Som jediná mama, ktorá sa teší, keď deti vyrastú?

@anonym_9554d8 20 a 11

@anonym_autor hmmm no ja mám jedno dieťa ďalšie mať nemôžem ..tak buď si urobim len jedno dieťa a postaram sa o neho lebo viem že nemám kapacitu starať sa o ďalšie, po ďalej existujú babky keď nie tak opatrovateľka a v neposlednom rade matky si to robia veľmi ťažké preto že riešia domácnosť deti manžela proste si to nastaviť tak nie variť každý deň detí občas preziju na parkoch McDonalde spagetach a ty môžeš mať tiež niečo ľahšie na obed a vyraziť na celý deň von na kúpalisko wellness do kutikov na ihrisko dneska máme veľa možnosť na to ...ja by som sa tiež zbláznila keby som bola doma 24/7 a len sa starala o domácnosť a o manželov žalúdok, treba si nakúpiť všetky moderné spotrebiče susička myčka robotický vysávač s mopom ...ja si materskú už užívam ( nehovorím prvé mesiace boli ťažké ) proste ráno odídem z domu a ideme na kryte bazény alebo do detskeho kútika popritom sa MY ideme najesť ideme do nakupaku pokúšame veci a už je večer a ideme domov, alebo ideme na celodenný výlet do zoo do jump arény v Jasnej je parádny park pre deti zábava na celý deň ...deti sa potrebuju vyšaliet unaviť a zmeniť prostredie a uvidíš že sa ti bude konečne lepsie žiť a budeš mať chuť do života ....dôvod niesu deti ale tvoja frustrácia že si len doma a stále ten istý kolotoč okolo

@anonym_autor a ešte by som dodala že kedy budeš mať času ako na MD ??? Už nikdy teraz je ten správny čas vyraziť vonku na celé dni ide jar ...mňa už doma nebude a načo by som aj bola doma veď tam je nuda 🙂 , tak si uživaj kym môžeš a kým sú deti malé, ked vyrastú budeš ľutovať že si si to neužila ...

@anonym_f87688 ano, rozumiem. Ale myslim, ze moja mama nebola rada, ze nas ma. Nikdy som nemala mamu, ktora by bola mamou.
Ale ja ich tulim, mojkam, vymyslam program, citame vela spolu, dobre hraniu sa nejako vyhybam, to ma fakt nebavi a nastastie su super partaci, ktori sa vyhraju spolu, ale nemam z tychto veci radost, neviem si to uzivat, vnimam to, ze je to kradez mojho casu, ktory som mohla vyuzit pre seba. A neviem ako toto vnutorne zmenit. Nemyslim si, ze pri mne trpia, vsak stale tancuju a spievaju, su uvolneni. Len vsetko je to pre mna akokeby povinnost a cakam, kym odbije 8hodina vecer a skonci mi sichta.

@barborienka2001 deti nie su doma. Vidis, ty si vies uzivat vylety, mna to s nimi nebavi (netvrdim, ze nikam nechodime), stale mam stres, ze co bude zasa za problem, ci najdeme wecko, ci nezacnu mat nejaky hysterak kvoli blbosti, no neviem si to uzit. A ked prideme domov, som vystavena ako pomaranc.

@anonym_autor určite aj toto spomeň psychologovi, ak by si sa objednala. Môže to mať súvis.

@anonym_autor áno rozumiem ti úplne ja som bola tiež psychicky a fyzicky týraná odobraná od matky do detského domova našťastie sa má ujal dedko, ale k veci áno môže to tam súvis ja tiež mojej dcére neviem dať toľko lásky koľko by som chcela, neviem sa s radosťou hrať proste ma to nebaví preto radšej chodíme na výlety vonku a v kútiku si ju užijem ...každopádne máš proste toho dosť okolo domácnosti aj deti za tie roky čo si doma prajem ti skorý návrat do práce prísť na iné myšlienky a možno fakt keď budú deti v škôlke budeš si to užívať viac lebo nebudeš s nimi toľko a tým pádom sa budeš na nich tešiť ..

Niesom ten anonym. odpoviem ti za seba. Mala som rovnaké pocity ako ty. Moja ma 20r a starosti s ňou mám akurát take,že večne pýta Eura 🤣 a ešte keď príde zo školy na vik tak chce niečo dobre uvariť. Bola to dlha čakacia doba, ale dočkala som sa a ty sa dockas tiež.

@lenka.25 ďakujem, pýtam sa pretože rozmýšľam kedy to príde u nás. V každom prípade čas a momenty vrátiť nevieme a čo odíde, to sa už nikdy nevráti. Ja som tá nostalgická aj keď každý deň niečo a zrovna jedoduché povahy nemám doma.

@anonym_9554d8 tak na kazdom veku deti je niečo pekne a niečo náročné . Ešte ta strašía do tej sedemnástky doma fungovala ako dieťa , mala som pocit , že ma stále potrebuje , ale ta mladšia , ta len škola , tréningy od rana kedy odíde , vráti sa az okolo siedmej večer , to sa naučí a ide spať . V podstate vidím ju len cez vikendy , keď aj mame čas sa porozprávať . Mam pocit , že to veľmi rýchlo prešlo a nejako sa s tým neviem stotožniť . A môj muž to na mne vidí , tak mi robí program ako malému decku 🤣🫣

@anonym_autor
Ja sa tiež teším, keď už vidím pokrok v samostatnosti. Mám dvoch chlapcov 7 a 4 a je to o drzku. S jedným to bolo jednoduché, potom sa narodil druhý syn a to je teda číslo 😳 on je tak náročný. Som rada, že ho mám, ale bolo to naozaj ťažké. Manžel v práci cele dni okrem víkendov, pomoc sme nemali žiadnu… som rada, že už to je aspoň takto. Mne to obdobie, keď boli maličkí vôbec nechýba.

@lenka.25 ty máš aspoň muža. Náš pohorel na celej čiare.

@anonym_autor nie, deti mi neliezli na "nervy", lebo aj popri detoch mam a mala som stale cas na svoje konciky a deti ma neobmedzuju v nicom- ani v cestovani, ani v kulture ci chodeni do muzei, alebo restauracii.... dieta sa muselo prisposobit nasemu sposobu zivota, nie my dietatu...🤷‍♀️🤷‍♀️a ano, je mi luto, ze dieta sa nepride tak pomojkat za mnou, ze urobi veci s nadsenim (a nie s tisicim pregulanim oci a nekonecnym diskusnym prispevkom a pravach deti v domacnosti), za spolocne travenym casom (s malymi detmi som ja urcovala kam a dost sme aj pochodili😀, s dospelakmi musis podiskutovat, ci velicenstva sa uracia a kde sa uracia a aj neustale odlepovanie od telefonov je fasa...) . A to pomlcim a tom, co sa riesi, ked deti odrastu - lebo ako sa hovori male deti male problemy, velke deti velke problemy...

Byť neustále starajuca je náročné. Ale tak ako keď si bezdetná počúvala od žien čo mali malé deti, vraveli ti že to je náročné, ty si to až tak nebrala, možno si si myslela, že preháňajú, tak zistíš, že keď budú veľké toto obdobie ti bude chýbať. Ja mám 4ri deti a malým odstupom. Sú už veľki, čoraz menej ma potrebujú, ale aj tak mi niekedy chyba že už nie som pre ne taká dôležitá. Čoskoro nebudem dôležitá už vobec. To mamu, ktora sa o nich stará od malička proste zasiahne. Zbytočne ti budem písať že si treba užívať prítomnost, keď ťa tak frustruje. Ale časom zistíš, že aj to bolo pekné obdobie. Hlavne aby boli deti zdravé. Lebo keď dieťa vážne ochorie, vtedy ti dojde ako je všetko ostatné úplne jedno. Tak prajem všetkým aby nemuseli zažiť také precitnutie.

Podľa mňa je to aj preto,že teraz sa až príliš poukazuje na tu "nekonečnú materskú hrdosť a šťastie". Doslova sa od ženy čaká,že má "šalieť"od šťastia,že má deti.A zároveň že treba sa maximálne a do vyčerpania venovať dieťaťu, napĺňať absolútne všetky jeho potreby, rozvíjať,a neviem čo ešte. A tým pádom,kto to tak necíti, má dojem,že je zlý rodič.
No toto nikdy v minulosti nebolo, rodičia nemali deti "aby sa z nich len tešili a užívali si ich". Jednoducho ich mali ako dedičov, pokračovatelov rodu alebo (tvrdo povedané)mali ich ako lacný pracovnú silu,deti makali na poli,v záhrade,vo fabrike,šli do služby.Deti nemali rodičov,ako animátorov ani kamarátov, proste bol vzťah rodič -dieta. Nemyslím že deti neboli milované,len sa s nimi veľmi"nebabrali"skôr to vnímali ako praktické hľadisko. Proste ako holy fakt -vezmeme sa a budeme mať deti. Tak to bolo,tak to je a takto to bude.
Sme v podstate prvá generácia,ktorá to robí už trochu inak,ale reálne nie každý je nastavený na niečo také,čo vlastne mení úplne celé dlhoročné generačné nastavenie. Ja sama som skôr ten prakticky typ,ľúbim svoje deti, zabezpečím im všetko čo potrebuju,ale tiež nie som človek, ktorý bude sa bezhranične nadchýnat z toho,že má malé deti a venovať sa im každučku chvíľu.

@ria_sprout praveze nikdy nepocujem stazovanie sa, mam pocit, ze som jedina v mojom okoli, ktoru to naplna a na rovinu prizna, ze si viem predstavit stastny zivot aj bez deti. No dobre, moj brat ma rovnake nastavenie, inak nikoho ineho nepoznam. Vsetci mi len povedia ako mi to bude chybat (uz som na to alergicka). Ale vidis aj v tejto diskusii su maminy, ktorim tie male deti nechybaju.

@anonym_autor vidíš, tam môže byť odpoveď, brat má rovnaké nastavenie. Zrejme to máte z detstva, necítili ste sa nikdy poriadne prijati, máte proste zranené vnútorné dieťa a tak sa to teraz pretavuje do vlastného rodičovstva. Dôležité je že s tým bojujes, snažíš sa pre deti byť prítomná. Nepociťujú to tak ako vy keď ste boli malí a tak snáď keď budú dospelí nebudú mať taký pocit ako vy teraz. Určite s tými pocitmi pracuj u odborníka. Ja mám zase iné traumy z detstva, prácou s odborníkom som mnohé pochopila. Ale teda ja som mala milujúcu mamu, avšak príliš komplikovaný vzťah s psychicky chorým otcom. Naučila som sa, že každý problém s ktorým sa potykame má korene v detstve a šťastie je že s mnohým sa dá vyrovnat. S mnohým nie, ale na to sú lieky. To už však zachádzam do príliš osobnej mojej témy

@anonym_autor Urcite nie si jedina. Len je to tak tabuizovana tema,ze ked sa to matkam deje,tak maju pocit,ze zlyhavaju. Materstvo je narocne a konecne by sa o tom malo hovorit pravdivo a nie umelo nafukovat. Je to krasne,ale zaroven aj narocne na psychiku. Vobec sa neobvinuj za svoje pocity.

mne sa paci to "dieta ma v nicom neobmedzuje, muselo sa prisposobit". Jasneee. Cize ked idem na masaz, pedikuru, atd atd, dieta bude cakat na chodbe, lebo sa musi prisposobit?

@anonym_autor a chápem že si alergická na niečo čo ti druhí opakujú (zrejme sa potom k tej téme opakovane vracias, keď ti niekto rovnako odpovedá) ale ešte stále nevieš aké to je keď sú deti väčšie, v puberte. Osobne si myslím, hoci bolo náročné keď boli malí že toto je trocha náročnejšie. Nie nutne tragické, len náročnejšie.

@anonym_autor zmeni sa to, je to zvlastne ale zmeni sa to. My mame 3 deti za sebou, psycho, tiez som sa tesila, ze budu vacsie a bude to lahsie. Ako problemy su vacsie s vacsimi detmi, aj som rada a chcem, aby boli viac samostatne. No na druhej strane vidim, ze pubertiak ma uz tak nepotrebuje a som rada, ze najmladsi je este taky, ze sa pride pomojkat, este da najavo ze potrebuje aj ine veci ako odviest, peniaze atd.

Ja som vďačná za môjho malého narodeného po 40, užívam si to veľmi ...staršie dieťa vyrástlo veľmi rýchlo, za chvíľu bude dospelý...Predsa sa však nájde vec ktorá ma nebavi 🤭 stavať dráhy, garáže a ja neviem čo...ako pohral sa s ním určite podľa jeho želania ale tak po 20 min mi stačí bohato 🤣

@anonym_autor ešte stále nevidíš súvislosť ako s bratom pristupujete k rodičovstvu?Asi to bude vašou mamou.Tvoje pocity sú normálne a bežné, ale nie stále.Beries to celé ako príťaž, šichtu.Neviem si predstaviť byť pár dní preč a, že by mi deti nechýbali.Ja mám už deti teenegerov a myslím na ne skoro stále teraz ma písomku, čo im uvarím, kam pôjdeme cez víkend.Ja nechcem ísť bez nich ani na dovolenku chcem to zažiť s nimi.Kazdy má iné emočne nastavenie ty ho máš iné.Uz sa s tým len zmieriť?Lebo mi to pripadá, že sa obhajujes?veď aj iné to tak majú, ale nepriznajú to?Ale nepoteším ta vekom školou, pubertou ešte len prídu tie prave starosti a budeš musieť veľmi hľadať tu emóciu, že si to tvoje deti a držať sa na uzde.Hranie s deťmi nebavilo ani mňa, ale bavilo ma kresliť, vyrábať, chodiť do lesa, bicyklovať.Mne niekedy išli slzy do očí, že toto sú moje deti a koľko ťažkého som zvládla a aki sú.mne veľmi stúplo sebavedomie a deťmi úplne som zmenila pracovnú oblasť všetko podriadila s mužom deťom.A to som sa chcela po roku aj pol vrátiť do práce.Ja by som išla k psychológovi, aby si si lepšie porozumela.
Keď si ich plánovala vedela si, že budete na nich sami.Asi sa nevieš stále vžiť do role mamy.Sorry, ale mať úzkosť z toho, že niečo uvarím a deti to nebudú chcieť jesť?Ty si neveríš?nevieš čo im chutí?Más v seba dôveru, že si dobrá mama, alebo takú akú deti potrebujú?A čo muž k tomu máš aké city rozumiete si?Takto si si predstavovala rodinu?

@anonym_763765 Určite nebudú banovať. Mám už veľké dieťa a nie je mi ľúto za bábätkovskými časmi. Čím staršie dieťa, tým lepšie.

@anonym_0a7259 veď to je ako, keď jedna miluje buchty a druhá tatarák.Jednu bavilo nekonečné kocikovanie počúvať podcasty, mojkat dieťa iná sa teší, že s nimi pôjde lyžovať a do múzea, keď budú veľké.Kazda má svoj spôsob materstva ovplyvnený mužom, svojou pôvodnou rodinou.Ja pečiem každý víkend, lebo to tak robila mama si mnou a mala som to rada moja sestra ide do cukrárne, lebo povie, že neznášala mamine sladké koláče😝a tu robotu okolo toho a radšej čítala knihu.Dolezite je, aby autorka prijala, že je aká je.O deti je postarané, ľúbi ich, ale asi to tak úplne od srdca necíti resp skôr to robí, lebo by sa malo, sú malé a tajne dúfa, že bremeno bude vekom ľahšie.Moj muž povedal, že ak by vedel aká je ťažká puberta koľko budeme stale variť, nakupovať, raz chodiť po lekároch, lebo vyrážky, krúžky, ploché nohy, strojček báť sa, keď pôjdu so spolužiakmi von, vyberať školu tak, že by neveril, že to ťažké rodičovstvo len príde.Maju 14 a 17 a okrem toho, že doma pomôžu je všetko ťažšie rozbroje medzi nimi medzi nimi a nami, medzi nami s mužom🤣syn chce ísť na vodičák, dcéra po veľa rokoch skončiť s krúžkom obidvaja nonstop hladní.Ale ja to beriem, tak, že tak to s deťmi je.Sestra má už dcéru z domu má 19 r a je v zahraničí a je u nich neskutočne ticho mňa by to ubilo.U nás sa stále niečo deje a to ma drží v strehu🤣

@anonym_autor
Jeep a stým varením... 😁 Aj u môjho muža som sa veľmi tešila, keď pri kovide stratil chuť. Super obdobie. Ako je inde fajn chlapi, čo sa varenia týka, môj ty Boh. Aj z novej sviečkovej urobí raketovú vedú. A deti? Akurát som sa vytočila. Jeden pozrie na tanier a už Tamara, že mu to chutiť nebude, kričí sa akoby týždeň starú rybu mal jesť. Mladší sa pridá, jedlo aj nervy v kybli. Tiež ma variť nebaví už. A to neexperimentujem, viem že to jedia inak.
Aké podľa toho čo píšeš si dobrá mama. Nie každého baví hrať sa s kockami. Mňa áno len už toho času pri 3 malých deťoch toľko nemám. Neboj, pošťastí a bude to iné. A máš mini vekový rozdiel, to sú 4 roky nedokonalé ho spánku, neustála pozornosť pri deťoch a minimum času na seba. Je to vyčerpávajúce. Chodia do škôlky?

@anonym_autor - prvých 5 rokov je fakt ťažkých. Úplne ti rozumiem. Nekonečná starostlivosť a stereotypné aktivity. Ubehnú však rýchlo a s nimi nenávratne čas, keď si deti mohla mojkať, učiť sa spoločne s nimi, čo ich baví, objavovať nanovo svet okolo seba a dívať sa naň ich očami. Sama neviem/nevedela som, čo si prirodzene s takými deťmi počať. Ako vyrástli, sú ozaj mojimi parťákmi na pokec, na trávenie času, na zábavu. Ale často sa vraciam späť v mysli, že keby som vedela toto alebo ono dnes, ešte lepšie by som využila kedysi ten prvý čas s nimi. Možno oveľa menej by som riešila byt a poriadok, viac času vonku, behanie s deťmi. Našla by som si kamošky, s ktorými by sme spoločne toto zdieľali. Aktívne by som naraz mala aj čas na deti, aj čas pre seba s niekým, kto by neobmedzoval tvoju slovnú zásobu na "mňam, brrrm-brrm". Dnes sa paradoxne pri množstve povinností učím mať v práci a v povinnostiach postoj, že si aj počas nich oddýchnem mentálne - nastavením mysle, že robím niečo užitočné a prospešné, že to buduje aj mňa, aj druhých. Lebo som zistila, že ak som nastavená, že teraz makám a potom bude vytúžený oddych, neustále som frustrovaná. Oddychu je málo a krivo sa dívam na všetko, čo mi ho berie. Toto som napríklad nerobila pri mojich malých deťom, dospela som k tomu časom, keď som riešila, prečo som neustále frustrovaná, čo všetko musím.

@anonym_autor teším sa každému pokroku, osamostatnovaniu, podporujem viac než vidím bežne v okoli. Ale páčilo sa mi aj to batoliace obdobie. Nie kvôli tej závislosti, žiadnemu voľnému času. Skôr preto, lebo bolo krásne pozorovať tu detskú nevinnosť, radosť, spontánnosť, to objavovanie sveta. Niečo čo môže človek inak vnímať, pozerať sa na svet očami dietata a premýšľať o veciach inak než dospeli bolo výnimočné. Žiť pre daný okamih.