budu o to viac obdarenejsi....
Zrejme je to len o roznych stupnoch nazerania na Boha , o stupboch radosti v nebi. Kde kazdy bude mat dostatok na tom.mieste, ktore mu je urcene podla skutkov v nebi...
Dalej nie je nutne prilis dumat skor sa snazit prezit zivot co najhodnotnejsie.
@veroni2 kde v Biblii sa píše o debate Ježiša s Brigitou? Chcem si to prečítať.
@anonym_autor pozvi ich. Ked nebudete mat krst, tak toto moze byt miesto toho. Ci to prijmu alebo budu urazene, je uz na ich vyspelosti.
Ked viem, ze deti v rozhodnuti nezmenim, tak prijmem ako matka a babka ich rozhodnutie...a to som aktivna katolicka.
A ked ste sa rozhodli pre protestantske nab, teda v tom duchu budete aj to dieta vychovavat? Lebo najdolezitejsia je vasa jednota.
@anonym_4e6bf0 ale toto je presne ten problém, že uvedomelých katolíkov je minimum, a občas ma naozaj nebaví sa doťahovať o názory, to čo by nás veriacich malo spájať, nás veľa krát rozdeľuje ..
@anonym_da83c1 oficiálne sme nevystúpili, to je pomerne zložitý proces
@veroni2 pozri, ja úplne rozumiem, ako katolíci berú krst, a nie je to niečo, čo sa ja snažím prekrútiť.. a plne to rešpektujem, ale my sme sa rozhodli vychovávať inak, a proti krstu v zásade nemám nič, a súhlasím s daným veršom.. keď bude vo veku, kedy si bude vedieť vieru uvedomiť, plne ho v krste podporíme
@martinmmartin síce chápem, čo tým myslíš, ale keďže je dieťa malé, tak automaticky bude chodiť všade s nami, kde budeme chodiť my (a teda aj do cirkvi) takže už ako sa rozhodne potom v dospelosti, bude na ňom
@osky na toto odpíšem samostatne, toto je celkom zdĺhavá téma
@euka210 áno, vychovávať budeme týmto “smerom” preto by bol katolícky krst z našej strany skôr pokrytecký, ako na úžitok
@patrike k tomu volu dietata nepotrebujes, zahrnas ho od mala inymi dobrymi vecami, ktorym nerozumie, pretoze vies, ze mu prospeju..tak peco nie mu dat najvacsi dar
@veroni2 a co ak dieta zisti ze to nieje najvacsi dar? A ze ma zrazu kopu vybavovaciek s vystupenim z cirkvi? Bude ti urcite dakovat.
@patrike sama nad tym dumam a prislo mi to nespravodlive. Ale po precitani mnohych veci som pochopla ze v samotnom nebi su rozne stupne poznania aj radosti, a blizkosti k Bohu, pricom ziadny stupen nezavidi tomu druhemu a je sam o sebe stastny... ( sv Jan z kriza, sv Tetezka, a ine zjavenia..). O nenarodenych detoch nepokrstenych bola debata medzi Sv Brigitou a Jezisom, ktory jej na to povedal, ze tie deti sa dostanu do tzv. "prednebia". A pokracoval, ze Je to miesto, akoby si bol pri okne a dopadali na teba luce slnka a jeho svit, hoci samotne slnko neuvidis...na rozdiel od tych, ktori ho uvidia uz v nebi...
Aj s poznanim budu rozne stupne. Ako jezis povedal sv Brigite: kto vykona modlitby (tzv.jednorocna modlitba) v priebehu roka, dostane stupen poznania neznamy tym ktori ich nevykonaju. Nie zeby im to poznanie chybalo, ale ti ktori ho maju, budu o to viac obdarenejsi....
Zrejme je to len o roznych stupnoch nazerania na Boha , o stupboch radosti v nebi. Kde kazdy bude mat dostatok na tom.mieste, ktore mu je urcene podla skutkov v nebi...
Dalej nie je nutne prilis dumat skor sa snazit prezit zivot co najhodnotnejsie.
@veroni2
O nenarodenych detoch nepokrstenych bola debata medzi Sv Brigitou a Jezisom, ktory jej na to povedal, ze tie deti sa dostanu do tzv. "prednebia". A pokracoval, ze Je to miesto, akoby si bol pri okne a dopadali na teba luce slnka a jeho svit, hoci samotne slnko neuvidis...na rozdiel od tych, ktori ho uvidia uz v nebi...
Amen🙈
Mozem sa najprv spytat-ak ste katolicky vychovani,preco ste sa rozhodli pre protestansku cirkev?
V com vas viac presvedcila?
@osky toto je pomerne dlhý príbeh, ale skúsim to zhrnúť .. bola som vychovaná ako katolička, chodila som ako dieťa do kostola, na náboženstvo, ale osobnú vieru som nemala.. viera v našej rodine bola taká formálna, chodilo sa do kostola v nedeľu, na sviatky… ale Boha som nepoznala.. počas dospievania som prežila rôzne ťažké veci, v rodine boli problémy (alkoholizmus, duševne poruchy) čo ma psychicky poznačilo, ja som spadla do sebapoškodzovania a poruchy príjmu potravy, chodila som ku psychologičke, podarilo sa mi z toho dostať.. ale stále mi niečo v živote chýbalo, akési “šťastie” a hľadala som to na nesprávnych miestach, v zlých partiách, občas alkohol, cigarety, a skúsila som aj marihuanu.. prázdnota vo mne bola stále a len sa prehlbovala, mala som potrebu byť milovaná (čo sa mi v detstve nedostavalo v potrebnej miere) a dostala som sa do vzťahu (nanešťastie s manipulátorom). Bola som s ním niekoľko rokov, spravila som si s ním dieťa, ale psychicky ma tak ten vzťah ničil, že som mala nie raz myšlienky, že sa už nechcem zobudiť, a že z tohto nie je cesty von. Dcéra bola náročné bábätko, hrozne spala a mala koliky, ja som mala úzkostné až depresívne myšlienky. Do toho mi ten partner nakladal, aká som neschopná matka a iné vulgarizmy a citové manipulácie. Nabrala som odvahu odísť, išla som k rodičom, kde ale úľava veľká neprišla, hádali sme sa s mojou maminou často, ja som sa cítila úplne na dne. A prázdnota vo mne bola stále, prenasledovala ma od detstva. Na dne mojich síl, som natrafila na taký kresťansky kurz, kde sa písalo o živej viere (čo som nepoznala) a mimo iného tam bolo aj o dôležitosti spoločenstva veriacich. Nemala som žiadne kamarátky, cítila som sa osamelá, tak som začala hľadať takéto spoločenstvo, ale zistila som, že nikde v okoli neprebiehajú žiadne katolícke “skupinky”. Našla som ale, že takéto biblické skupinky robia v neďalekom meste v jednej protestantskej cirkvi. Nevedela som čo od toho očakávať, ale rozhodla som sa vyskúšať a ísť. To ako ma tí ľudia tam prijímali ma úprimne zarazilo, bola som mladá slobodná mamička, a čakala som možno aj odmietnutie, ale cítila som sa tam veľmi dobre. Pozvali ma na bohoslužbu, že ak chcem, nech prídem (vôbec na mňa netlačili, čo sa mi tiež páčilo). Rozhodla som sa ísť. Ako som tam bola, naplnila ma radosť a dojatie. Koľko krát som sa tam aj rozplakala. Začala som si študovať Bibliu denne, a mne to dáva väčší zmysel, ako v kat. cirkvi. Aj keď samozrejme poznám katolíkov so živou vierou, je ich pomenej. Už som sa presťahovala do iného mesta, ale navštevujeme menšie spoločenstvo a žijeme vierou. Navzájom si v zbore pomáhame, podporujeme sa, je to naozaj taká moja rodina. A pomáhame aj druhým v núdzi. Každý týždeň mimo bohoslužieb máme biblickú skupinku, kde mimo biblického štúdia sa navzájom zdieľame s našimi trápeniami, ale aj radosťami. Verim, že Ježiša viacej zaujíma naše srdce, ako to či navštevujeme katolícky alebo iný kostol. Zaujíma ho, či robíme veci z lásky alebo pre vlastné dobro. Či to myslíme úprimne, alebo sme len pokrytci, ktorí len nariaďujú príkazy a zákazy. Na záver dodám 2 verše z Biblie. Ja mám srdce blízke Bohu, a to je to dôležité ❤️.
„Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.““
Matúš 15:8-9 SEB
@anonym_autor ste obaja katolíci, ale navštevujete protestnaskú Cirkev? Och, prečo? 😢
@anonym_67254a prečítaj si komentár ktorý som písala predtymto 🙂
@veroni2 Jezis toho (udajne) povedal viac :
„K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte, choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!“ Matúš 10, 5–6
„Ja som poslaný iba k strateným ovciam z domu Izraela.“
„Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ Matúš 15, 24–26
Az jeho nasledovnici prisli po mnohych odbockach k nazoru, ze spasa je pre kazdeho a nie je nutne napriklad dat sa vopred obrezat alebo dodrziavat zidovske ritualne predpisy.
@patrike Toto boli inštrukcie k prvej fáze projektu, neskôr boli zmenené.
@osky toto je pomerne dlhý príbeh, ale skúsim to zhrnúť .. bola som vychovaná ako katolička, chodila som ako dieťa do kostola, na náboženstvo, ale osobnú vieru som nemala.. viera v našej rodine bola taká formálna, chodilo sa do kostola v nedeľu, na sviatky… ale Boha som nepoznala.. počas dospievania som prežila rôzne ťažké veci, v rodine boli problémy (alkoholizmus, duševne poruchy) čo ma psychicky poznačilo, ja som spadla do sebapoškodzovania a poruchy príjmu potravy, chodila som ku psychologičke, podarilo sa mi z toho dostať.. ale stále mi niečo v živote chýbalo, akési “šťastie” a hľadala som to na nesprávnych miestach, v zlých partiách, občas alkohol, cigarety, a skúsila som aj marihuanu.. prázdnota vo mne bola stále a len sa prehlbovala, mala som potrebu byť milovaná (čo sa mi v detstve nedostavalo v potrebnej miere) a dostala som sa do vzťahu (nanešťastie s manipulátorom). Bola som s ním niekoľko rokov, spravila som si s ním dieťa, ale psychicky ma tak ten vzťah ničil, že som mala nie raz myšlienky, že sa už nechcem zobudiť, a že z tohto nie je cesty von. Dcéra bola náročné bábätko, hrozne spala a mala koliky, ja som mala úzkostné až depresívne myšlienky. Do toho mi ten partner nakladal, aká som neschopná matka a iné vulgarizmy a citové manipulácie. Nabrala som odvahu odísť, išla som k rodičom, kde ale úľava veľká neprišla, hádali sme sa s mojou maminou často, ja som sa cítila úplne na dne. A prázdnota vo mne bola stále, prenasledovala ma od detstva. Na dne mojich síl, som natrafila na taký kresťansky kurz, kde sa písalo o živej viere (čo som nepoznala) a mimo iného tam bolo aj o dôležitosti spoločenstva veriacich. Nemala som žiadne kamarátky, cítila som sa osamelá, tak som začala hľadať takéto spoločenstvo, ale zistila som, že nikde v okoli neprebiehajú žiadne katolícke “skupinky”. Našla som ale, že takéto biblické skupinky robia v neďalekom meste v jednej protestantskej cirkvi. Nevedela som čo od toho očakávať, ale rozhodla som sa vyskúšať a ísť. To ako ma tí ľudia tam prijímali ma úprimne zarazilo, bola som mladá slobodná mamička, a čakala som možno aj odmietnutie, ale cítila som sa tam veľmi dobre. Pozvali ma na bohoslužbu, že ak chcem, nech prídem (vôbec na mňa netlačili, čo sa mi tiež páčilo). Rozhodla som sa ísť. Ako som tam bola, naplnila ma radosť a dojatie. Koľko krát som sa tam aj rozplakala. Začala som si študovať Bibliu denne, a mne to dáva väčší zmysel, ako v kat. cirkvi. Aj keď samozrejme poznám katolíkov so živou vierou, je ich pomenej. Už som sa presťahovala do iného mesta, ale navštevujeme menšie spoločenstvo a žijeme vierou. Navzájom si v zbore pomáhame, podporujeme sa, je to naozaj taká moja rodina. A pomáhame aj druhým v núdzi. Každý týždeň mimo bohoslužieb máme biblickú skupinku, kde mimo biblického štúdia sa navzájom zdieľame s našimi trápeniami, ale aj radosťami. Verim, že Ježiša viacej zaujíma naše srdce, ako to či navštevujeme katolícky alebo iný kostol. Zaujíma ho, či robíme veci z lásky alebo pre vlastné dobro. Či to myslíme úprimne, alebo sme len pokrytci, ktorí len nariaďujú príkazy a zákazy. Na záver dodám 2 verše z Biblie. Ja mám srdce blízke Bohu, a to je to dôležité ❤️.
„Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.““
Matúš 15:8-9 SEB
@anonym_autor kde nie je spoved ani premeneny Jezis v eucharistii, tam moze byt iba radost ludska, dotva ale vnutorna a Bozia.. to du presne tie momenty kde vzyvate ma perami, ale srdce je daleko...
@patrike sama nad tym dumam a prislo mi to nespravodlive. Ale po precitani mnohych veci som pochopla ze v samotnom nebi su rozne stupne poznania aj radosti, a blizkosti k Bohu, pricom ziadny stupen nezavidi tomu druhemu a je sam o sebe stastny... ( sv Jan z kriza, sv Tetezka, a ine zjavenia..). O nenarodenych detoch nepokrstenych bola debata medzi Sv Brigitou a Jezisom, ktory jej na to povedal, ze tie deti sa dostanu do tzv. "prednebia". A pokracoval, ze Je to miesto, akoby si bol pri okne a dopadali na teba luce slnka a jeho svit, hoci samotne slnko neuvidis...na rozdiel od tych, ktori ho uvidia uz v nebi...
Aj s poznanim budu rozne stupne. Ako jezis povedal sv Brigite: kto vykona modlitby (tzv.jednorocna modlitba) v priebehu roka, dostane stupen poznania neznamy tym ktori ich nevykonaju. Nie zeby im to poznanie chybalo, ale ti ktori ho maju, budu o to viac obdarenejsi....
Zrejme je to len o roznych stupnoch nazerania na Boha , o stupboch radosti v nebi. Kde kazdy bude mat dostatok na tom.mieste, ktore mu je urcene podla skutkov v nebi...
Dalej nie je nutne prilis dumat skor sa snazit prezit zivot co najhodnotnejsie.
@veroni2 k tomuto (dogme sv. Brigity) uz cirkev tiez zmenila postoj. A uz neplati, ze taketo deti su sice stastne a v bezpeci pod Bozou ochranou, no je im odoprete vidiet Boha. Ze je to vyhradene len pre pokrstenych.
Takze hoci Bigita vo svojej dobe urobila velku reformu a v podstate zrusila dovtedy platiacu dogmu o detoch, ktore zomreli bez sviatosti krstu (ked za dedicny hriech, ktory tym padom z nich nik krstom nezmyl, mali podla pravidiel koncit mimo neba, no ich umrtie pred narodenim bola zas len bozia vola, takze sa to bilo jedno s druhym - co je v skutocnosti len problem cloveka, ze nejak pravidlo pochopi a nasledne ho pretlaca ad absurdum), teraz uz na to cirkev pozera znova kusok inak. A rozdiel medzi takymito detmi nerobi.
@patrike sama nad tym dumam a prislo mi to nespravodlive. Ale po precitani mnohych veci som pochopla ze v samotnom nebi su rozne stupne poznania aj radosti, a blizkosti k Bohu, pricom ziadny stupen nezavidi tomu druhemu a je sam o sebe stastny... ( sv Jan z kriza, sv Tetezka, a ine zjavenia..). O nenarodenych detoch nepokrstenych bola debata medzi Sv Brigitou a Jezisom, ktory jej na to povedal, ze tie deti sa dostanu do tzv. "prednebia". A pokracoval, ze Je to miesto, akoby si bol pri okne a dopadali na teba luce slnka a jeho svit, hoci samotne slnko neuvidis...na rozdiel od tych, ktori ho uvidia uz v nebi...
Aj s poznanim budu rozne stupne. Ako jezis povedal sv Brigite: kto vykona modlitby (tzv.jednorocna modlitba) v priebehu roka, dostane stupen poznania neznamy tym ktori ich nevykonaju. Nie zeby im to poznanie chybalo, ale ti ktori ho maju, budu o to viac obdarenejsi....
Zrejme je to len o roznych stupnoch nazerania na Boha , o stupboch radosti v nebi. Kde kazdy bude mat dostatok na tom.mieste, ktore mu je urcene podla skutkov v nebi...
Dalej nie je nutne prilis dumat skor sa snazit prezit zivot co najhodnotnejsie.
@veroni2 Na zaklade coho povazujes onu udajnu debatu za realnu ? Skus aplikovat zakladnu logiku. Urob si aj porovnaci test, isty Mohamed zase nacuval posolstvam od boha skrze anjela Gabriela. Boh je to podla Mohameda ten isty, s ktorym podla teba viedla debatu Brigita. Teda nie uplne ten isty, ked ze moslimovia povazuje Jezisa len za proroka.
@osky toto je pomerne dlhý príbeh, ale skúsim to zhrnúť .. bola som vychovaná ako katolička, chodila som ako dieťa do kostola, na náboženstvo, ale osobnú vieru som nemala.. viera v našej rodine bola taká formálna, chodilo sa do kostola v nedeľu, na sviatky… ale Boha som nepoznala.. počas dospievania som prežila rôzne ťažké veci, v rodine boli problémy (alkoholizmus, duševne poruchy) čo ma psychicky poznačilo, ja som spadla do sebapoškodzovania a poruchy príjmu potravy, chodila som ku psychologičke, podarilo sa mi z toho dostať.. ale stále mi niečo v živote chýbalo, akési “šťastie” a hľadala som to na nesprávnych miestach, v zlých partiách, občas alkohol, cigarety, a skúsila som aj marihuanu.. prázdnota vo mne bola stále a len sa prehlbovala, mala som potrebu byť milovaná (čo sa mi v detstve nedostavalo v potrebnej miere) a dostala som sa do vzťahu (nanešťastie s manipulátorom). Bola som s ním niekoľko rokov, spravila som si s ním dieťa, ale psychicky ma tak ten vzťah ničil, že som mala nie raz myšlienky, že sa už nechcem zobudiť, a že z tohto nie je cesty von. Dcéra bola náročné bábätko, hrozne spala a mala koliky, ja som mala úzkostné až depresívne myšlienky. Do toho mi ten partner nakladal, aká som neschopná matka a iné vulgarizmy a citové manipulácie. Nabrala som odvahu odísť, išla som k rodičom, kde ale úľava veľká neprišla, hádali sme sa s mojou maminou často, ja som sa cítila úplne na dne. A prázdnota vo mne bola stále, prenasledovala ma od detstva. Na dne mojich síl, som natrafila na taký kresťansky kurz, kde sa písalo o živej viere (čo som nepoznala) a mimo iného tam bolo aj o dôležitosti spoločenstva veriacich. Nemala som žiadne kamarátky, cítila som sa osamelá, tak som začala hľadať takéto spoločenstvo, ale zistila som, že nikde v okoli neprebiehajú žiadne katolícke “skupinky”. Našla som ale, že takéto biblické skupinky robia v neďalekom meste v jednej protestantskej cirkvi. Nevedela som čo od toho očakávať, ale rozhodla som sa vyskúšať a ísť. To ako ma tí ľudia tam prijímali ma úprimne zarazilo, bola som mladá slobodná mamička, a čakala som možno aj odmietnutie, ale cítila som sa tam veľmi dobre. Pozvali ma na bohoslužbu, že ak chcem, nech prídem (vôbec na mňa netlačili, čo sa mi tiež páčilo). Rozhodla som sa ísť. Ako som tam bola, naplnila ma radosť a dojatie. Koľko krát som sa tam aj rozplakala. Začala som si študovať Bibliu denne, a mne to dáva väčší zmysel, ako v kat. cirkvi. Aj keď samozrejme poznám katolíkov so živou vierou, je ich pomenej. Už som sa presťahovala do iného mesta, ale navštevujeme menšie spoločenstvo a žijeme vierou. Navzájom si v zbore pomáhame, podporujeme sa, je to naozaj taká moja rodina. A pomáhame aj druhým v núdzi. Každý týždeň mimo bohoslužieb máme biblickú skupinku, kde mimo biblického štúdia sa navzájom zdieľame s našimi trápeniami, ale aj radosťami. Verim, že Ježiša viacej zaujíma naše srdce, ako to či navštevujeme katolícky alebo iný kostol. Zaujíma ho, či robíme veci z lásky alebo pre vlastné dobro. Či to myslíme úprimne, alebo sme len pokrytci, ktorí len nariaďujú príkazy a zákazy. Na záver dodám 2 verše z Biblie. Ja mám srdce blízke Bohu, a to je to dôležité ❤️.
„Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.““
Matúš 15:8-9 SEB
@anonym_autor Aha, klasika, osoba s tazkym zivotnym pribehom spadla do sekty. Zase ked to tebe pomaha a inym neskodi, tak nech sa paci.
@anonym_autor kde nie je spoved ani premeneny Jezis v eucharistii, tam moze byt iba radost ludska, dotva ale vnutorna a Bozia.. to du presne tie momenty kde vzyvate ma perami, ale srdce je daleko...
@veroni2 Premeneny bude len v pripade, ak obrad vykona katolicky saman ? Ini samani su falosni a ich kuzla tiez ?
@natalka13 ziadne dieta nema dovod vystupovat ked v dospelosti zisti, ze najvacsou laskou je Jezis...skor preda aj cely svet za Neho....
@veroni2 Cize podla teba je mozna laska k Jezisovi len v katolickej cirkvi ? Pozor, ako odpovies, uz aj Ustredny vybor vo Vatikane nehlasa tvrdo stredoveke stanoviska.
@anonym_67254a prečítaj si komentár ktorý som písala predtymto 🙂
@anonym_autor prečítané 😉
@anonym_4eeb99 Ano, ja som rovnaký ako pr. Neuspokojil som sa s predstavou 4 ročného dieťaťa o Bohu ako usmievavom deduškovi sediacom na oblačiku. Študoval som vieru vo voľnom čase. Liturgické knihy, dogmatickú literatúru, cirkevných otcov, bibliu a exegetiku, encykliky pápežov, katechizmus a kodex kanonickeho prava. Lebo sa chcem zdokonaľovať. A PR asi robil to isté, preto sme teraz múdri jak rádiá.
@thirstymonk ale tu otázku som písala inému, nie tebe.
@osky toto je pomerne dlhý príbeh, ale skúsim to zhrnúť .. bola som vychovaná ako katolička, chodila som ako dieťa do kostola, na náboženstvo, ale osobnú vieru som nemala.. viera v našej rodine bola taká formálna, chodilo sa do kostola v nedeľu, na sviatky… ale Boha som nepoznala.. počas dospievania som prežila rôzne ťažké veci, v rodine boli problémy (alkoholizmus, duševne poruchy) čo ma psychicky poznačilo, ja som spadla do sebapoškodzovania a poruchy príjmu potravy, chodila som ku psychologičke, podarilo sa mi z toho dostať.. ale stále mi niečo v živote chýbalo, akési “šťastie” a hľadala som to na nesprávnych miestach, v zlých partiách, občas alkohol, cigarety, a skúsila som aj marihuanu.. prázdnota vo mne bola stále a len sa prehlbovala, mala som potrebu byť milovaná (čo sa mi v detstve nedostavalo v potrebnej miere) a dostala som sa do vzťahu (nanešťastie s manipulátorom). Bola som s ním niekoľko rokov, spravila som si s ním dieťa, ale psychicky ma tak ten vzťah ničil, že som mala nie raz myšlienky, že sa už nechcem zobudiť, a že z tohto nie je cesty von. Dcéra bola náročné bábätko, hrozne spala a mala koliky, ja som mala úzkostné až depresívne myšlienky. Do toho mi ten partner nakladal, aká som neschopná matka a iné vulgarizmy a citové manipulácie. Nabrala som odvahu odísť, išla som k rodičom, kde ale úľava veľká neprišla, hádali sme sa s mojou maminou často, ja som sa cítila úplne na dne. A prázdnota vo mne bola stále, prenasledovala ma od detstva. Na dne mojich síl, som natrafila na taký kresťansky kurz, kde sa písalo o živej viere (čo som nepoznala) a mimo iného tam bolo aj o dôležitosti spoločenstva veriacich. Nemala som žiadne kamarátky, cítila som sa osamelá, tak som začala hľadať takéto spoločenstvo, ale zistila som, že nikde v okoli neprebiehajú žiadne katolícke “skupinky”. Našla som ale, že takéto biblické skupinky robia v neďalekom meste v jednej protestantskej cirkvi. Nevedela som čo od toho očakávať, ale rozhodla som sa vyskúšať a ísť. To ako ma tí ľudia tam prijímali ma úprimne zarazilo, bola som mladá slobodná mamička, a čakala som možno aj odmietnutie, ale cítila som sa tam veľmi dobre. Pozvali ma na bohoslužbu, že ak chcem, nech prídem (vôbec na mňa netlačili, čo sa mi tiež páčilo). Rozhodla som sa ísť. Ako som tam bola, naplnila ma radosť a dojatie. Koľko krát som sa tam aj rozplakala. Začala som si študovať Bibliu denne, a mne to dáva väčší zmysel, ako v kat. cirkvi. Aj keď samozrejme poznám katolíkov so živou vierou, je ich pomenej. Už som sa presťahovala do iného mesta, ale navštevujeme menšie spoločenstvo a žijeme vierou. Navzájom si v zbore pomáhame, podporujeme sa, je to naozaj taká moja rodina. A pomáhame aj druhým v núdzi. Každý týždeň mimo bohoslužieb máme biblickú skupinku, kde mimo biblického štúdia sa navzájom zdieľame s našimi trápeniami, ale aj radosťami. Verim, že Ježiša viacej zaujíma naše srdce, ako to či navštevujeme katolícky alebo iný kostol. Zaujíma ho, či robíme veci z lásky alebo pre vlastné dobro. Či to myslíme úprimne, alebo sme len pokrytci, ktorí len nariaďujú príkazy a zákazy. Na záver dodám 2 verše z Biblie. Ja mám srdce blízke Bohu, a to je to dôležité ❤️.
„Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku učia ľudské príkazy.““
Matúš 15:8-9 SEB
@anonym_autor prezila si si toho veru dost tazkeho a je super, ze si si nasla spolocenstvo, ktore ti pomaha ❤️
Mne tak poca VS pomahalo tiez spolocenstvo u katolikov. Vsade sa daju najst, vybrala si so to, co ti "sadlo" a to je dolezite. Ano, Boh je ten isty a nebude nas sudit podla nabozenstva, ale z prejavenej lasky ludom.
Cize mas druheho manzela a dieta s nim? ...to len pre pochopenie suvislosti.
@anonym_4eeb99 Ateista fararom ? Pobavilo. Len vela citam a poznam zaklady tych najviac rozsirenych nabozenstiev. V pripade katolikov hlbsie a viac, nez priemerna kostolna babizna (ktora veri nejakej vlastnej zdeformovanej a nenavistnej forme krestanstva).
@patrike no nato ze si ateista sa až priveľmi zaujímaš o katolíkov. To sa mi nezdá.
@veroni2 Urobil ? Ved to dieta sa rozhodnut nevie a ani netusi, preco ho nejaky chlap v satovej zastere oblieva cimsi.
@patrike k tomu volu dietata nepotrebujes, zahrnas ho od mala inymi dobrymi vecami, ktorym nerozumie, pretoze vies, ze mu prospeju..tak peco nie mu dat najvacsi dar