Nezvládame dvojročného syna. Už nevládzeme.
Dobrý deň, hľadám skúsenosti a rady mám a rodičov, ktorí si prešli niečím podobným ako my alebo sa chcem len vykecať, lebo to nedávam. Bude to dlhé.
Syn má dva roky a dva mesiace. A každý jeden deň je peklom. Od rána, kedy vstane až kým nejde spať na obedný spánok a neskôr na nočný, sa správa veľmi nepríjemne. Začnem tým, čo nás s mužom trápi najviac, a to, že nás otĺka. Pri každom zákaze, príkaze, usmernení, zmene situácie, nás začne búchať rukami. Búcha aj hračkami o steny, stôl, kuchynskú linku,... Silno a zákerne. Doma máme prakticky všetko zničené. Nechce jesť, je prieberčivý, nechce pustiť hračky z rúk, nechce dodržiavať stanovené pravidlá, nechce sa obliekať alebo vyzliekať, prebaľovať, nechce sa kúpať a potom nechce vyjsť z vane, nechce kráčať po parku alebo naopak, nechce sedieť v kočíku. Tieto situácie sú denne.
Po novom začal odmietať muža, svojho otca. Nechce s ním tráviť čas, nechce sa s ním hrať a rituály, ktoré spolu mali, muža už nebavia, lebo sa cíti odstrkovaný. Večer ho vždy kúpal on, pár dní v týždni vždy uspával, robili si chlapské soboty, jazdili autom do umývarky a pod. Ešte ako bábo ho muž pravidelne nosil v nosiči, kŕmil, prebaľoval...všetko ako ja.
Viem, že deti v tomto veku majú obdobie vzdoru. To jeho začalo okolo 18-tich mesiacov, kedy si pri každom "nie" búchal hlavu o stenu. Veľmi ma to trápilo, tak sme sa objednali na psychologické vyšetrenie. Samozrejme sme na Slovensku, termín sme dostali až o pol roka, čiže keď už mal dva roky.
Medzičasom si tú zlosť prestal ventilovať búchaním hlavy a zmenil to na búchanie nás rodičov a trieskaním do vecí. Sedenie s psychologičkou ma veľmi nenadchlo, ale máme dohodnutý ďalší termín, aby sme sa pobavili o aktuálnom stave. Povedala, že síce je skoro hodnotiť, ale nemyslí si, že má syn diagnózu ako autizmus. Ďalšie stretnutie bude v januári.
Syn bol veľmi dobré bábätko a do jedného roka bol doslova ukážkový. Z tohto dobrého obdobia mu zostal len kvalitný spánok (fakt dobre spí cez deň a celú noc s jedným zobudením na mlieko) a keď má náladu, tak dobre a pestro je. Veľa si čítame, kreslíme, rozhadzuje a upratuje kuchynské hovadinky (korenie, vykrajovátka...), pomáha mi s praním, rád utiera prach, miluje autíčka a sám sa prehrá vo svojej izbe aj desiatky minút, hovorí mi, ako sa mám hra't s autíčkom a potom to 500x opakujem. Začína si predstavovať situácie a potom sa podľa toho hrá (zápcha aút na ceste, sanitka musí pomôcť inej hračke). Je veľmi všímavý, neunikne mu žiadny detail, má extrémne dobrý sluch. Keď má dobrú náladu, je to veľký pohoďák. Začína prejavovať zmysel pre humor, rád sa smeje a "sranduje", aby sme sa smiali všetci. Prejavuje empatiu, keď ma niečo bolí, tak ma hladká alebo keď počuje na ulici plakať bábätko, tak zosmutnie.
Čo ma na tom najviac štve je, že ten bordel a krik a hysák nerobí nikde inde a s nikým iným. Pripadám si neschopná.
Často je so starými rodičmi z oboch strán a s jednými aj druhými je ukážkový. Jedna aj druhá babka ho pravidelne strážia a nemáme problém im ho nechať aj na večer a my máme program. Na dva dni v týždni chodí na doobedie+obed do jaslí. Miluje to tam. Má rád deti, postupne sa zapája aj do aktivít, pekne je a vždy všetko zje a dobre sa na neho nabaľujú nové slová a sociálne zvyklosti. To je hlavný dôvod, prečo sme tie jasle skúsili. Má to tam rád až tak veľmi, že keď pre neho prídem, nechce ma a nechce ísť domov. Učiteľky mi vraveli, že tam nebúcha seba, druhých a ani hračkami o steny. Proste, tam nerobí nič z toho, čo doma.
Ja som tak vynervovaná, že s ním už takmer nikam nechodím a trčíme len doma, ledva s kočíkom do potravín alebo raz za týždeň pešo po okolí v našej štvrti. A ja som vždy bola zástancom toho, že dieťa je súčasťou života a sveta a dopĺňa tú rodinu na ceste, kam potrebuje rodina ísť. Od júna sme neboli na dovolenke ani výlete. V kaviarni si nemôžem vziať so sebou kávu. Ísť pokojnejšou ulicou? Kdeže, musíme ísť len cez tie najväčšie križovatky, pretože tam sú autá. Ihrisko? Obľúbený detský kútik? Nie, radšej si ušetrím nervy. (A to sme v lete a ešte na jeseň boli na ihrisku takmer denne.)
Často mi rupnú nervy a kričím a dám mu po zadku. Vždy ma to mrzí a nerada to robím. Ono to vlastne nepomáha. Nedáva to logiku, dám mu po zadku, pretože nechcem aby ma otĺkal? Lenže ani trpezlivé prečkanie hysáku nepomáha. Držať mu ruky, kým ho to prejde, nepomáha. Láskavé vysvetľovanie nepomáha. Okríknutie nepomáha. Odvedenie pozornosti nepomáha. Hravá forma nepomáha. Hľadám, čo pomáha.
No ak ti casto rupnu nervy a das mu po zadku, ako sama pises, tak si naozaj neschopna mama. Ty musis zvladat svoje emocie, inak to nenaucis ani vlastne decko.
Urcite ist po odborne rady ako vychovavat dieta. Netreba sa hanbit prijat radu odbornej psychologicky ktora sa venuje malym detom a ona vam povie aj ako sa mate vy spravat.
Aj môj syn si trieska hlavu o veci, už to robí niekoľko týždňov, ale stále menej a menej. Tiež sem tam od jedu bije mňa, druhých alebo trieska s vecami po stole, po zemi, po skrinkách, ale je to v norme, dá sa to predýchať aj prečkať. Má skoro 18 mesiacov.
My chodíme každý deň von 2x. Doobeda aspoň na hodinu a pol, niekedy aj na dve. Proste sa obaja poriadne oblečieme a ideme. Ja s ním chodím kam chce on. Tiež chodíme po križovatkách, popri ceste, pozeráme autá.. teraz asi 100 metrov pri našej bytovke robia chodníky, tak chodíme pozera báger, nakladače, zváračky, zbíjačky, všetko. Niekedy tam stojíme aj 20 minút. Ja to neriešim. Chcem aby šiel von, on nechce ísť na ihrisko ale sa pozerať na bager - ok, obe strany spokojné. Niekedy chodíme aj s kamoškami čo majú tiež deti 18-24m a vždy sa prispôsobíme niektorému dieťaťu.
Ja som si všimla, že sa správa lepšie, keď s ním cez deň trávim čas aj tak, ako chce on. On so mnou tiež veľa robí v kuchyni, moce sa kde ja, upratuje so mnou, dáva do práčky, atď, ale ak celý deň robíme čo chcem ja, potom je na nevydržanie. Takže keď ideme von (čo chcem zase ja), vonku robíme to, čo chce on. Doma sa s ním snažím aspoň 10-15 minút každý deň robiť len to, čo chce on. Ak tancovať, tak tancujeme, ak lego, tak staviame, atď.
Do vane sa mu tiež nechce, ale pomáha, keď začnem púšťať vodu do vane a on to vidí/počuje :D alebo keď mu ponúknem, že sa budeme kúpať spolu.
U nás ešte pri záchvatoch väčšinou funguje, keď nu kladiem také otázky, na ktoré odpovedá áno a postupne tak presmerujě jeho pozornosť na niečo iné, napr. “Ty si sa chcel ešte kúpať?” “Máš rád vodičku, však?” “Vo vode si sa hral s legom?” “A budeme sa spolu hrať s legom na koberci?” “Dáš si potom mliečko?” Funguje to tak na 95%.
A ešte mi napadlo, mne sa páčila kniha Aha! rodičovstvo. Skús si prečítať, u nás ju máme aj v knižnici, tak možno nemusíš kupovať 🙂
No ak ti casto rupnu nervy a das mu po zadku, ako sama pises, tak si naozaj neschopna mama. Ty musis zvladat svoje emocie, inak to nenaucis ani vlastne decko.
@anonym_518485 a ak ty mame v núdzi povieš, že je neschopná, potom si ty neschopná žena 😉
No ak ti casto rupnu nervy a das mu po zadku, ako sama pises, tak si naozaj neschopna mama. Ty musis zvladat svoje emocie, inak to nenaucis ani vlastne decko.
@anonym_518485 jedina neschopná si tu Ty...ona si tu prišla pre radu a nie premudrelé matky, čo na ňu prišli kýdať, aka je neschopná 🙈
No ak ti casto rupnu nervy a das mu po zadku, ako sama pises, tak si naozaj neschopna mama. Ty musis zvladat svoje emocie, inak to nenaucis ani vlastne decko.
@anonym_518485 tak toto bolo od teba odporné
@anonym_518485 a ak ty mame v núdzi povieš, že je neschopná, potom si ty neschopná žena 😉
ak clovek kona vyslovene zle skodlivo a iracionalne tak je na mieste to spravne pomenovat. Alebo potom ju cicikat a pochvalit za fyzicke ublizovanie dietatu. Ja som si vybrala.
Hlavne ze vy ste jej dali radu, vy schopne zeny
@patta89
@mauduska
@anonym_autor Dieta rozprava, je verbalne? Rozumie ti co mu hovoris a co od neho chces?
Autorka, určite sa porad so psychológom. Su dostupne možnosti online, napr na stránke ksebe, mojra, hedepy. Nie preto, že ty si zla a neschopná a zlyhávaš ako matka. Nie preto, že tvoje dieťa je zlé. Iba musíš meniť prístup k dieťaťu, aby sa zmenilo jeho správanie. Erudovany psycholog ti v tomto pomôže najviac. Matky na MK sú rôzne a ty nevieš, ktorá dobre mienena laicka rada vám viac ublíži ako pomôže.
Mat 2rocne dieťa je naozaj náročné. Ešte vôbec nevedia pomenovať ani regulovať emócie. On ešte nevie vyjadriť svoj nesúhlas, hnev, ťažké emócie (veľakrát aj tie pozitívne) inak, ako otlkanim. Bude to postupne lepšie, ako dozrieva nervová sústava, je to však na dlhé roky. Potrebuješ usmernenie, čo a ako robiť, aby ste sa cítili co najpríjemnejšie, najbezoecnehsieaj vy ako rodičia aj oni ako dieta vo vašich rolach.
Ja som sa tiež niekoľkokrát radila do psychológom ohľadne výchovy a veľmi užitočné rady som dostala a plné pochopenie. Držím palce!
@anonym_518485 tak toto bolo od teba odporné
@bielasovicka ano je odporne bit dieta, mas pravdu. Sama autorka pise, ze nikomu inemu to dieta nerobi len jej. Tiez nechce ist domov z jasli. Tak asi je niekde chyba. A opakujrm, pobazujem za obrovske neospravedlnitelne zlyhanie matky udierat vlastne dieta ktore ma vychovat a ucit zvladat emocie.
A ešte mi dosť pomáha kniha Ako hovoriť s malými deťmi, aby počúvali, pre deti 2-7rokov
Trpezlivost, trpezlivost a kontrola nad sebou.To je treba a vela lasky a pochopenia. Ja mam dve deti 2 a 3 rocne. Ty mas aspon kam dat dieta ku babicke ja nie. Nieco mu doma nevyhovuje, ked je ukazkovy s babickami. Mozno z vas cisi nervozita a ja vas chapem, vie co si moze dovolit a co nie. Ked sa bucha, alebo vas otlka, chce silou mocou vasu pozornost. Ignorujte to. Jeho to prestane bavit. Je treba s nim vazne rozpravat a divat sa do oci. OK nenechat vyplakat, ale niekedy chce len pozornost, trochu lasky, ale aj prisnosti. Ked nieco robi zle, neni treba hned bozceky, musi si uvedomit, ze zrobil zle a aj sa ospravedlnit. To ze nechce s tatom travit cas? Ja viem, ze je maly, ale niekde to muselo zacat. Kde bol ten zlom? Male dieta musi respektovat rodicov a to oboch. Takze ked chce, aby si ho okupala ty - posli muza, ci maly chce alebo nie. On je rovnopravny rodic a maly si musi uvedomit ze nieje rozdiel mezi vami. Naschval posli vsade muza s nim, miesto toho aby si isla ty. Maly si zvykne zase a ukludni sa. Mozno mu ty dovolis viac ako muz a preto taky je. Vy ste rodicia a nie babicky a skolka. Ked nechce do kocika, dobre naj chodi, aspon sa unavi, moj je tiez taky. Aspon sa nauci pocuvat a hraj s nim hru na cervenu a zelenu. Nechaj ho chodit pred sebou a kazdych par krokov povedz "cervena" ze musi stat. A potom zase "zelena" . Tak som robila so svojou velmi zivou starsiou dcerou a vyrastla z toho. Ja som pri nej nemohla vobec nic ani na zachod ist, hned ma hladala a ked som bola niekde na navsteve, bol plac ked som nebola pri nej. Jak jej boly 4 roky uz bolo lepsie. Prajem vela sil.
ak clovek kona vyslovene zle skodlivo a iracionalne tak je na mieste to spravne pomenovat. Alebo potom ju cicikat a pochvalit za fyzicke ublizovanie dietatu. Ja som si vybrala.
Hlavne ze vy ste jej dali radu, vy schopne zeny
@patta89
@mauduska
@anonym_autor Dieta rozprava, je verbalne? Rozumie ti co mu hovoris a co od neho chces?
@anonym_518485 ženy, prosím vás, nehádajte sa. Tá kritika je síce na moju osobu, ale chápem ju. Je to fér.
Máš pravdu, ja som dospelá, ja by som mala vedieť ovládať svoje emócie. Keby to bolo tak jednoduché, tak je svet plný dokonalým emocionálne vyrovnaných ľudí.
Máš nejaké tipy, rady, odkazy na fajn zdroje? Čo robíš, keď má tvoje dieťa "náladu"?
ak clovek kona vyslovene zle skodlivo a iracionalne tak je na mieste to spravne pomenovat. Alebo potom ju cicikat a pochvalit za fyzicke ublizovanie dietatu. Ja som si vybrala.
Hlavne ze vy ste jej dali radu, vy schopne zeny
@patta89
@mauduska
@anonym_autor Dieta rozprava, je verbalne? Rozumie ti co mu hovoris a co od neho chces?
@anonym_518485 ja som jej dala radu v anonymnom príspevku, jedinú radu ktorá tu vlastne naozaj odznela - hups, no už nie je teraz anonymný. Hlavne že ty si jej naložila anonymne.
Fyzické tresty nerobím a neuznávam. Ale sama priznala, že to nemá logiku a nechce to robiť, tak neviem prečo si miesto rady písala, čo si písala.
@bielasovicka ano je odporne bit dieta, mas pravdu. Sama autorka pise, ze nikomu inemu to dieta nerobi len jej. Tiez nechce ist domov z jasli. Tak asi je niekde chyba. A opakujrm, pobazujem za obrovske neospravedlnitelne zlyhanie matky udierat vlastne dieta ktore ma vychovat a ucit zvladat emocie.
@anonym_518485 vieš čo na to hovorí môj psycholog? Ze vždy to robíme tak, ako v tej chvíli vieme najlepšie dokážeme. Aj ja som striktne proti udretiu dieťaťa, napriek tomu sa mi to stalo 2x. Bola to zúfalá situácia, ani to nechcem vysvetľovať a obhajovat sa, áno, nebolo to správne. Môj psycholog vždy hovorí, že je dôležité pozerať sa dopredu, ako by som to nabudúce vedela spraviť inak a lepšie. Nie sa bicovat, že som urobila neospravedlitelnu chybu.
Nesud tu matku, radšej jej pomôž, však sama cíti, že to nie je ôk, len nevie, ako by to mohla lepšie.
@bielasovicka ano je odporne bit dieta, mas pravdu. Sama autorka pise, ze nikomu inemu to dieta nerobi len jej. Tiez nechce ist domov z jasli. Tak asi je niekde chyba. A opakujrm, pobazujem za obrovske neospravedlnitelne zlyhanie matky udierat vlastne dieta ktore ma vychovat a ucit zvladat emocie.
@anonym_518485 nieje to obrovske zlyhanie, ona si to uvedomuje a dat po zadku a bit je jedno a dve. Niektore deti co pluju rodicom do tvare a odvravaju v terajsie dobe by zasluzili nie len po zadku, ale aj facku a hovor si co chces. Ta vychova teraz je az velmi volna. Stredna cesta je najlepsia. Naj z deti vyrastu plnohodnotny ludia, co si vazia vsetkeho a hlavne ludi vokol nich najma rodicov a partnerov.
@anonym_518485 ženy, prosím vás, nehádajte sa. Tá kritika je síce na moju osobu, ale chápem ju. Je to fér.
Máš pravdu, ja som dospelá, ja by som mala vedieť ovládať svoje emócie. Keby to bolo tak jednoduché, tak je svet plný dokonalým emocionálne vyrovnaných ľudí.
Máš nejaké tipy, rady, odkazy na fajn zdroje? Čo robíš, keď má tvoje dieťa "náladu"?
@anonym_autor dakujem za tvojunreakciu. viem o com hovorim, mam autistu a a hyperaktivne dievca. Nenapisala si, ako je na tom s recou a porozumenim. Toto je najnarocnejsi vek, poznam to. Aky ma rezim so starymi rodicmi? Nie je to tak, ze mu tam praveze vsetko dovolia? U nas to tak bolo, o to horsie to bolo potom doma.
Aj môj syn si trieska hlavu o veci, už to robí niekoľko týždňov, ale stále menej a menej. Tiež sem tam od jedu bije mňa, druhých alebo trieska s vecami po stole, po zemi, po skrinkách, ale je to v norme, dá sa to predýchať aj prečkať. Má skoro 18 mesiacov.
My chodíme každý deň von 2x. Doobeda aspoň na hodinu a pol, niekedy aj na dve. Proste sa obaja poriadne oblečieme a ideme. Ja s ním chodím kam chce on. Tiež chodíme po križovatkách, popri ceste, pozeráme autá.. teraz asi 100 metrov pri našej bytovke robia chodníky, tak chodíme pozera báger, nakladače, zváračky, zbíjačky, všetko. Niekedy tam stojíme aj 20 minút. Ja to neriešim. Chcem aby šiel von, on nechce ísť na ihrisko ale sa pozerať na bager - ok, obe strany spokojné. Niekedy chodíme aj s kamoškami čo majú tiež deti 18-24m a vždy sa prispôsobíme niektorému dieťaťu.
Ja som si všimla, že sa správa lepšie, keď s ním cez deň trávim čas aj tak, ako chce on. On so mnou tiež veľa robí v kuchyni, moce sa kde ja, upratuje so mnou, dáva do práčky, atď, ale ak celý deň robíme čo chcem ja, potom je na nevydržanie. Takže keď ideme von (čo chcem zase ja), vonku robíme to, čo chce on. Doma sa s ním snažím aspoň 10-15 minút každý deň robiť len to, čo chce on. Ak tancovať, tak tancujeme, ak lego, tak staviame, atď.
Do vane sa mu tiež nechce, ale pomáha, keď začnem púšťať vodu do vane a on to vidí/počuje :D alebo keď mu ponúknem, že sa budeme kúpať spolu.
U nás ešte pri záchvatoch väčšinou funguje, keď nu kladiem také otázky, na ktoré odpovedá áno a postupne tak presmerujě jeho pozornosť na niečo iné, napr. “Ty si sa chcel ešte kúpať?” “Máš rád vodičku, však?” “Vo vode si sa hral s legom?” “A budeme sa spolu hrať s legom na koberci?” “Dáš si potom mliečko?” Funguje to tak na 95%.
A ešte mi napadlo, mne sa páčila kniha Aha! rodičovstvo. Skús si prečítať, u nás ju máme aj v knižnici, tak možno nemusíš kupovať 🙂
@anonym_484df9 toto znie veľmi rozumne. Musím povedať, že z nejakej časti podobné veci, ktoré robíš ty, robím aj ja. Ale nie vyslovene denne. Keď sme chodili pravidelne von, tak tiež sme sa hlavne motali, sledovali staveniská, smetiarov... V poslednom čase (posledných pár dní) som si zaužívala domáce pravidlo "najprv hra, potom povinnsoti", nech sa raduje, nech sa vybujačí. Lenže potom často prichádza opačná emócia. Niekedy sa tak strašne rozblázni, že ide do hysterického plaču. Že nezvládne ani tie dobré veľké emócie.
@anonym_autor dakujem za tvojunreakciu. viem o com hovorim, mam autistu a a hyperaktivne dievca. Nenapisala si, ako je na tom s recou a porozumenim. Toto je najnarocnejsi vek, poznam to. Aky ma rezim so starymi rodicmi? Nie je to tak, ze mu tam praveze vsetko dovolia? U nas to tak bolo, o to horsie to bolo potom doma.
@anonym_518485 ach, zabudla som reagovať na reč. Ešte nerozpráva súvetia. Pomaly pomaly skladá dve slová. Slov ovláda asi 50? Je vidno, že sú to hlavne slová, ktoré má rád z obľúbených knižiek alebo niečo, čo veľmi často opakujeme.
Vidno, že vníma kontext. Tiež vidno, že vníma okolie a reaguje naň slovo-bľabotaním. Ale keď má hysák, tak má vypnutú hlavu. Nevníma, nepočuje, nerozumie.
Čo sa týka starých rodičov - svokra je prvotriedna rozmaznávačka, svokor je prísnejší a vie ho viesť, moja mamina je polorozmaznávačka vždy ochotná a môj ocino už veľa nevládze, ale vie sa s ním pohrať. Dodržiavajú mnou pridelené jedlo, čas spánku, čo obliecť, čo nekupovať a nekafrú nám do výchovy a života. Ale všetko, kde sa dá upustiť z pravidiel, tak tam upustia.
moja sa buchala do hlavy, par mesiacov. akoze hodne som sa bala. asi to bolo spracovanie emocii, zmizlo to.
po zadku dostala za svoj zivot asi 2 x a to ozaj uz boli vyhrotene situacie, som nazoru ze deti sa nemaju byt. s pediatrickou si toto prebereala?
@anonym_f43c6c áno, máme pediatra, tam som to riešila dvakrát, nejako to odpinkal, že deti z toho vyrastú, ale keď chceme lepšie info, tak smer psychológ. Vypísal nám výmenný. To sme tiež absolvovali, ale asi som mala vysoké očakávania alebo nechápem ten proces... proste, zdá sa mi neadekvátne čakať pol roka na prvé vyšetrenie a potom čakať ďalšie tri mesiace na ďalšie stretko. Veď deti sú z týždňa na týždeň iné.
Autorka, určite sa porad so psychológom. Su dostupne možnosti online, napr na stránke ksebe, mojra, hedepy. Nie preto, že ty si zla a neschopná a zlyhávaš ako matka. Nie preto, že tvoje dieťa je zlé. Iba musíš meniť prístup k dieťaťu, aby sa zmenilo jeho správanie. Erudovany psycholog ti v tomto pomôže najviac. Matky na MK sú rôzne a ty nevieš, ktorá dobre mienena laicka rada vám viac ublíži ako pomôže.
Mat 2rocne dieťa je naozaj náročné. Ešte vôbec nevedia pomenovať ani regulovať emócie. On ešte nevie vyjadriť svoj nesúhlas, hnev, ťažké emócie (veľakrát aj tie pozitívne) inak, ako otlkanim. Bude to postupne lepšie, ako dozrieva nervová sústava, je to však na dlhé roky. Potrebuješ usmernenie, čo a ako robiť, aby ste sa cítili co najpríjemnejšie, najbezoecnehsieaj vy ako rodičia aj oni ako dieta vo vašich rolach.
Ja som sa tiež niekoľkokrát radila do psychológom ohľadne výchovy a veľmi užitočné rady som dostala a plné pochopenie. Držím palce!
@bolarazjedna Vieš čo, mám dojem, že toho psychológa potrebujem ja. Aby mi ukázal to miesto, na ktoré ja nedovidím. Ďakujem za tip na knihu. Túto som nečítala, ale niektoré iné rodičovské áno.
@anonym_f43c6c áno, máme pediatra, tam som to riešila dvakrát, nejako to odpinkal, že deti z toho vyrastú, ale keď chceme lepšie info, tak smer psychológ. Vypísal nám výmenný. To sme tiež absolvovali, ale asi som mala vysoké očakávania alebo nechápem ten proces... proste, zdá sa mi neadekvátne čakať pol roka na prvé vyšetrenie a potom čakať ďalšie tri mesiace na ďalšie stretko. Veď deti sú z týždňa na týždeň iné.
@anonym_autor nasa z toho vyrastla.
Dieta ta pozna, vie, ze mu prejde a ma co ma..
Vie ze skolka funguje inac, tak tam funguje inac..
S tymi prechadzkami sme mali podobne v tom veku, ale my sme cumeli na stavbu hodinu denne, poznali vsetkych robotnikov 🙈 ale neboli sme jedini, co chodili obzerat. On si cupol a pozeral. Vzdy dostal na vyber ked sme sli von ci ihrisko, ci stavba. Vies co si vybral. Cestu tam mal oblubenu dlho predlho len jednu. Neskor sa dal presvedcit na obkluku.
Tym chcem povedat, dat mu na vyber z bezpecnych moznosti.
Ked kupal otec, kupal on. Bohuzial ja nemozem, lebo robim napr veceru. Revali, no revali, ze aj susedia poculi a netrvalo to rok 🙈 vlasy umyvat revali do 5r, ale to su veci co sa musia. Bol na vyber ten alebo ten sampon. S revom vybrali nejaky.
A neviem ako tie hranice u vas su stanovene.. ale teda u nas sa aj krici, vysvetlim, ze som nahnevana a preco a co bolo zle. Proste tie emocie musis dat najavo aj ty. V duchu sa ukludnovat a premyslat co urobis, ale musi vidiet na tebe, ze cosi je zle. Nie ze v klude a spokojne cosi vysvetlujes a on trieska dalej. ..
Ale jedno je iste, vychovavat je mega tazke a chce to velke sebazaprenie a ze ti rupnu nervy je tiez normalne. Ano, mas ist prikladom, kontrolovat emocie, ale neda sa vzdy. nie vzdy si vyspata, kludna, mas cas a pod. Si clovek paneboze. Omylny. Podstatne je potom si to uvedomit, vysvetlit dalej, ospravedlnit ak treba. Tie deti su kopirak. Ale vnimaju aj vo vedlajsej izbe, hoci sa to nezda. A nepodcenovat zmyslanie, ze je este maly. Nie je.
A casto treba len vydrzat, cas pomaha. Dovtedy mozno pribudnu sedive vlasy, ale pojde to. Kazdym mesiacom bude lepsie
@anonym_autor autorka moja dcérka ma zacala "udierat" po nastupe do skolky v jej takmer 3 rokoch. Akoby sa na mna hnevala, ze zrazu nie som len s nou. V kombinacii s obdobím vzdoru sme riesili vela emocne vypatych situacii. Prestalo to zhruba po 2-3 mesiasoch, kedy som jej stale dokola len opakovala ze nie je spravne niekoho bit, chytila som jej ruky, pripadne od nej odstupila s vysvetlenim, ze si nenecham ublizovat.
Spominas, ze maly chodi do jasli a je aj vela so starymi rodicmi. Nechybate mu velmi ako rodicia, nepotreboval by s vami byt este viac? A takto si vybíja svoj hnev a frustraciu?
Niekedy mám pocit, že to, čo ľudia nazývajú obdobím vzdoru je skôr obdobím zrkadlenia. Objavuje sa to v čase, keď sa dieťa začína viac hýbať a rodičia začínajú nastavovať hranice väčšinou spôsobom - toto nechytaj, tam nechoď... teda zákazmi, negáciou, obmedzeniami.
Niekedy si stačí uvedomiť, že to nie je pes ani cvičená opica, ale osobnosť vo vývoji. Keď mu ukážeš pozitívnu cestu a naučíš ho po nej kráčať, budete mať všetci oveľa ľahší a krajší život.
stotoznujem sa s prispevkom anonyma vyssie, som pediater, nie je to vsak v nasej kompetencii riesit tazke poruchy spravania, cize pediater neodpinkal, iba nasmeroval spravne smer psycholog...z opisu to na autistu nevyzera, ako bolo odp. vyssie - treba prejavit emocie, toto co v dnesnej vychove je moderne ze pokojne vysvetlovat, nie je uplne spravne (mozno pre istu skupinu deti zabera). hranice, pravidla, neospravedlnovat vek...2-3 rocne deti uz rozumeju a tu je kriticke obdobie kedy jednak obdobim vzdoru si formuju ,,nazory,, (preto tiez nie je dobre to uplne ignorovat a napr. ked preferuje bager namiesto ihriska, tak to je situacia kde je uplne v poriadku mu vyjst v ustrety...).... Este sa ale moze stat ze z toho bude psychicka porucha ...ale skor ako porucha osobnosti , osobne som poznala dieta (rodicia dokonca lekari) a to dieta sa priblizne od takehoto veku zacalo spravat vypocivato az psychopaticky, jeden by neveril ake vety a myslienky vedelo vyprodukovat (o smrti surodenca atd), problemy v skolke takisto nepozorovane, prikladne dieta, cize tu bolo uz vidno ze ono rozumie co si kde moze dovolit...napriek tomu cestou do skolky bitie rodicov, odmietanie oblecenia, krik, plac, neusmernitelnost...teraz ma dieta uz zaciatok puberby a uz ma diagnozu od psychiatra ...cim nechcem strasit, ale niekedy sa z takych veci nevyrasta....urcite treba chodit na psychologicke sedenia, ale neslubovat si zazrak , psycholog tiez nema carovnu palicku a dieta zmeni. u tak malych deti je to casto skor pre rodicov , ze sa im daju rady ako reagovat v danych problemovych situaciach
A odporovanie dietata je normalne, je to dalsi pokrok vo vyvoji.. chce rozhodovat, uvedomuje si seba. Len u niekoho je to silnejsie, dlhsie nez u ineho.. mozog sa vyvija, je to priam ziaduce, ide len o to, odkontrolovat to vramci bezpecnych hranic..
A doma, pri tebe, to robi mozno prave preto, lebo to si nacvicuje tam, kde je jeho bezpecny priestor, kde si je isty...
A uz som davala tip na kihu, dam aj sem, Dracik nehnevaj sa.. ale urcite je ich podobnych viac
Ahoj, podľa toho čo píšeš vyzerá že je malý výrazne spokojnejší v tých jasliach a možno tak túži po kolektíve že to dáva takto najavo, že doma je už toho všetkého aj rodičov presýtený…a potrebuje si trochu “oddýchnuť” od maminy v kolektíve kde sa cíti príjemne. Možno sa skús na to pozrieť z inej strany - ak tvoje dieťa túži po jasličkách tak ho tam daj aj na viacej ako na dva dni v týždni…podľa opisu je tvoj malý pripravený na celodennú starostlivosť 5 dní v týždni a bude tam menej vystresovaný a vynervovaný ako by bol doma…2r2m nie je už až také malé dieťa…a ty môžeš pokojne sa venovať domácnosti, zvýšiť si vzdelanie, oprášiť vedomosti z cudzích jazykov, chodiť cvičiť…alebo sa už aj vrátiť do práce, zatiaľ čo malý bude v dobrých rukách a spokojný. Možno skús trochu upustiť od predstavy toho že čas strávený s rodinou je pre každé dieťa to po čom túži, lebo váš malý vám jasne dáva najavo svoje potreby (že chce byť medzi inými deťmi) tak možno by som mu dala čo chce, aby bol spokojný a prispôsobila sa tomu…
No ak ti casto rupnu nervy a das mu po zadku, ako sama pises, tak si naozaj neschopna mama. Ty musis zvladat svoje emocie, inak to nenaucis ani vlastne decko.
@anonym_518485 bože tieto drísty milujem. Akým právom o nej hovoríš, že je neschopná matka? Bola si niekedy s jej dieťaťom? Zažila si to, čo ona? Asi nie. Tak nevypisuj takéto blbosti. Ja som síce dieťa nikdy neudrela, lebo nebol dôvod. Ale videla som pár situácií, kedy proste pomôže len preplesk po riti a decko sa hneď spamätalo zo svojho amoku
stotoznujem sa s prispevkom anonyma vyssie, som pediater, nie je to vsak v nasej kompetencii riesit tazke poruchy spravania, cize pediater neodpinkal, iba nasmeroval spravne smer psycholog...z opisu to na autistu nevyzera, ako bolo odp. vyssie - treba prejavit emocie, toto co v dnesnej vychove je moderne ze pokojne vysvetlovat, nie je uplne spravne (mozno pre istu skupinu deti zabera). hranice, pravidla, neospravedlnovat vek...2-3 rocne deti uz rozumeju a tu je kriticke obdobie kedy jednak obdobim vzdoru si formuju ,,nazory,, (preto tiez nie je dobre to uplne ignorovat a napr. ked preferuje bager namiesto ihriska, tak to je situacia kde je uplne v poriadku mu vyjst v ustrety...).... Este sa ale moze stat ze z toho bude psychicka porucha ...ale skor ako porucha osobnosti , osobne som poznala dieta (rodicia dokonca lekari) a to dieta sa priblizne od takehoto veku zacalo spravat vypocivato az psychopaticky, jeden by neveril ake vety a myslienky vedelo vyprodukovat (o smrti surodenca atd), problemy v skolke takisto nepozorovane, prikladne dieta, cize tu bolo uz vidno ze ono rozumie co si kde moze dovolit...napriek tomu cestou do skolky bitie rodicov, odmietanie oblecenia, krik, plac, neusmernitelnost...teraz ma dieta uz zaciatok puberby a uz ma diagnozu od psychiatra ...cim nechcem strasit, ale niekedy sa z takych veci nevyrasta....urcite treba chodit na psychologicke sedenia, ale neslubovat si zazrak , psycholog tiez nema carovnu palicku a dieta zmeni. u tak malych deti je to casto skor pre rodicov , ze sa im daju rady ako reagovat v danych problemovych situaciach
@nahodnemeno krasne napisane. Dakujem, toto inspirovalo aj mna.
moja sa buchala do hlavy, par mesiacov. akoze hodne som sa bala. asi to bolo spracovanie emocii, zmizlo to.
po zadku dostala za svoj zivot asi 2 x a to ozaj uz boli vyhrotene situacie, som nazoru ze deti sa nemaju byt. s pediatrickou si toto prebereala?