Ako by ste reagovali pri dcérinej alergii?

Ahojte.
Dcéra 3.5r je alergik. Boli sme na vonkajšej rodinnej oslave a začalo ju svrbiet celé telo. Najprv zadok, potom ruky, za ušami. Skúšala som aj umyt, nepomohlo. Do toho vyrážky ako žihľavka… Hľadala som vpich včely, nenašla som.. Zbalila som rýchlo veci, povedala mužovi, že ideme a okamžite sme šli domov. Manžel na mna zvýšil hlas pred autom, že som sa s nikým nerozlúčila ani poriadne nezagratulovala. Ja som kričala, že či mu je prednejšie toto ako vlastná dcéra , ktorá môže dostať šok. Ja som konala rýchlo a bála som sa, aby nedostala anafylakticku reakciu. Prišli sme domov, volala som na pohotovost, čo mám robiť, keďže lieky užíva (stalo sa nám to prvý krát) osprchovala som ju, dala antihistaminika, prestrekla nos, dala inhalovať. Manžel nasraty. Úprimne v tej dobe mi bolo jedno kto čo, podstatná bola pre mna dcéra. Povedala som mu, že ak chcel, mohol to odkomunikovať on, lebo ja som nebola schopná. Bála som sa. Veľmi. Že mohli sme byt ako tím - on mohol povedať nehnevajte sa. Bojíme sa, utekame domov. Miesto toho ma v tom nechal vykúpať v style: “veď sa neudusila”.
My sme v detstve nikdy takéto problémy nemali. Pre mna sú to nové “zážitky” a “skúsenosti” a síce som zdravotník, stále som len mama a čo sa týka deti, neviem sa niekedy odosobniť. Trápi ma to. Pretože videl, že ma to vystrašilo, že sa bojím o dieta, hocičím sme si prešli. A on sa správa takto. Teraz je samozrejme urazený a je ticha domácnosť, pretože vraj sa ja mám kontrolovať a vedieť komunikovať s druhými. Ja som prioritne komunikovala so svojou dcérou, čo sa deje (môže sa jej to stať hocikedy)…