Čo s mamičkou?

peterskk
1. mar 2016

Ahojte mamicky,

potreboval by som radu, lebo som uz dost zufaly a nakolko je to moje prve dieta, nemam s tym skusenost. Vopred sa ospravedlnujem za dlhsi text. Doteraz som sa s nikym nezdoveril.
Problemom je spravanie mojej partnerky. Popisem situaciu.
Mame zdravu a zlatucku 11 mesacnu dcerku. Mamicka ma 34 rokov. Rodili sme cisarskym. Uz pocas tehotenstva mamicka stale nariekala a stazovala sa ako sa neciti dobre, aka je velka atd... Myslel som si ze to po porode prestane. Lenze po porode vecne staznosti pokracovali. Stale jej je zle, stale je nevyspata a unavena a vrsi sa na mne. Po materialnej stranke ma vsetko co potrebuje uz od zaciatku. Nanovo prerobeny byt, kompletne zariadeny, pracka, umyvacka, susicka, TV, PC. Platim ho aj vsetky vydavky domacnosti. Prve 2 mesiace po narodeni malej som vstaval v noci s nou ale potom som musel prestat, kvoli vycerpaniu a nefunkcnosti v praci. Teraz sme 11 mesiacov po porode a od 7. mesiaca sa mala v noci budi asi kazde dve hodiny. Cez tyzden vstava v noci partnerka a cez den ma mala 1-2 spanky, ktore obvykle partnerka vyuzije na dospanie. Cez tyzden do vecera pracujem, tak ked prichadzam okolo 18-19 domov, tak castom mala uz spi, alebo niekedy pomaham s uspavanim. Cez vikend pomaham s malou viac, cez sobotu a nedelu nechame zakazdym partnerku na 2-3 hodiny cez den si pospat a potom obvykle chodime spolu na prechadzky. Cez vikend obvykle k malej vstavam aj v noci. S domacimy pracami pomaham viacmenej len cez vikend, lebo cez tyzden do vecera pracujem. Povysavam, vynasam smeti, precistim sanitu a sem tam nakladam a vykladam pracu a susicku. Zvysne prace robi partnerka sama. Malej sa venujem kratko kazde rano pred pracou a kratko vecer po praci a cely vikend.
Ja mam pocit ze ako muz pomaham dost aj sa dost venujem malej. Mam pocit ze partnerka ma po materialnej stranke vsetko co potrebuje a mame dve funkcne babicky, ktore ju masovo zasobuju varenym jedlom, takze ani tam sa nemusi roztrhat.
Okrem toho ju podporujem v cviceni a vzdelavani sa ktore sama navrhuje a ponukol som jej hocikedy ist na kavu s kamoskou, alebo si ist zacvicit a ja postrazim malu.
Napriek tomu mamicka kazdy den mrnci a stazuje sa ako je na vsetko sama, ako je unavena, ako ju stale nieco boli, ako jej mala dava zabrat ako je nespokojna so mnou a so svojim zivotom, ako je nonstop nevyspata ako jej vsetko vadi atd. Toto trva uz 11 mesiacov a nervovo ma to totalne nici. Neviem co s nou. Mam narocnu a zodpovednu pracu a ked pridem vecer domov, tak ked uz nie milu a usmiatu, tak ocakavam aspon normalnu a prijemnu zenu. Toto sa zial nedeje a neviem ako dalej. Prosim poradte co robim zle.

maxiva
5. mar 2016

@katarinaina ja som to iste napisala 😉 takze plne s tebou suhlasim 😀

bubelko
5. mar 2016

@marcelatje hm... nam trvalo ca. 2 tyzdne, kym sa to upravilo...zo zaciatku som tiez mala pocit, ze to nebude fungovat, ale zafungovalo... prosto ja som totalne nerezimova, ale moje deti mam totalne rezimove. pomohlo nam to aj na dovolenkach a dlhych pobytoch mimo domu. pokial priebeh dna ostaval ako tak rovnaky, tak bola pohoda. ako-nahle sa to menilo, tak pohroma. aj na cestach. a to sme cestovali skutocne zo svajciarska na svk cez den. a ostalo im to viac-menej doteraz. potrebuju aky-taky ramec, aby dokazali poriadne v skolke a skole fungovat. napr, ked pride babka a mame to trochu rozhadzane, odzrkadli sa to hned.

segalka6
5. mar 2016

@marcelatje díky za podporu 🙂, no ja by som to tiež nazvala utrpením 🙂, teraz je z nej už 10 ročná slečna, v škole je premiantka, je talentovaná i po umeleckej stránke. Dnes si občas s mužom hovoríme, že tie prvé roky boli daňou za to, aká z nej vyrastie šikovná baba 🙂.

katarinamarkova
6. mar 2016

@marcelatje mozno prave v tomto pripade by stacilo jednoduche - nic nerobenie. nechat dietatko trosku vyplakat, mamicku trosku oddychnut, zrelaxovat.
ono deti velmi citlivo vnimaju aj maminkinu naladu a pocity.....ak je mamicka total vycerpana, nervozna uz len z predstavy ako to dieta zas bude kricat pri zmene prostredia....tak je viac ako pravdepodobne, ze dietatko bude reagovat rovnako nervozne.
- nehovorim a netvrdim ze pricina je, bola tu......len hovorim, ze pricina niekde vzdy je.

marcelatje
6. mar 2016

@katarinamarkova pricina vacsinou skutocne nejaka je no niekedy je problem ju najst. Ja som ju nenasla. Vyplakat ...na to nemam bunky. A neslo o bezny plac ci mrncanie bolo to akoby ju z koze drali 😞 fakt nervy drasajuci plac. Inak to o tej mamickinej nalade ma vtedy dokazalo riadne vytocit lebo ja som nedokazala byt v klude cokolvek som robila. Az ked som rezignovala. Mala som pocit ze nech robim cokolvek vsetko zle.

angua27
23. sep 2016

@peterskk čítala som Tvoj príspevok a aj reakcie. Mám jednu jedinú radu: zober si dva týždne dovolenky a na prvý týždeň pošli svoju partnerku na dovolenku (ak teda nekojí) a ostaň s dieťaťom doma sám. Uvidíš o čom stále hovorí. 😉 A v druhý týždeň si môžete nacvičiť ako budete fungovať ďalej. 😉
Môj syn prvých deväť mesiacov vstával v noci 6-8x. To, že mi ho svokor každý deň bral na dve hodinky von, aby som mohla spať cez deň nepomohlo. Ten prerušovaný nočný spánok nevynahradí nič. Ja spanie milujem, odvtedy ubehlo už 8 rokov a ja som sa stále ešte nedospala. 😀

rusalkablack
24. sep 2016

Manzelka mrnci a mrncat bude , bohuzial,, autor sa moze aj roztrhat.Nezvladla materstvo, nezvladne ani dalsie elementarne veci ohladom starostlivosti o domacnost.

charity
24. sep 2016

@peterskk Pises, ze po dvoch mesiacoch si prestal vstavat k malej kvoli "vycerpanosti a nefunkcnosti v praci". A Ty sa divis, ze o dalsich pat mesiacov je Tvoja manzelka nefunkcna v manzelstve? Vydrzala ovela dlhsie ako Ty... a este sa stazujes, ze sa neusmieva. Kokso...

marcelatje
24. sep 2016

@rusalkablack 😀 😀 😀