Aké sú vaše trojročné deti?

syn má 3,5r myslím že nám ide všetko ,,lahko ,, ale to je tým že ja som dosť trpezlivá a v pohode pokiaľ nejde o život tak ma to nevytočí
snažím sa neriešiť veci k mojej spokojnosti lebo to nikdy nebude
syn sa nevie sám obliecť teda iba ked sa mu chce tak ho proste oblečiem ak sa ponáhlame
chce aby som ho krmíla tak to robím , niekedy sa chce najesť sám
vždy mu dávam na výber
nesnažíme sa ho doma nútiť do vecí ak ich nechce robiť proste zmeníme taktiku alebo použijeme pozitívnu manipuláciu
sme dôslední od narodenia takže syn robí veci automaticky - hned ako príde domov umyje si ruky, odloží veci ak sa mu nechce tak proste nebude robiť nič iné kým si nesplní povinnosti
všetko zaleží od situácie a hlavne treba mať čas pre seba

Môj syn ma čerstvo tri roky, a zatiaľ mame najkrajšie obdobie. Do škôlky nechodí, pojde ako 3,5r v septembri, a teda je to s nim ľahké..ma svoju hlavu, svoj názor, a v 90% ho rešpektujem, no vie, ze mame nastavene hranice a uz ich ani neskusa. Sem tam ale to je mozno raz za dva mesiace. Je to partak na vylety, da sa s nim normálne porozprávat a je aj dost samostatný. Zahrá sa aj sam, ale vela sa hráme spolu. On jazdi na bicykli, ja pri nom vonku behám.. ideme na zákusok, do restiky.. da sa s nim fakt vela.
Co sa tyka jeho "obsluhy" tak sa naje aj oblečie/vyzlečie sam. Zato jeho druhy rok bol katastrofa. Cize suhlasim s nazorom, ze všetko je len obdobie. Mozno o pol roka z neho bude úplne iny chlapec 😃

Ja mám tri deti a každé je v rovnakom veku iné .. všetko je len obdobie na ktoré sa neskôr spomína 😊

Ignor? Čo budeš hovoriť v puberte?

To, čo opisujete, je veľmi typický moment rodičovstva okolo tretieho roku, ale málokto o ňom hovorí úprimne. Vzorec, ktorý sa tam často objavuje, je tento: vaša dcéra si práve testuje svoju autonómiu „ja rozhodujem“. A vy ako rodič ste každý deň tlačená do roly manažéra – musí sa umyť, prezliecť, sadnúť si, fungovať v rytme dňa. A problém väčšinou nie je v tom, že dieťa „nepočúva“. Problém je, že dospelý je už vyčerpaný z nekonečného mikromanažmentu každodenných drobností. Jedna perspektíva, ktorá rodičom v tejto fáze často pomôže, je zmeniť boj o poslušnosť na pocit spoluúčasti. Príďte k nej, čupnite si na jej úroveň, nadviažte očný kontakt alebo sa jej jemne dotknite ramena. A namiesto „umyjeme si ruky“ (čo je pre ňu nuda a prerušenie hry), skúste hovoriť o tom, čo bude potom, alebo do toho vneste hravý prvok, ktorý zamestná jej zmysly. Ak je v odpore, nepomôže logické vysvetľovanie, ale zmena vašej energie z „tlačenia“ na „sprevádzanie“. Dieťa v tomto veku potrebuje cítiť, že má aspoň zdanlivú kontrolu – dajte jej vybrať medzi dvoma prijateľnými možnosťami. Deti okolo 3 rokov reagujú oveľa lepšie na voľbu než na príkaz. Napr: nie „poď si umyť ruky“, ale „umyjeme ruky so zeleným mydlom alebo modrým?“. Mozog dieťaťa zrazu rieši rozhodnutie, nie odpor. Ak máte pocit, že vás najviac vyčerpávajú práve tieto malé každodenné boje, skúste si všimnúť koľko príkazov denne dávate za sebou. Rodičia bývajú šokovaní, keď zistia, že ich je pokojne 50–100. Trojročné deti nie sú testom vašej trpezlivosti. Sú testom našich očakávaní, aké by dieťa „malo byť“. Keď vaša dcéra „nepočúva“, čo vás v tej chvíli viac bolí? Jej správanie alebo pocit, že nad situáciou strácate kontrolu?

@anonym_c2c34e ignor na druhú 😏.

A uz to bude len horsie🙉😅😃 to Vas este len pripravuje na pubertu. Je to narocne. Raz to zvladame lepsie, raz horsie, vieme sa ospravedlnit, porozpravat sa o tom.. pozot, kopiruju nase reakcie v tazkych situaciach🙈