Ako zvládnuť rodičovstvo, keď vás unavuje?
Starsie je velke, ma 15 rokov, ma "svoj zivot", no ak je doma, je nonstop zavrete v izbe. To mladsie, 10 rocne, sa vie tiez dobre prezabavat, ak ide s kamosmi von, no mimo to, ked je doma, tak sa priznam, ze mi dost lezie na nervy, aj vtedy, ked ma den, ze nejde s kamosmi a je doma. Strasne mi lezie na nervy, nie je to jeho chyba. Je to moj problem a ja vlastne neviem preco. Podla mna som dospela do stadia, kedy ma absolune kontakt s detmi nebavi, obtazuje ma to, a nechcem ho, co je bohuzial zle pre dieta, uvedomujem si to. Hoci teda musim povedat, ze si myslim, ze som bola ozaj mama, ktora sa dost intenzivne venovala detom.
Ale ja fakt neviem, co s tym mam robit, trva to uz mesiace, nie je to prechodna vec. A vlastne uz aj chcem pokoj. Samozrejme dietatu to nedavam najavo, teda len vtedy, ked ozaj ze uz pol hodinu sa tmoli okolo mna a nudi sa a otravuje. Myslim, ze do velkej miery to suvisi s mediami. U nas su obmedzenia, pozera sa na telku max 2 hodin a hraje sa na PC ci tablete, tak max 1,5 hodinu, a zrazu ked to clovek vypne, tak v tomto veku uz tie decka nevedia, co teraz robit. Lenze ja sa s nimi o hrach a blbostiach uz ozaj bavit nechcem, chcem prist z prace, vyvesat si pradlo, navarit, porobit este nejake povinnosti chvilu na PC a chcem mat fakt ze svaty pokoj. Nebavi ma s nimi ani varit, ci nakupovat. A ten mensi, ten by to stale robil so mnou. Mala by som sa tesit, lenze mne to vadi. Mam pracu s ludmi a vidim, ze na to doplaca aj manzel, mna uz proste ozaj absolutne ziadny kontakt s ludmi po praci nezaujima. Pritom paradoxne ma praca velmi bavi, a saturuje veskeru moju potrebu. Myslim, ze to je aj o tom, ze doma ma uz nic neprekvapi, totalne ma to nudi a lezie na nervy aj tie iste reci, reakcie, aj stereotyp. Fakt neviem, co s tym. Kto to ma tiez tak? A co s tym, ved takto to dalej nejde.
Dovolenky ani konicky to nenahradzaju, nepomaha to vobec, najradsej by som sa zbalila a isla byvat niekde sama. Neviem, co mi je.
No snad ti niekto poradi, ja len ze 😳😔
Psychiater, lebo tie deti si toto budu pamatat navzdy a raz ta to bude skaredo mrziet.
presne tak, urychlene ries seba...akurat cerstvo poznam brutalnu traumu dietata z takychto dovodov
Mas nejaku dusevnu chorobu, v lepsom pripade depresiu. Vyhladaj odbornika cim skor.
@anonym_autor nemozes ich dat na tyzden ku babke, aby si mala trochu oddych.
@domkakvet toto týždeň ani dva u babky nevyrieši. To bude rovnako zle aj po ich návrate. Ona nemá batolata, ktoré sa od nej nepohnu, ani deti, ktoré majú zdrav. posti.
Toto je depresia
@domkakvet toto týždeň ani dva u babky nevyrieši. To bude rovnako zle aj po ich návrate. Ona nemá batolata, ktoré sa od nej nepohnu, ani deti, ktoré majú zdrav. posti.
Toto je depresia
@anonym_d26024 aj oddych niekedy pomoze, mozno by na chvilu vypla s tym, ze nic netreba a nacerpala energiu.
Toto nebude bežná únava. Keby boli deti malé, nonstop na tebe nalepené, nonstop krik tak možno áno. Ale pri takýchto veľkých a samostatných deťoch to bude zrejme depresia alebo niečo podobné. Zašla by som lekárovi.
@anonym_autor ano ja to tak mam az sa za to hanbim. Zazracne sa mi zmeni nalada ked si dieta vezme otec, byva to malo a kratko..je to tak vzacne.inak som ako zbity pes najviac mi vadi robit cokolvek v kuchyni a chodit na nakup potravin, nebyt dietata tak ani nevarim a neviem co by som jedla.
Ahoj, perimenopauza? Únava, podráždenosť sú bežné v tomto období.
@anonym_autor ano ja to tak mam az sa za to hanbim. Zazracne sa mi zmeni nalada ked si dieta vezme otec, byva to malo a kratko..je to tak vzacne.inak som ako zbity pes najviac mi vadi robit cokolvek v kuchyni a chodit na nakup potravin, nebyt dietata tak ani nevarim a neviem co by som jedla.
@anonym_6ca193 ten nakup potravin, ak sa da tak mozes skusit wolt, kosik. Aspon jedna vec ta to odbremeni
@anonym_6ca193 ten nakup potravin, ak sa da tak mozes skusit wolt, kosik. Aspon jedna vec ta to odbremeni
@reela uz som to skusila par krat je to fajn.len mäso a zeleninu musim vybrat sama
@anonym_autor Je mozne, ze si vyhorela z rodicovstva. Isla by som primarne za psychologom, nie za psychiatrom, treba sa hlbsie pozriet na tvoje fungovanie, emocie, postavenie v rodine...Nie je to hanba, stava sa to napriklad, ked clovek dlhodobo dava seba a svoje potreby uplne do uzadia.
Chod k psychiatrovi, toto vyzerá ako depresia