Plač dieťaťa v obchode. Ako reagovať na staršie dámy?
Maminky aký máte názor na situáciu, keď dieťa v obchode plače a staršie dámy mu začnú hovoriť, že ho zoberú?
Ja s tým nie som úplne ok, nerozumiem na čo to je dobré a keď sa ozvem, tak ma nazvú novodobou, preafektovanou matkou. Naozaj ich to tých pár minút vyrušuje a musia sa ozývať aj keď nevedia dôvod plaču? Za posledný týždeň sa nám to stalo 2x. Neviem, je to v poriadku a preháňam? Možno niekedy to bolo bežné, ale prečo v dnešnej dobe si to ľudia neuvedomujú, že ich "zobratie" aj tak dieťa neukľudní.
Stručné zhrnutie
- Problém: cudzie staršie osoby v obchode oslovujú plačúce dieťa vetami typu „teta ťa zoberie“, čo rodičov znepokojuje a niektoré deti ešte viac vystraší.
- Riešenia diskutované v téme sú: pripravené krátke formulky na odmietnutie („Ďakujem. Mám to pod kontrolou.“, „Ďakujem za pomoc. Zvládneme to.“), rýchle vyvedenie dieťaťa z predajne (vzatie „pod pazuchu“) a využitie donášky potravín namiesto osobného nákupu.
- V diskusii zaznelo, že niektoré prejavy (záchvaty, afekty) môžu súvisieť s diagnózami alebo dozrievaním nervovej sústavy, a odporúča sa pokojný, pevný prístup (pokľaknúť, nadviazať očný kontakt, pokojný hlas), nie zastrašovanie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám okamžite reagovať, keď cudzia osoba povie môjmu plačúcemu dieťaťu „teta ťa zoberie“?
A: Použiť krátku pripravenú vetu typu „Ďakujem. Mám to pod kontrolou.“ alebo „Ďakujem za pomoc. Zvládneme to.“, otočiť sa k dieťaťu a venovať mu pozornosť; niektorí rodičia tiež dieťa rýchlo vyvedú von „pod pazuchu“.
Q: Je to naozaj zlé, keď staršia pani osloví plačúce dieťa, aby ho odpútala?
A: Názory sa líšia: časť diskusie považuje také oslovovanie za snahu odvrátiť pozornosť dieťaťa, iní ho označujú za zastrašovanie, ktoré dieťa vystraší a je kontraproduktívne.
Q: Ak má dieťa záchvaty alebo diagnózu (napr. autizmus), ako reagovať na intervenciu okolia?
A: Rodičia v diskusii uvádzajú, že pri „afektoch“ a záchvatoch pomáha nevyvíjať tlak, pokľaknúť, nadviazať očný kontakt a pokojne povedať dieťaťu, že je v bezpečí; niektorí rodičia zdôrazňujú, že zastrašovanie cudzou osobou situáciu zhorší.
Q: Kedy je vhodné využiť donášku potravín namiesto nákupu s dieťaťom?
A: Donáška je odporúčaná, keď je rodič sám alebo dieťa choré; v diskusii sa uvádza, že pri objednaní „vyklikať nákup a do hodiny by nákup mala doma“ ako realistická možnosť v niektorých prípadoch.
Q: Ako sa brániť poznámkam okolia bez eskalácie konfliktu?
A: Odporúčané konkrétne formulky sú „Ďakujem. Mám to pod kontrolou.“ alebo „Ďakujem za pomoc. Zvládneme to.“, otočiť pozornosť späť na dieťa a nevstupovať do dlhých debát s cudzími ľuďmi.
Q: Čo robiť, ak dieťa začne vrieskať pri pokladni a nemôžem nákup odložiť?
A: Jeden z postupov v diskusii je zaplatiť rýchlo a sústrediť sa na dieťa, prípadne vyviesť dieťa na krátko von; iná možnosť je naplánovať nákup mimo najrušnejších chvíľ alebo využiť donášku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Cudzie staršie osoby často reagujú z dobrej vôle snahou odvrátiť pozornosť dieťaťa.
- Rodič je považovaný za „šéfa situácie“ a má právo rozhodnúť, kto a ako sa prihovára jeho dieťaťu.
- Praktické reakcie, ktoré fungujú v praxi, sú pripravené krátke formulky, rýchle vyvedenie dieťaťa z priestoru a využitie donášky.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že oslovovanie dieťaťa („teta ťa zoberie“) je užitočná snaha odpútať pozornosť, zatiaľ čo iní považujú rovnaký postup za zastrašovanie a kontraproduktívne vystrašovanie dieťaťa.
- Niektorí hovoria, že rodič by mal dieťa zo záchvatu radšej odviesť a využiť donášku; iní poukazujú, že nie vždy je možné zostať doma (napr. nutné lieky alebo rýchly nákup) a donáška nemusí byť okamžite dostupná.
Otvorené otázky
- Kde by mala byť jasná hranica medzi oprávnenou snahou o pomoc od okolia a nevhodným zasahovaním do rodičovstva na verejnosti?
- Do akej miery je donáška realistickou alternatívou v urgentných situáciách vzhľadom na dobu dodania a dostupnosť?
Spomenuté značky a firmy
Kaufland,Tesco,Lidl
Spomenuté produkty a metódy
donáška,„teta ťa zoberie“ (zastrašovanie),„Ďakujem. Mám to pod kontrolou.“ (formulka),„Ďakujem za pomoc. Zvládneme to.“ (formulka),vziať dieťa „pod pazuchu“ a vyviesť von,pokľaknúť a nadviazať očný kontakt s pokojnou vetou „Si v bezpečí, nikto teba ani mňa nikam nevezme. Ja som tu s tebou“,záchvat,afekty,diagnóza autizmu,tiché hodinky
Miesta a osoby
Kaufland,Tesco,Lidl
Opýtala som sa: "je to Vaše dieťa? Nie? Tak sa nestarajte." A bol pokoj. Otočila som sa naspäť k dieťaťu a riešili sme náš problém, nie ich.
@anonym_49c696 Je to proste o egu žien, moje decko pupok sveta. A presne aj s tými autistami, stretla som sa už aj s tým že proste rodičia nechajú opľúvať ľudí a tak a neriešia a mám aj skúsenosť že bola pani s chlapcom so mnou na dovolenke a proste bola veľmi ohľaduplná, vždy ak mal chlapec záchvat išla s ním mimo... Proste človek cíti aj s tou druhou stranou, chápe že matky to nemajú ľahké, že aj tie deti majú svoje emócie, aj choré detičky nemôžu za to že sú choré, ale zase odtiaľ-potiaľ, vždy treba myslieť na to že práva nemám len ja a napríklad moje dieťa, ale aj ostatní...
@anonym_0a8574
@anonym_49c696
@marsmykkok myslím, že tu spajate dve veci - ohľaduplnosť matky s dieťaťom voči ostatným a vhodnosť spôsobu, ako dieťa utíšiť. Nevieme, či matka to dieťa napokon nevzala a neodišla preč.
Ak však dieťa už raz v obchode a na verejnosti plače, dáva to oprávnenosť druhým ľudom reagovať na ten plač akýmkoľvek spôsobom? Je možné každú reakciu okoloidúcich považovať za vhodnu?
@aurora33 len som doteraz nepocula ze teda ako sa to da. A ako som to mala inak spravit
@anonym_5476a8 však objednať nie? Ale nie, ja keď som bola istú dobu s malou sama, to si nevedela ani na chvíľu si v klude sadnúť a vôbec zaplatiť účet, niečo objednať, len keď sa hrala na ihrisku… ale to už by tu boli reči, matka s mobilom na ihrisku a je jedno, že mu objednávas plienky, zeleninu do polievky, starostlivost počas choroby, adresu a ordinacne hodiny.. mobil = koniec. Nevadí.. Ale obojstranná ohľaduplnosť, keď proste fakt s tým dieťaťom odídeš, kúpiš len 5 nevyhnutných veci či inokedy je na mieste.
@anonym_5476a8 však objednať nie? Ale nie, ja keď som bola istú dobu s malou sama, to si nevedela ani na chvíľu si v klude sadnúť a vôbec zaplatiť účet, niečo objednať, len keď sa hrala na ihrisku… ale to už by tu boli reči, matka s mobilom na ihrisku a je jedno, že mu objednávas plienky, zeleninu do polievky, starostlivost počas choroby, adresu a ordinacne hodiny.. mobil = koniec. Nevadí.. Ale obojstranná ohľaduplnosť, keď proste fakt s tým dieťaťom odídeš, kúpiš len 5 nevyhnutných veci či inokedy je na mieste.
@anonym_653f15 ano napadlo mi objednat, lenze uz som bola v tom obchode a bolo to fakt 5 minut. Kebyze objednam tak najprv to musim vyklikat, co s placucim dietatom na rukach je tiez narocne, potom hodiny cakat kym to pride a potom sa modlit aby prisli v case ked dcera nebude spat (pocas choroby spala vacsinu casu na mne na prsniku). Takze som zvolila radsej rychhly nakup osobne. A mas pravdu v tom, ze aj na toto by hned boli kecy, ze co riesim mobil a nie dieta. Mam pocit ze kazdy potrebuje vsetko komentovat a nikto sa nezamysli nad tym ze mozu naozaj byt rozne situacie
@anonym_autor Je to hnusna podpasovka od tych ludi. Splechnu tvojim smerom odpornu poznamku ktorou vravia ze si neschopna mama a strasia tvoje dieta. Ak by si im ty povedala ze im dolames nohy, hned by si mala problemy, ale oni mozu strasit tvoje dieta unosom. Neverim ze by existovala mama, ktorej by bolo uplne ukradnute ze jej dieta robi krik v obchode. Je to neprijemne kazdej mame. Ja mam s nimi velky sucit. Ale ked som bola mlada bezdetna myslela som si o nich ze su zle mamy ktore nevedia kontrolovat svoje deti. No co, dieta ma naucilo co to je.
Take sa mi nestalo ze by niekto kritizoval moje placuce dieta na verejnosti, ale stalo sa mi ze starsia pani povedala mojmu dietatu aby pocuval, po tom ako som ho opakovane volala aby isiel domov a nepocuval, Nikto ju neobtazoval krikom, placom. Len sa musela do nas starat. Nepovedala som jej na to nic ale riadne ma to zaskocilo a nastvalo. Vacsinou neviem ako reagovat pohotovo.
@anonym_autor mojej 3 ročnej nikto také veci nehovorí, práve naopak, každý jej niečo dáva, predavačka cuckrik, vratnicka lizatko, pediatrička hračku …asi bude chyba v tvojich deťoch 😉
@anonym_653f15 ano napadlo mi objednat, lenze uz som bola v tom obchode a bolo to fakt 5 minut. Kebyze objednam tak najprv to musim vyklikat, co s placucim dietatom na rukach je tiez narocne, potom hodiny cakat kym to pride a potom sa modlit aby prisli v case ked dcera nebude spat (pocas choroby spala vacsinu casu na mne na prsniku). Takze som zvolila radsej rychhly nakup osobne. A mas pravdu v tom, ze aj na toto by hned boli kecy, ze co riesim mobil a nie dieta. Mam pocit ze kazdy potrebuje vsetko komentovat a nikto sa nezamysli nad tym ze mozu naozaj byt rozne situacie
@anonym_5476a8 ved práve, donasku som nikdy neriešila, ale i to je možnosť a to je pravda. Avšak myslím, že vládne (aspoň v diskusii) všeobecná netolerancia. Moje dieťa neplakalo v obchode, aspoň sa nepamatam, ale verím, že každá matka robi to, čo vie. Aj mne moze byt plačúce dieťa nepríjemne, nedeje sa to však pri každom nákupe, môžem sa vzdialiť, alebo nákup urýchliť, či to jednoducho vydržať. Veľa s tým nenarobím, take veci patria k životu. Nebudem matky obviňovať, že to nezvládajú. Možno im chyba pomoc, skúsenosti. Ale čo teraz? Tak ako sa všetci nebudú točiť okolo jedného dietata, netočí sa ani celý svet okolo mňa.
Tento typ situácií odkrýva oveľa viac než len nevhodné správanie cudzích ľudí v obchode. Ide o dynamiku prenášania zodpovednosti za vlastné nepohodlie a spochybňovania vlastnej intuície. To, čo v obchode zažívate, je stret dvoch svetov a dvoch rôznych generačných vzorcov. Staršie dámy nereagujú na vaše dieťa, reagujú na svoj vlastný vnútorný nepokoj. Detský plač je pre mnohých ľudí spúšťačom, ktorý nevedia spracovať, a tak použijú zastaranú, manipulatívnu skratku: zastrašenie („zoberiem ťa“). Je to neefektívny a pre dieťa ohrozujúci spôsob, ako si rýchlo vynútiť ticho. Zároveň sa však u vás otvára druhý vzorec, hľadanie externého potvrdenia pre svoje vlastné hranice. V momente, keď sa ohradíte a dostanete nálepku „preafektovanej matky“, začínate pochybovať o vlastnom zdravom úsudku. Otázka „Nepreháňam?“ ukazuje, že Cudzie názory majú momentálne väčšiu váhu než váš vlastný pocit, že zastrašovanie vášho dieťaťa jednoducho nie je v poriadku. Nie, nepreháňate. Stratégia zastrašovaním dieťa neupokojí, len ho vyleká a zneistí. Je úplne prirodzené, že sa vám to nepáči. Kľúčová zmena perspektívy však spočíva v tom, komu venujete svoju energiu. Nemôžete vychovať cudzích ľudí v obchode a nemá zmysel im vysvetľovať psychológiu rodičovstva, oni vaše hranice rešpektovať nemusia, pretože je to ich problém, nie ich zodpovednosť. Vašou jedinou úlohou v tej chvíli je byť bezpečné prístavisko pre vaše dieťa a ukázať mu, ako vyzerá pevný a pokojný rodič. Keď sa to stane nabudúce, nesťahujte sa do obrannej pozície a nevstupujte do debaty s cudzími ľuďmi. Namiesto vysvetľovania otočte pozornosť výhradne na dieťa. Pokľaknite k nemu, nadviažte očný kontakt a pokojným, pevným hlasom (ktorý počuje aj okolie) povedzte: „Si v bezpečí, nikto teba ani mňa nikam nevezme. Ja som tu s tebou a chápem, že je toho na teba veľa“. Učíte ho, že emócie sa nemusia riešiť strachom ani hanbou. Staršia generácia to často nemyslí zle, vyrastali v čase, keď sa poslušnosť budovala aj cez zastrašovanie. To však ešte neznamená, že je to spôsob, ktorý chceme odovzdávať ďalej. Čo presne vo vás potrebuje povolenie od cudzích ľudí na to, aby ste si stála za tým, ako chránite svoje dieťa? Možno práve v tom je najväčšia zmena dnešného rodičovstva, nevychovávať dieťa cez strach, ale cez vzťah.