Vyplatila sa vám prísna výchova na deťoch?
Na mňa bola mama veľmi prísna bolo to až týranie a vôbec práveže nemáme dobrý vzťah ale musím ju akceptovať
My sme mali veľmi prísnu výchovu aj s bitkami. Vzťah mojich súrodencov je dosť rozdielny k rodičom.
@anonym_autor asi vacsina z nas mala prisnu vychovu za socializmu. Nieco robime pri nasich detoch rovnako, nieco inak. Mame pravidla a tie musia dodrziavat, diskusia aj odpor je povoleny 😁 snazime sa pocuvat nazory a pocity deti, ale stale plati, ze rodic rozhoduje.
Bitka ani fyzicke tresty sme az nemali a ani my to nerobime...vychovna na zadok v nutnosti ano...podla povahy dietata.
@ivanakal je smutne, ze obhajujes mamu, ktora vas týrala... Klacanie na polienkach totiz tyranie je
@marcellka32 vies co, ja si pamatam, ako sme sa pri tom ako decka smiali 😄 ze ja som klacala v kuchyni a vykukala som na brata do chodby a rehlili sme sa jak blbi... Tak az take tyranie to nebolo
@ivanakal vsetko ok ale to klacanie na polienkach? Ako tiez sme boli 3ja ...som rocnik 88 aj po mne papucu hodila aj varechu pouzila ale to klacanie je za mna vela 😬😬😬😬😅😅😅🙄🙄🙄
@slavka1988 tu vyssie som pisala, ze s bratmi sme to pokladali za naramnu srandu, rehlili sme sa pri tom jak blbi, tak mamu aj chapem 😄
@anonym_d43398 presne aj u nas. Ja som si odniesla z detstva len traumu a nerada naň spomínam, vela zlých veci moj mozog uz aj vytesnil. Uz mam pred 40tkou, v 18tich som sa vypratala z domu a odvtedy sa robi najlepsou a najchapavejsou mamou, avšak ja k nej nic necitim, a uz aj vnucata, ktore su väčšie začínajú vidiet jej ozajstnu povahu, donedávna sa tešili z nej, aj ked sa podarilo ist k nej, ale uz sa pri nej cítia neprijemne, uz nepôjdu k babke. Chvalabohu, bolo mi vzdy zle, ked som videla ako sa pretvaruje a hra cukríkovu.
@anonym_823e3b Aj ja som v 18tich odišla z domu a už sa nevrátila.
Keď sa mi narodili deti tak mama sa trochu snažila, no to skôr v tom že kúpila im veci oblečenie, neskôr ako podrástli hračky, sladkosti. No myslíš že tým získala moje deti? Veru nie, deti sa na ňu nepýtajú, nechcú k nej ísť na prázdniny. Necítia od nej lásku ani záujem.
"Prísna" výchova u nas znamenala bitky, ponižovanie, držať hubu, nesmiet sa ušpiniť, žiadna smietka na zemi, vzdy poslúchať na slovo, ja som bola dobra obeť, na mne matka nabila najviac a ani som sa neodvazila slovo vysloviť. Mladší súrodenci sa odvazili aj oponovat aj chytať jej ruky... velmi ťažké dospievanie a štart v dospelosti som mala a doteraz bojujem s tými "demonmi" , mať sa rada, postaviť sa za seba ,verit niekomu, ze ma naozaj ľúbi ,akoby ma mohol niekto ľúbiť, ked som taká nemožná a hrozna atď... cely život fungujem tak, ze robím vsetko na 200%, aby som nezažila pocit zlyhania, koľkokrát to uz psychicky nedávam, ale musim sama sebe dokázať, ze aj tak to dam... táto krutá výchova ma doviedla v časoch dospievania k sebapoškodzovaniu, pokusu o samovraždu, dokonca som sa az do puberty pomočovala. Tak myslim, ze toto bola drsná a velmi zla výchova, nielen prísna. Prísnu výchovu vnímam ako zasadove dodrziavanie pravidiel, nesplnis raz, nasleduje trest ( nie fyzicky ani ponizujuci) , to co povie rodic, je sväté a podobné.
Moje deti vychovavam menej prísne, fungujeme na denných dohodách co bežných vecí tyka, základ je škola, najviac co ma dokáže rozčulit, ked neprídu stanoveny cas domov a neozvu sa predtým, ze budu meškať alebo, ze su v poriadku a dohodneme dalej. Je to kvoli strachu o nich , ale po par razoch pochopili, ze je to pre nas dost dolezite a uz to dodržiavajú. Celkovo sa snazim výchovavat nie príkazmi a zakazmi, ale dohodami, vedia pochopit ony mna, a zase ja ich. Nikdy by som im neublížila ani slovne ani fyzicky a preto dodnes nepochopím, ako moja mama mohla mne.
@anonym_823e3b Ten pocit poznám bojovať sa sama so sebou, veriť sama sebe a pozrieť sa do zrkadla bez pocitu hamby. Tiež som mala ťažké naučiť sa ľúbiť sama seba a ešte ťažšie zobrať fakt že niekto iný ma ľúbi, že som hodná lásky keď moja vlastná mama ma neľúbila.
Ak čo sa týka výkonnosti robím všetko na 200 percent a nechcem aby som nezažila pocit zlyhania.
Hmmm neviem ci prisna vychova ale bol vzdy poriadok a system. Mama to proste vedela.
To sa snazim aj ja.
Iste zasady mam. Neustupim. Ak je nieco dohodnute tak to proste ma fungovat.
Mne raz bolo povedane ze im moja vychova pride velmi prisna. Prisli k nam na navstevu znami s vnuckou. Nase deti isli jest a oni so slovami-nasa to istotne nebude.... porom si ju fotili na telefon ze to nie je mozne.
Asi tolko k tomu.
Ak dietatu dovolime vsetko..bude si klast ono podmienky... az to moze prerast do extremu.
@slavka1988 tu vyssie som pisala, ze s bratmi sme to pokladali za naramnu srandu, rehlili sme sa pri tom jak blbi, tak mamu aj chapem 😄
@ivanakal no veru mali sme vseliake tresty a veru nedovolili sme si to co dnesne deti aj ked vychovavat teraz dieta je horsie kedysk nam stacil chl3ba s maslom a prist domov ked zasvietili lampy ...hrali sme rozne hry a stacila nam jedna lopta bicykel pre celu bytovku ....zial j3 zla doma hoc mame mozno viac materialnych veci ale to detstvo uz naozaj neni ako kedysi
@anonym_autor mala som prísnu výchovu, aj s fyzickými trestmi. Lenže to nie je iba o tom. Dôležité sú aj tie ostatné veci, vzťahy, pomoc v rodine, pravidla, voľný čas. Celkovo som si z detstva odniesla veľa pozitívneho, i negatívneho, na ktorom som sa poučila, na čom pracujem, vo svojom živote riešim, takže ma to zároveň aj niekam posúva.
Neriešim, či je moja výchova prísna alebo nie. Je pre mňa dôležité mať vnútorne hranice a akceptovať ich u seba, zároveň mať úctu k dieťaťu aj keď je ešte malé. Brat ho také, aké je, aj s chybami, nedokonalostami, vlastnou osobnosťou, s procesom učenia a získavania vlastných skúsenosti. Na druhu stranu veľmi často veci komunikujem, dávam najavo či už slovne, reakciou alebo dôsledkami to dobre i zle. Mojou prioritou je pokoj, vyrovnanosť, rešpekt.
Neviem zhodnotiť, či sa to oplatilo, dieťa ma len 5 rokov. Avšak páči sa mi, že je smelé, bezprostredné, nebojí sa niekoho niečo opýtať, povedať, čo potrebuje alebo sa mu nepáči. Zároveň je milé, empatické, pomáha druhým, snaží sa dodržiavat spoločenské pravidla, akceptuje autority, aj keď nie úplne vždy urobí o čo ju žiadam, no stále v rámci normy. Myslím teda, že je taký vyvážený stred.
@anonym_autor prísna výchova nie je týranie. Ja som mala pomerne prísnu výchovu, a dnes som za ňu vďačná. Nastavila mi limity a správne hodnoty. Ja deti síce vychovávam inak než naši rodičia nás, ale snažím sa im odovzdať to, čo oni nám. Doba je úplne iná, možnosti a prostriedky tiež.
Ak je následkom prísnej výchovy STRACH dieťaťa niečo nesplniť, alebo zabudnú na niečo, napr. strach opozdiť sa domov, doniesť horšiu známku, zabudnúť na nejakú povinnosť doma, alebo nestihnúť ju spraviť dobre, tak je to forma psychického týrania a nemusia tam byť vôbec fyzické tresty. Môže ísť o slovné karhania, krik, domáce zaracha, zakazovanie xy vecí ako trest apd.
So surodencami sme mali pomerne prisnu vychovu, nasi kamarati mohi byvat dlhsie vonku ako my, skor chodili na diskoteky, rodicia na nas kladli vyssie naroky, co sa tyka pomoci doma alebo ucenia. Jasne, ze sa pritrafila aj horsia znamka alebo poznamka, ziaden trest sme nedostali, len sme si to museli opravit. Podla mojich deti som tiez prisna - vyzadujem ten bezny zaklad ako upratanie izby, priprava do skoly, ziadne klamstvo alebo vulgarne vyjadrenie, regulujem im cas pri telke alebo pc. Ak dostanu poznamku, ze im nieco chybalo v skole, neriesim (su tretiaci, mala som to skontrolovat). Reakcia nasleduje pri poznamke, ze na hodinach sustavne vyrusuje alebo sa nevhodne vyjadruje. Vtedy obmedzim pc a tv uplne. Horsie znamky neriesim- stalo sa, doucime sa a opravi si. Este mi vadi lajdactvo - konkretne, ze veci len hodi do skrine alebo na zem, ucebnice a zosity nahadze do tasky. Na zaciatku roka dostali uplne nove ucebnice. Po ich zaobchadzani, aj napriek upozorneniam, ze si maju davat pozor, su cele dokrcene a dotrhane, takze zo svojho vreckoveho zaplatia nove ucebnice, ktore odovzdaju v skole.
@marcellka32 vies co, ja si pamatam, ako sme sa pri tom ako decka smiali 😄 ze ja som klacala v kuchyni a vykukala som na brata do chodby a rehlili sme sa jak blbi... Tak az take tyranie to nebolo
@ivanakal znova ti napisem ze to nebolo ok, aj ked prave teraz zas obhajujes, ze ste sa pri tom smiali.. Je uplne jedno, ze ste sa smiali, je to tyranie.. Aj ked sa ti to nepaci počuť
Moja mama bola velmi prisna. Doma som vzdy musela byt ked este bolo svetlo, ak som prisla domov potme bola bitka. Klacali sme na polienkach (sme 3 surodenci), aj nas bila, aj kricala. Ale chodievali sme na dovolenky, hrali sme sa, vzdy sme mali co jest, stretavali sme sa s rodinou, chodievali na prazdniny. Na detstvo velmi rada spominam. Teraz je viac nasobna babka, nikdy ani hlas nezvysila,. Mame velmi dobry vztah s rodicmi, aj surodenci medzi sebou. Mozem povedat (neskromne) ze nas rodicia velmi dobre vychovali..Je rozdiel medzi prisnou vychovou a tyranim...
@ivanakal kľačali ste na polienkách toto je prisna výchova toto je fyzicke trestanie.Prišla som domov po tme bola bitka.Toto je normálne podľa mna nie ale každy sme iný tak tebe to normálne príde to ani moja neboha mama nezaživala a to už by bola na dôchodku.
Ja si myslim, ze som relativne prisna. Deti vediem k tomu, ze co poviem, to plati. A donutim ich k tomu. U nas ale nie su fyzicke tresty. Su tresty s odnimanim radosti-śadkosti a telka. Ale su este malicke, predstavujem si to udrzat do puberty a potom popustat, dovtedy ich hadam vychovam nejako😅
@marcellka32 vies co, ja si pamatam, ako sme sa pri tom ako decka smiali 😄 ze ja som klacala v kuchyni a vykukala som na brata do chodby a rehlili sme sa jak blbi... Tak az take tyranie to nebolo
@ivanakal píšeš, že ste sa na tom zabávali. Ako by však reagovala tvoja mama, keby vás to už bolelo, plakali by ste, prosili, aby už trest skončil? Použila aj iné fyzické tresty, pri ktorých vás vedome udrela, spôsobila bolesť, ublížila?
Podla mna staci, ak to rodic prehana s emociami, napr ze ked sa mu nieco nepaci, tak sa rozkrici a az prenhnane buzeruje s malickostami. Doslova ked ti dycha na krk, nie je to normalne a to ta nemusi ani udriet aj ked casto taki ludia sa niekedy uchylia aj k tomu, ked uz nezvladas to ich tempo jak furt daco riesia. Urcite to nie je len pravidelna bitka…
@slavka1988 tu vyssie som pisala, ze s bratmi sme to pokladali za naramnu srandu, rehlili sme sa pri tom jak blbi, tak mamu aj chapem 😄
@ivanakal Toto je logika a la "nevadi, ze ma znasilnil. Hlavne, ze ma nezabil." 🤦♀️🤦♀️
@ivanakal je smutne, ze obhajujes mamu, ktora vas týrala... Klacanie na polienkach totiz tyranie je
@marcellka32 Smutné je skôr to, že rozmaznané deti necítia vďačnosť voči svojim mamám, nepomôžu, odvrávajú a svoje matky len kritizujú.
@marcellka32 Smutné je skôr to, že rozmaznané deti necítia vďačnosť voči svojim mamám, nepomôžu, odvrávajú a svoje matky len kritizujú.
@loliki smutne je, že matky im nedali poriadnu možnosť zažiť, čo je vďačnosť, vždy im všetko dali, vždy všetko dostali
@anonym_99f876 to čo popisuješ nie je prísna výchova,ale normálna výchova. Dodržiavanie pravidiel, domáce práce, úcta, zodpovednosť, príprava domácich úloh. Veď to je normal.
@anonym_41299e Viac menej súhlasím, až na tie domáce úlohy. Tie nepozná ani náš školský poriadok, tak toto by som z toho vynechal. Ale to je na inú tému.
"Prísna" výchova u nas znamenala bitky, ponižovanie, držať hubu, nesmiet sa ušpiniť, žiadna smietka na zemi, vzdy poslúchať na slovo, ja som bola dobra obeť, na mne matka nabila najviac a ani som sa neodvazila slovo vysloviť. Mladší súrodenci sa odvazili aj oponovat aj chytať jej ruky... velmi ťažké dospievanie a štart v dospelosti som mala a doteraz bojujem s tými "demonmi" , mať sa rada, postaviť sa za seba ,verit niekomu, ze ma naozaj ľúbi ,akoby ma mohol niekto ľúbiť, ked som taká nemožná a hrozna atď... cely život fungujem tak, ze robím vsetko na 200%, aby som nezažila pocit zlyhania, koľkokrát to uz psychicky nedávam, ale musim sama sebe dokázať, ze aj tak to dam... táto krutá výchova ma doviedla v časoch dospievania k sebapoškodzovaniu, pokusu o samovraždu, dokonca som sa az do puberty pomočovala. Tak myslim, ze toto bola drsná a velmi zla výchova, nielen prísna. Prísnu výchovu vnímam ako zasadove dodrziavanie pravidiel, nesplnis raz, nasleduje trest ( nie fyzicky ani ponizujuci) , to co povie rodic, je sväté a podobné.
Moje deti vychovavam menej prísne, fungujeme na denných dohodách co bežných vecí tyka, základ je škola, najviac co ma dokáže rozčulit, ked neprídu stanoveny cas domov a neozvu sa predtým, ze budu meškať alebo, ze su v poriadku a dohodneme dalej. Je to kvoli strachu o nich , ale po par razoch pochopili, ze je to pre nas dost dolezite a uz to dodržiavajú. Celkovo sa snazim výchovavat nie príkazmi a zakazmi, ale dohodami, vedia pochopit ony mna, a zase ja ich. Nikdy by som im neublížila ani slovne ani fyzicky a preto dodnes nepochopím, ako moja mama mohla mne.