Fyzicky aj psychicky odchádzam. Nestíham bežné veci

@sonicika a koľko majú rokov presne?

ten prvý ranný spánok, kým potrebuješ vyriešiť staršieho, určite dať menšieho do šatky. bude tam spokojne spať, nebude mu vadiť ani reflux a ty budeš mať voľné ruky na menšieho. a aj neskôr počas dňa. mne šatka a neskôr nosič výrazne uľahčovali život už pri jednom dieťati... pri druhom už to bola nevyhnutnosť a nevedela som si predstaviť fungovať bez toho.
samostatné spanie... neviem, vec názoru... skúsiť môžeš, ale my sme napríklad dlho spali všetci štyria v jednej izbe a dalo sa, našli sme si systém a boli všetci spokojní.

@sonicika ja to mám tiež v živej pamäti, tiež dvojročný rozdiel, režim detí úplne rozdielny, každá maličkosť mi vadila, neurotická matka. mne z toho kolotoča pomohlo to, že som sa musela vrátiť do zamestnania, jedno do škôlky, druhé do jaslí a ja do práce.
Bola to obrovská zmena ale po dva a pol roku od môjho rozhodnutia neľutujem

@briketa vyborna pripomienka-rezim je dolezity,nam aj polhodinova odchylka uplne narusila cely den,a neohlasene navstevy som zrusila uplne

@lalus spolocne spanie pri 3-4rocnom odstupe je super ,ale pri 1rocnom odstupe u nas nemozne-zvlast v prvych mesiacoch a nekludnom babatku-satka a manduca vyborna pomocka

@sonicika necitala som, co Ti baby napisali. Moj nazor je, ze to prehanas. Snazis sa dat detom vsetko a ja netvrdim, ze je to zle, ale v Tvojom pripade to uz ide do stavov, kedy za chvilku klaknes. Ono, je fajn sa detom venovat, ale nie na ukor toho, ze Ty "padas na hubu". Tym, ze si sa stala mama, nemusis nou byt 110%casu. Je dolezite, aby si bola zase zenou, proste hlavne sama sebou. Nemusis mi odpovedat, ale ako ste na tom s MM? Aj toto je dolezite.
Mladsieho nemusis ratovat hned ako zamrnci. Tak si chvilku poplace. Starsieho zacni ucit samostatnosti. Raz aj tak bude musiet od Teba. Viem o com hovorim, mam deti s 1,5rocnym rozdielom. Obcas to bolo na slucku. Mladsia je od malicka dost citliva a uplakana. Tiez plakala u kazdeho okrem mna. Ved aj manzel je rodic, nech si poradi. A nejako si musia na seba zvyknut. Tiez som bola s nimi takmer sama, i ked MM pomahal ako sa dalo. Okolo pol roka sme sa takmer nedostali zopar tyzdnov ani von.
Ja som napr. deti nikdy neuspavala. Presli sme si niekolkokrat aj placom, ale nikdy to netrvalo viac ako 3-4dni. Vzdy som to brala zle, ale vedela som, ze ak povolim, bude este horsie a nakoniec si to odnesiem zase len ja. A deti spavali od malicka same v detskej. Oni mali svoju izbicku, ja s tatinkom svoju. S tymto nebol nikdy poblem.
Je to mozno pre niekoho tvrde, ale co je lepsie? Vystresovana mama alebo usmiata? Kto sa postara o deti, ked sa zlozis? MYSLI NA SEBA!!!

@sonicika A presne pre toto som nechcela taký malý vekový rozdiel 2 - 3 roky. My máme 4 roky rozdiel medzi deťmi. Dcéru sme počas tehotenstva naučili spávať samu v svojej izbe. Keď sa syn narodil chodila do škôlky na celý deň, veľmi mi to pomohlo. Aj tak bol prvý rok vyčerpávajúci. Vážne klobúk dolu pred matkami, ktoré majú malý vekový rozdiel. Možno je to výhodné kvôli tomu, že si budú lepšie rozumieť, ale treba myslieť nielen na deti, tiež na matku detí.

@sonicika mladsi je na teba moc naviazany....preco asi?
uvedomujes si ze presne tak isto sa bude spravat ako dvojrocne toto mensie dieta, ked v noci k nemu kazdych par min. skaces?
odmietas skolku - preco? pretoze maly je na teba naviazany? myslis ze o rok bude menej? bude este viac! o dva roky bude este viac!! atd.
preco spi maly s vami v posteli? dvojrocne dieta je dost velke na to aby spalo same. kludne aj same v izbe - jeden velky problem mas vyrieseny, ked ho naucis spat sameho....ale to si mohla uz ked si vedela ze bude s vami v izbe malinke mimi...mohla si predpokladat ze sa bude v noci budit.
manzel spi s vami v posteli? predpokladam ze niekde inde.

mam otazku: co na ten tvoj system hovori manzel?
nehovoril ti uz niekedy ze takto sa to neda?

ak chces nieco zmenit tak to zmen, a nehladaj vyhovorky preco to nejde. vsetko ide.
- starsieho naucit spavat sameho, je dost velky
- mladsieho nechat trosku vyplakat, naucila si si ho, ze k nemu hned skaces, odnauc ho to
- starsieho do skolky
- zjednot im trosilinku spankovy rezim, bud ich rano rovnako, spavat ich davaj cca v rovnakom case, usetris si tym kopec roboty a stresu

je podstatne svoje deti milovat....len otazka znie kto ich ako matka bude milovat ked ty sa strhas, scovknes, zrutis, psychicky, fyzicky?

@sonicika teraz som citala cosi z diskusie a zaujalo ma nieco protestuje z principu a Ty bezis? Protestuj z principu aj Ty 🙂 u nas to chodilo a stale chodi tak, ze protestujes a hadzes sa o zem? Prosim, tam mas detsku. Ked dohucis, mozes sa zaradit zase do rodinneho zivota. Pekne bez stresov pre mna. Fungujeme tak od cca roka, ked sa mi zacali hadzat o zem. Prvykrat mi to starsia spravila vonku, zima, vsade kopec snehu a ona si nasla jedinu mlaku v okoli. Tak som si v klude sadla na obrubnik a cakala, kym sa slecna ukludni. Napr. Vcera to skusala mladsia, tak si odtrucovala a odhucala 15minut v detskej. Dnes zase starsia. Musela ju pocut cela stupacka,lebo hucala v kupelni. Mna to netrapi. Kto ma deti, pochopi, kto nie, jeho problem. Podla toho, co si pisala, tak sa snazis svojim detom az nezdravo venovat a doplacas na to len a len Ty. Spomal a nechaj deti zit 🙂

@katarinamarkova s tym naviazanim to pravda vobec nie je.. kazde dieta je ine a je velky rozdiel ked ma dieta dva roky a tri roky..

dvojrocne dieta /a aj starsie - kazde je ine/ ma pravo byt na matku naviazane a je uplne normalne, ze sa do skolky este nehodi a uz vobec nie, ked ma mladsieho surodenca doma - mohol by to brat ako podraz a zacat ziarlit.. je mozne, ze to niekomu tak fungovalo, ale nie kazde dieta tak fungovat moze..

moj syn bol pred rokom silny introvert, ktory nevydrzal byt ani s babkou - mal dva a bol jednoducho taky.. najhorsie co by som mohla spravit by bolo, keby som ho supla do skolky len preto, ze ja som nevyspata vdaka mladsiemu surodencovi.. teraz sa to obracia, je komunikativnejsi a vyhladava deti.. su to jednoducho obdobia, ktore ma kazde dieta ine - takze rady so skolkou su podla mna prehnane.. snad kazda mama sama dobre vie, co jej dieta zvladne..

@haslerka27 niekoho by drblo a niekoho nie.. ja maly vekovy rozdiel vobec neberiem ako extremne narocny a som rada, ze mam deti s tak malym vekovym rozdielom.. nechcela by som vacsi ako 2, alebo 2,5 roka..

ja si matersku uzivam, obe deti mam doma - kocikujem, hram sa a robim vsetko tak ako pises.. nie som ziadna troska, ktoru treba lutovat..

kedze je kazdy iny, tak aj kazdy inak berie starostlivost o deti..

@sonicika ahoj rozumiem ti uplne mame doma toto iste len v bledoruzovom 🙂
ale ked citam tvoje odpovede vidim ze na vsetko mas odpoved ako sa to neda...
urcite je mnoho rad ktore ako vztahova mama nebudes akceptovat a preto ak chces vsetko zvladat a byt tu pre obe svoje deti rovnako, budes potrebovat pomoc!
ja som sa napr velmi obavala skolky a mala ju dava bravurne lebo vie ze bud sa bude doma frustrovat a cakat kym sa vytrepeme alebo bude v skolke s kamosmi... ide aj o to aky je tvoj statsi typ, ak je extrovertny dala by som ho do skolky a ak nie potrebujes babysitterku, ked ti manzel nemoze pomahat...
jedina vec ktora sa vycita vztahovej vychove je ta ze je prilis narocna a je to tak ,ono da sa otrocit do nekonecna ale ako vidis celkom do nekonecna nie ...
mne dost pomohlo aj to dat si to mensi do postele, presne preto ze male ta potrebuje v noci viac a starsi uz moze spinkat aj s tatom ...
nejake zmeny ale budes musiet urobit lebo inak sa situacia nezmeni 🙂
ty porozmyslaj co je pre teba prijatelne ...

@sonicika co tak si zaplatit pani, ktora ti aspon dvakrat do tyzdna pride pomoct s varenim, upratanim, pranim, popriade chvilu postrazi deti, hlavne mladsieho, ked starsi sa ta stale dozaduje...?Potrebujes si trosku oddychnut, tak si najdi niekoho, kto ti pomoze...nemusi to ist na ukor deti, ze ich budes musiet nechat vyrevat a inak ich odstrcit, mozes sa im venovat a s tym zvskom ti niekto pomoze...hm?

@jana_eyre nesuhlasim, nepoznam dvojrocne dieta, co sa nerado hra s detmi. dvojrocne dieta potrebuje rovesnikov, kolektiv, ci uz na ihrisku ci v skolke, potrebuje sa zaclenovat do spolocnosti, ucit sa v nej zit.
so skolkou to dieta berie tak ako sa k tomu stavia rodic, ako mu to vysvetli.
ked rodic stresuje - skolka rovna sa odlucenie, tak jasne ze dieta je z toho mimo
ked rodic dieta na skolku normalne pripravi, vyvsetli mu, ze v skolke mas kamosov budete sa hrat, kreslit, malovat, mate tam pieskovisko, super ranajky, obed....budes mat svoju vlastnu skrinku s obrazkom...koooopec novych hraciek. ano ty si uz velky, ty uz mozes ist hrat sa s detickami do skolky...bracek je este malinky on nemoze, az ked narastie a bude taky sikovny ako ty......
ked idem malu zaniest do skolky vobec neziarli na tu mensiu ze ostava doma, naopak jej vysvetluje - ty si este mala nevies cikat na zachod, potom ked sa to naucis pojdes sa tiez hrat do skolky. chodi hrda na to ze uz je velka a ona tam moze chodit.

nepoznam dvojrocne dieta co by si na skolku hned nezvyklo, netesilo sa na nu....poznam ale 4,5 rocne deti co jacia ked maju ist do skolky, ze mamiiii nechod prec.

ano kazda maminka pozna svoje dieta najlepsie...ale toto je skor o tom ze nie dieta, ale maminka nechce skolku.

mam teraz trocha viac casu ako poobede, tak ti napisem ako som to robila ja, ked sa mi narodila druha..
mam rozdiel 20mesiacov a teraz spolu velmi dobre vychadzaju az na par malych nezhod kvoli hrackam :D

boli sme vacsinou vsetci traja spolu v jednej miestnosti - v obyvackokuchyni a vzdy som sa venovala obom takmer naraz.. ked som kojila mladsiu, so starsim som sa rozpravala, ked som sa hrala so starsim, mladsiu som aspon hladkala, alebo mala na rukach.. ak boli ruky unavene, tak som pouzivala nosic - tam aj spavala obcas - ak mala problem zaspat pri hluku co bol doma /kedze dvojrocnemu tazko vysvetlis, ze ma byt ticho par minut/
starsi spaval uz len raz, ale zaspaval somnou.. zo zaciatku - kym bola mladsia babatko som ich vzdy bravala do manzelskej postele po obede spavat spolu somnou - maly pri stene, v strede ja a pri kraji dcerka - samozrejme so zabranou.. ja som sa vyspala a spalo sa lepsie aj detom..

a tak si na to zvykli, ze teraz ked mladsia prechadza na jeden spanok dobre sa im spi iba spolu - ja tam byt uz nemusim, neublizia si - lebo nekopu..

nocny spanok sme ako som uz pisala rozdeleni - ja s mladsou, starsi s tatom /kazdy na svojej posteli/.. starsieho som tak zacala zvykat este kym som bola tehotna a vyborne to funguje.. manzel aj tak somnou v spalni uz dlho nespaval, pretoze hrozne chrape a ja mam slaby spanok.. mala spi somnou na manzelskej posteli, koji sa kedy potrebuje a ja som vyspata, napriek tomu, ze este neprespala ani jednu noc celu..

ked bol tato na sluzobke, tak sme spali tak ako na obed - mladsi pri stene, ja v strede a mladsia pri ulicke oblozena.. cely tyzden sme v pohode zvladli..

varim uz dlho vecer, ked decka spia, alebo doobeda ked pozeraju rozpravku - to sa da ale pri starsich detoch..

no a este je tu domacnost.. na tu som kaslala prve mesiace - upratovala som len ked bol muz doma a venoval sa detom.. inak mi bolo uplne jedno ako to u nas vyzera..

vsetko sa da, len si treba najst system.. neboj tvoj mladsi ma len dva mesiace, este je to kratko, ale zvyknes si a zas budes v pohode.. zatial, kym ten system nemas - zavolaj si niekoho, kto sa pohra so starsim a ty si vypijes kavu zatial co mladsieho budes drncat v kociku.. 😉 vela stastia..

@katarinamarkova ale to, ze ty take dieta nepoznas neznamena, ze take neexistuje.. deti nie su robene podla tabuliek.. tak ako nikto, takze to co pises jednoducho nesedi na kazde dieta..

@katarinamarkova teraz si dovolim s tebou nesuhlasit,hoci inak vzdy suhlasim s tvojimi prispevkami. Syn sa ako 2r.uz s detmi zacal hravat,dokonca uz ako 1,5r.sa nahanal a jasil s kamosmi.
No dcerka ma 2,5r. A nic. Spolocnost deti nevyhladava,ak nepocitam to,ze sa uz konecne zacala zapajat do hier s bratom.

A s tou skolkou..no..ja som strasne chcela,aby do skolky chodil,aj sme sa pripravovali este vlani pred septembrom,samozrejme teraz tiez,sme s jeho nastupom do skolky uplne vyrovnani,no maly si i tal nevie zvyknut.
A to sa na skolku ak doma hrava,vzdy sme ju prezentovali v pozitivnom duchu..aj tal si nevie zvyknut... Je zas pravda,ze mu to tam neulahcuju ani deti,ani ucitelky...ale verim,ze sa to raz zlomo a zvykne si.

@sonicika Ahoj, úplne chápem o čom píšeš, prešla som si tým, dokonca teraz už po 3x. Mam totiž 3 detičky s vekovým odstupom pod 2 roky medzi prvym a druhym a taktiez medzi druhym a tretim babom. No nebudem ti pisať ako to mas zvladat, niekedy sa to zvladat proste dobre neda a den je nekonecny a deti moc zive, no proste len pocitam minuty kedy ich dam spat.
Ale co mne osobne naozaj pomohlo bolo, ze:
- obe starsie deti a dokonca aj to tretie, (ma 10 Mesiacov) nespia s nami v izbe. Dvaja starsi spia spolu, maly sam, lebo aj mensie suchnutie ho budi). Neplanovala som tretie babo tak skoro odlozit z manzelskej spalne, stalo sa to skor nahodou, 🙂 ale vyhovuje to vsetkym. Ja sa vyspim, on sa vyspi, a aj napriek tomu, ze stale sa kojime, v noci sa nebudi vobec. Naucil sa proste prespat celu noc, trvalo mu to asi mesiac, ale postupne to prislo same.
- deti neuspavam, zaspavaju same v postielkach, toto som praktizovala uz ked sa mi narodilo druhe babo, lebo prote tak ako si pisala, uspat jedno a strazit druhe aby sa nic nespalo sa nedalo. Jedneho dna som sa nastvala, a prestala som uspavat oboch. Dcerka, ta druha si to trosku vyplakala, ale plac jej neublizil, proste sa naucila, ze ked sa ide spat, tak sup do postielky a postupne to islo bez revu. Tretie babo som tak ucila asi od 3 mesiaca a slo to same casto bez placu. Jasne ze mala stavy ze bliakal, vtedy som ho kolisala, kojila, co mu pomohlo sa upokojit a potom zas sup do postielky. A preco to pisem ze je to vyhoda? Teraz ked potrebujem navarit, alebo sa venovat dcerke, maleho len dam do postielky a idem si po svojom. Spokojnost na vsetkych stranach, na toto sa len treba odhodlat a vytrvat a bude dobre.
Pisem to preto takto, lebo prve babo sme dlho uspavali a v ZIVOTE by som nepovedala, ze ja moje deti nebudem uspavat, chcela som za nich aj dychat a najlepsie keby stale spavali so mnou v posteli, lebo to je to najkrajsie co moze byt. Ano je to krasne ale len dovtedy, kym sa rano nezobudzas cela znicena a vies ze pred tebou je dllllllhy den a ty fakt nemas sil....
- Chodievaj von (alebo sa zavri do spalne a sup spat), neviem ake male mas druhe babo, jasne ze ked je este malicke tak to nepojde lahko, ale aspon jeden vecer niekam chod, ked bude malinke vacsie a budes mat pocit, ze to manzel zvladne. Musis mat cas pre seba, take vyvetranie hlavy. Neublizi to ani detom, ani tebe, mozno trosku tvojmu manželovi 🙂🙂, ale postupne sa to vylepsi. Nemaj vycitky pre to, ze by si ich mala nechat a ist von, robis cely den pre ne maximum, si urcite uzasna mamina 🙂. No nemusis im dat cely svoj cas ani energiu, to nie je podstatou materstva a ani vztahovej výchovy. Musis byt ty v pohode a potom budete v pohode vsetci.

No a na zaver 🙂🙂 zlepsi sa to, prejde obdobie vzdoru, a aj druhe mimino trosku podrastie a bude lepsie spavat. Druha, dcerka ked sa mi narodila, sa mi zrutil svet, lebo ona revala od rana do vecera (a to nezvelicujem fakt od rana do vecera) a nic nezaberalo a prvy syncek bol v tazkom obdobi vzdoru, proste bolo to velmi tazke, ale fakt prejde to 🙂🙂 Bude lepsie.
Drzim paste.

@jana_eyre ved netvrdim ze take nie je.
ale ludia su tvory spolocenske...aj deti su ludia...ano,kazdy inak, niekto viac, nietko menej....ale spolocnost potrebujeme vsetci.
preco nenaucit aj dieta, co je trosku menej spolocenske zit medzi ostatnymi ludmi? ved cely zvysok zivota sa bude potykat so spolocnostou nejakeho cloveka, kolektivu.
kazde jedno dietatko, aj to malinko spolocenske sa dokaze nadhrene samo zaclenit do kolektivu, spolocnosti ostatnych ludi, bez placu, kriku s radostou....len mu tu moznost treba dat!
bez toho aby mamicka vyskusala skolku, nemoze tvrdit ze jej dietatu skolka neprospeje.
to je ako tvrdit, ze moje dieta nezanasa spenat.....lebo doma ho neje....raz pride k babke, ta mu da na obed spenat, lebo to nevedela a dieta ho spucuje do poslednej bodky, lebo babka mu ho doniesla na krasnom tanieriku s usmevom ze aha aka super polievocka.
ano kazde jedno dieta je ine....kazde ma inu povahu...rovnako ako kazda mamicka je ina a pristupuje k svojim detom rozne.
ked jedna mamicka introvertneho dietatka k nemu pristupuje ako on je taky a bodka, bude pri mne.
a druha mamicka ho uci novym veciam, samostatnosti, komunikacii s ludmi.
vysledky budu rozne 🙂 a pritom to moze byt to iste ustrachane dieta
velmi zalezi ano, aj na povahe dietatka,rovnako zalezi aj na pristupe k nemu!

@siska53 no ved to je o tom pristupe k danemu dietatku - nielen ako pristupujes k nemu ty...rovnako zalezi aj na pristupe uciteliek

@katarinamarkova cize myslis, ze vsetci ti psychologovia, ktori sa zhoduju v tom, ze vacsina deti je zrela na skolku az v troch rokoch, nemaju pravdu? ze ide vzdy iba o to, ako k nim pristupuju rodicia?

nikde netvrdim, ze som moje introvertne dieta neviedla k detom - zdrzoval sa vela v spolocnosti deti, ale videla som ako reaguje a aj som vyskusala ako reaguje, ked je bezomna.. a preto viem, ze skolka by v nasom pripade nic nevyriesila, jedine zhorsila.. az teraz vidim, ako sa jeho povaha meni, ako deti vyhladava sam od seba..

@katarinamarkova Sorry,ze sa ozyvam,ale fakt tu pises DOOOST VELKE KRAVINY....Asi mas blby den 😒

@sonicika toto som presne mala doma aj ja, len s tým, že manžel chodí od PO-PIA na služobky bolo to o držku až pokým nešiel starší do škôlky....veľmi to pomohlo, aj mne aj jemu. pokiaľ dieťa má vek a čas na škôlku malo by tam chodiť.môj syn je tiež maximálne na mňa naviazaný a prežil to.....začiatok bol ťažký,ale teraz vidím, že to bolo dobré rozhodnutie.ja by som ani náhodou nemala toľko času sa mu venovať, veľa sa v škôlke naučil a ja sa venujem mladšej dcérke.treba hľadať riešenia, ktoré život uľahčujú lebo sa z toho zcvokneš...

inac ja som deti ucila same zaspavat, u ako male babatka, dala som do postielky a odisla som, ked boli starsie precitala som rozpravku, nikdy som ich neuspavala a ked mali rok tak spali uplne same, alebo spolu so surodencami v izbe , ja som spala potom vzdy v inej izbe 🙂 🙂 🙂 🙂 moji traja synovia , spavali spolu jurko simon na manzelskej posteli a matusko v postielke /do 3 rokov/ potom sm,e postielku vymenili za postel a takto spavali roky 🙂 🙂 🙂 🙂 ked boli len dvaja tak jurko mal svoju izbu od 2 rokov a simon od roka spaval tiez sam vo svojej izbea dievky tiez tak 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 a este jedna vec moja najmensia je autistka a podarilo sa mi vybavit pre nu specialnu skolku a chodi mi tam uz teraz na dve hodinky a ver mi , pomaha mi to, aspon si stihnem nieco doma porobit pri nej sa neda nic spravit , takze so skolkou naozaj nevahaj

Mala som nedávno podobne doma, pred zblaznenim ma zachránila šatka. S babom v nej navarim, staršiemu sa povenujem. Dá sa to, len nájsť si systém.

@jana_eyre dobre, samozrejme, tvoje dietatko na kolektiv mozno dozrelo ked malo 3r.
s tymi psychologmi, to by ma velmi zaujimalo ktory z nich to povedal?
mozno tu na SK sa to tak automaticky berie, ze dietatko je zrele na skolku ked ma 3r. lebo rodicovska je u nas az 3r.

@sonicika - ahoj. Ja by som tiež staršieho nedávala na Tvojom mieste do škôlky z 2 dôvodov - po prvé, psychika (dcérka takto šla pred rokom ako 3 r 3 mesiace, synček sa narodil 2 mesiace na to - ona nebola na to pripravená, hoci na škôlku sme ju pripravovali a tešila sa, ale... ), ale aj preto, že akurát je obdobie kadejakých chorôb a neviem, či by bolo dobré mať doma jednak večne choré staršie dieťa (čo si budeme hovoriť, prvý rok škôlky je večne o chorobách, kým si dieťa zvykne) a navyše riziko choroby pre 2-mesačné bábo. Škôlku by som veru odložila.
Ale asi by som sa snažila nejako skúsiť zladiť deťom režim v rámci možnosti. Ja som sa snažila staršiu ukladať na obedný spánok vtedy, keď spával aj synček. Aby proste aspoň nejakú dobu spali naraz (ona mi chodí len na pol dňa do škôlky). Keď som išla malinkého uspávať, pustila som jej rozprávku, ona pozerala a zatiaľ som malého uspávala. Zvykol cez obed spávať vonku v kočiari (za každého počasia) - na balkóne. Tam zaspal veľmi rýchlo, obliekla som ho, vyložila na balkón, kočiar trochu povozila a do 5-10 minút spal (dakedy, keď bol ešte malilinký, tak som ani nestačila ho vložiť do kočiara a už spal). Potom som si šla ľahnúť so staršou. Takto som nadobudla aspoň nejakú vyše hodinku, kým staršia spala. Cez prázdniny prestala spávať cez deň, tak kým uspávam, kuká rozprávku.
Ďalej treba určite večer zapojiť manžela. Deti predsa musia byť zvyknuté na otca 😉 Mm sa večer s oboma pohrá (teraz sa už dá aj so starším, keď bol malilinký, tak len s dcérkou), potom kúpe - oboch 🙂 Majú takú svoju chvíľku 🙂
Čo sa týka toho nočného spánku, máš to veľmi náročné. Mala by si urobiť absolútne všetko preto, aby ste sa všetci v rámci možností mohli vyspať - hlavne Ty, lebo inak sa zrútiš. Napíšem Ti, ako to funguje u nás. Dcérka dostala vlastnú posteľ, keď mala 2 roky. Namotali sme ju na veľkáčsku posteľ, vlastné krásne obliečky, ktoré si vybrala atď. Najprv, asi mesiac, tam spávala len poobede. Chodila som ju uspávať, aby si zvykla. Asi po mesiaci prišla sama od seba, že bude v posteli svojej spávať aj v noci. Odvtedy spáva vo svojej izbičke aj v noci.
Keď sa narodil synček, začala so zaspávaním v izbičke protestovať. Kadejako sme bojovali, až som si povedala dosť! Zaspávame tak, že sme všetci 4 v spálni, je to trochu sranda, taký "šaľený, rituál", keď deti zaspia, tak mm len prenesie dcérku do jej postele a je to 🙂 Ona si spí v kľude celú noc vo svojej izbe, my 3 v spálni. Malinkého ešte kojím, tak spí pri nás a kojím ho pekne v ľahu, čiže sa ani moc nebudíme.
Mimochodom, neboj sa, ono časom si obaja na seba zvyknú, aj na svoj vzájomný hluk a prestanú sa budiť. Malinkému zo začiatku tiež vadilo, keď staršia kričala (ona má taký výrazný hlas dosť), budilo ho to, prípadne nemohol zaspať atď. Ale teraz už je zvyknutý, nevadí mu ani zbíjačka pod oknami (doslova, robia nám pod panelákom parkovisko už vyše mesiaca, samé ťažké mechanizmy, sme na 3. poschodí a pokojne spí stále na tom balkóne).
A tiež mi výrazne uľahčil život ergonomický nosič 😉 Prajem Ti veľa sily, aby ste to zvládli. Skús hlavne zapojiť manžela, aby Ťa odbremenil, a poriešiť najprv ten nočný spánok. Aj za cenu toho, že dočasne budete každý s manželom spať inde, ako radia baby.

@katarinamarkova ked som bola druhy krat tehotna, tak som si logicky citavala vela odbornych clankov o surodencoch s malym vekovym rozdielom, kde sa samozrejme sklonovala aj skolka.. nepamatam si konkretne mena, ale vklude mozem clanky vygooglit - ostatne ako kazdy iny clovek..

Maminku viem dobre pochopiť, niečo podobné som zažívala aj ja. Keď som prišla z porodnice s poslednou dcérou, doma ma čakal syn vo veku 15 rokov, dcéra 4 roky a najmladšia dcéra 18 mesiacov. ešte sme bývali u mojich rodičov - syn bol v jednej izbe a my ostatní v jednej posteli - bábatko v postieľke. posledné 2 deti sa navzájom budili. Aby toho nebolo málo, stavali sme dom, na firmu nebolo e, musela som variť aj chlapom na stavbe. Dcére vo veku 5 mesiacov diagn. DMO - cvičili sme vojtovku 3 krát denne. Otec dostal rakovinu - najskor ťažká operácia, potom chemoterapia, rádioterapia... To boli stavy na zbláznenie. Ale nemože byť len stále zle, musí prísť raz aj dobre. Odvtedy už ubehol nejaký čas. V súčasnosti syn chodí na VŠ, dcéry do školy 1 a 3 trieda a s poslednou dcérou som doma do 6 rokov, naučili sme ju chodiť... Bývame vo svojom dome.
Maminke doporučujem dať dieťa do školky aspoň doobeda, veľmi by jej pomohlo aj auto - to je potreba, nie luxus, manžela nerozmaznávať - nech pomože aspoň so starším synom, ak vie može aj pomocť s varením. Zbytočne sa zruinuješ a budeš sa dávať dokopy ešte pekne dlho. Ja som sa nezruinovala, ale na obdobie keď posledná dcéra sa narodila a nasledujúce 3 roky nechcem ani pomyslieť