Vyplatila sa vám prísna výchova na deťoch?
Na mňa bola mama veľmi prísna bolo to až týranie a vôbec práveže nemáme dobrý vzťah ale musím ju akceptovať
My sme mali veľmi prísnu výchovu aj s bitkami. Vzťah mojich súrodencov je dosť rozdielny k rodičom.
@anonym_autor asi vacsina z nas mala prisnu vychovu za socializmu. Nieco robime pri nasich detoch rovnako, nieco inak. Mame pravidla a tie musia dodrziavat, diskusia aj odpor je povoleny 😁 snazime sa pocuvat nazory a pocity deti, ale stale plati, ze rodic rozhoduje.
Bitka ani fyzicke tresty sme az nemali a ani my to nerobime...vychovna na zadok v nutnosti ano...podla povahy dietata.
@ivanakal je smutne, ze obhajujes mamu, ktora vas týrala... Klacanie na polienkach totiz tyranie je
@marcellka32 vies co, ja si pamatam, ako sme sa pri tom ako decka smiali 😄 ze ja som klacala v kuchyni a vykukala som na brata do chodby a rehlili sme sa jak blbi... Tak az take tyranie to nebolo
@ivanakal vsetko ok ale to klacanie na polienkach? Ako tiez sme boli 3ja ...som rocnik 88 aj po mne papucu hodila aj varechu pouzila ale to klacanie je za mna vela 😬😬😬😬😅😅😅🙄🙄🙄
@slavka1988 tu vyssie som pisala, ze s bratmi sme to pokladali za naramnu srandu, rehlili sme sa pri tom jak blbi, tak mamu aj chapem 😄
@anonym_d43398 presne aj u nas. Ja som si odniesla z detstva len traumu a nerada naň spomínam, vela zlých veci moj mozog uz aj vytesnil. Uz mam pred 40tkou, v 18tich som sa vypratala z domu a odvtedy sa robi najlepsou a najchapavejsou mamou, avšak ja k nej nic necitim, a uz aj vnucata, ktore su väčšie začínajú vidiet jej ozajstnu povahu, donedávna sa tešili z nej, aj ked sa podarilo ist k nej, ale uz sa pri nej cítia neprijemne, uz nepôjdu k babke. Chvalabohu, bolo mi vzdy zle, ked som videla ako sa pretvaruje a hra cukríkovu.
@anonym_823e3b Aj ja som v 18tich odišla z domu a už sa nevrátila.
Keď sa mi narodili deti tak mama sa trochu snažila, no to skôr v tom že kúpila im veci oblečenie, neskôr ako podrástli hračky, sladkosti. No myslíš že tým získala moje deti? Veru nie, deti sa na ňu nepýtajú, nechcú k nej ísť na prázdniny. Necítia od nej lásku ani záujem.
"Prísna" výchova u nas znamenala bitky, ponižovanie, držať hubu, nesmiet sa ušpiniť, žiadna smietka na zemi, vzdy poslúchať na slovo, ja som bola dobra obeť, na mne matka nabila najviac a ani som sa neodvazila slovo vysloviť. Mladší súrodenci sa odvazili aj oponovat aj chytať jej ruky... velmi ťažké dospievanie a štart v dospelosti som mala a doteraz bojujem s tými "demonmi" , mať sa rada, postaviť sa za seba ,verit niekomu, ze ma naozaj ľúbi ,akoby ma mohol niekto ľúbiť, ked som taká nemožná a hrozna atď... cely život fungujem tak, ze robím vsetko na 200%, aby som nezažila pocit zlyhania, koľkokrát to uz psychicky nedávam, ale musim sama sebe dokázať, ze aj tak to dam... táto krutá výchova ma doviedla v časoch dospievania k sebapoškodzovaniu, pokusu o samovraždu, dokonca som sa az do puberty pomočovala. Tak myslim, ze toto bola drsná a velmi zla výchova, nielen prísna. Prísnu výchovu vnímam ako zasadove dodrziavanie pravidiel, nesplnis raz, nasleduje trest ( nie fyzicky ani ponizujuci) , to co povie rodic, je sväté a podobné.
Moje deti vychovavam menej prísne, fungujeme na denných dohodách co bežných vecí tyka, základ je škola, najviac co ma dokáže rozčulit, ked neprídu stanoveny cas domov a neozvu sa predtým, ze budu meškať alebo, ze su v poriadku a dohodneme dalej. Je to kvoli strachu o nich , ale po par razoch pochopili, ze je to pre nas dost dolezite a uz to dodržiavajú. Celkovo sa snazim výchovavat nie príkazmi a zakazmi, ale dohodami, vedia pochopit ony mna, a zase ja ich. Nikdy by som im neublížila ani slovne ani fyzicky a preto dodnes nepochopím, ako moja mama mohla mne.
@anonym_823e3b Ten pocit poznám bojovať sa sama so sebou, veriť sama sebe a pozrieť sa do zrkadla bez pocitu hamby. Tiež som mala ťažké naučiť sa ľúbiť sama seba a ešte ťažšie zobrať fakt že niekto iný ma ľúbi, že som hodná lásky keď moja vlastná mama ma neľúbila.
Ak čo sa týka výkonnosti robím všetko na 200 percent a nechcem aby som nezažila pocit zlyhania.
Hmmm neviem ci prisna vychova ale bol vzdy poriadok a system. Mama to proste vedela.
To sa snazim aj ja.
Iste zasady mam. Neustupim. Ak je nieco dohodnute tak to proste ma fungovat.
Mne raz bolo povedane ze im moja vychova pride velmi prisna. Prisli k nam na navstevu znami s vnuckou. Nase deti isli jest a oni so slovami-nasa to istotne nebude.... porom si ju fotili na telefon ze to nie je mozne.
Asi tolko k tomu.
Ak dietatu dovolime vsetko..bude si klast ono podmienky... az to moze prerast do extremu.
"Prísna" výchova u nas znamenala bitky, ponižovanie, držať hubu, nesmiet sa ušpiniť, žiadna smietka na zemi, vzdy poslúchať na slovo, ja som bola dobra obeť, na mne matka nabila najviac a ani som sa neodvazila slovo vysloviť. Mladší súrodenci sa odvazili aj oponovat aj chytať jej ruky... velmi ťažké dospievanie a štart v dospelosti som mala a doteraz bojujem s tými "demonmi" , mať sa rada, postaviť sa za seba ,verit niekomu, ze ma naozaj ľúbi ,akoby ma mohol niekto ľúbiť, ked som taká nemožná a hrozna atď... cely život fungujem tak, ze robím vsetko na 200%, aby som nezažila pocit zlyhania, koľkokrát to uz psychicky nedávam, ale musim sama sebe dokázať, ze aj tak to dam... táto krutá výchova ma doviedla v časoch dospievania k sebapoškodzovaniu, pokusu o samovraždu, dokonca som sa az do puberty pomočovala. Tak myslim, ze toto bola drsná a velmi zla výchova, nielen prísna. Prísnu výchovu vnímam ako zasadove dodrziavanie pravidiel, nesplnis raz, nasleduje trest ( nie fyzicky ani ponizujuci) , to co povie rodic, je sväté a podobné.
Moje deti vychovavam menej prísne, fungujeme na denných dohodách co bežných vecí tyka, základ je škola, najviac co ma dokáže rozčulit, ked neprídu stanoveny cas domov a neozvu sa predtým, ze budu meškať alebo, ze su v poriadku a dohodneme dalej. Je to kvoli strachu o nich , ale po par razoch pochopili, ze je to pre nas dost dolezite a uz to dodržiavajú. Celkovo sa snazim výchovavat nie príkazmi a zakazmi, ale dohodami, vedia pochopit ony mna, a zase ja ich. Nikdy by som im neublížila ani slovne ani fyzicky a preto dodnes nepochopím, ako moja mama mohla mne.