Ako previesť byt do spoločného vlastníctva?
Poraďte prosím, kde to riešiť.
Vlastním byt, ešte dávnejšie pred svadbou. Chcem, aby bol rovnako nás oboch. Rieši sa to na katastri? Alebo ako rozšírenie BSM, ak sa také niečo vôbec dá? Ako, kde... Ďakujem ❤️
Dovod? Ked sa nahodou rozvediete, budes ho vyplacat z vlastneho bytu?
Darovacia zmluva najlepsie cez notara a s tym nasledne na kataster.
Neviem aké máte celkové majetkové pomery - individuálne spred manželstva a ako ste na tom teraz, porovnanie príjmov, plánovanie výpadkov príjmov (deti), budúce investície...
Nadobudla si ho darovaním alebo splácaš hypo?
Nech si akokoľvek zamilovaná, nerob to... Láska sa dá vyjadriť aj inak.
Pridávam sa k opatrným ženám, veľmi dobre si to rozmysli, pretože pri prípadnom rozvode sa bude byť deliť na polovicu. Ak ho idete napríklad rekonštruovať a manžel sa podieľa na tom, spíšte zmluvu, v ktorej bude vyčíslené, koľko investoval do tvojho bytu, aby to bol "fér".
Neviem, čo ťa k tomu vedie, ale určite by som si to veľmi dobre rozmyslela.
Manželovi môžeš 1/2 bytu darovať Darovacou zmluvou alebo predať za symbolickú cenu.
Zmluvy potom spolu s návrhom na vklad odovzdáš osobne na katastri alebo podáš elektronicky.
Ak by zmluvy vypracoval notár, môže ich podať elektronicky on.
No nieže prepises byť na muža a o dva mesiace rozvod, to si zavaris naveky nikdy nevies, nerobila by som to
Troll
ak chces, sprav tak.. ja osobne by som nikdy nesla do tohoto omylneho kroku... raz je to tvoj majetok, tak neviem co ta k tomu vedie, davaj ale zretel na to, aby si ho raz z vlastneho bytu nevyplacala... ale ak teda mas na to svoje dovody, neviem sice ake... tak darovacou zmluvou alebo kupnou...
Ja toto milujem 😂 a minule tu zhejtili všetky ženu, ktorá má muža s domom, ktorý je písaný iba naňho (lebo nadobudol pred svadbou), že jak takto môže žiť 😂😂😂
@denisa_deniska však to je pravda, ako tak môže žiť. A to neznamená, že na ňu má muž písať hneď dom alebo byt. Má si sama obstarať taká žena bývanie
@denisa_deniska ja si v zivote narokujem iba na to, na co som si sama zarobila.. alebo do coho som aj ja investovala... a je jedno ci sa to tyka zeny, ktora prisla s dvomi igelitkami, alebo muza... raz je to jeho, tak s tymi dvomi igelitkami potom aj odid...
@denisa_deniska no ak myslíme tú istú diskusiu, tak žena v nej nechcela, aby muž napísal nehnuteľnosť na ňu, ale aby kúpili spoločnú. Ale muž odmietol akýkoľvek kompromis, nechcel ani, aby ona vzala hypo a kúpila si svoj byt. Takže tam padali návrhy, aby jej teda prepísal polku, keďže odmietol akýkoľvek ženin návrh.
@denisa_deniska spravne. Tiez nechapem, ako takto moze niekto zit - len tak sa nastahovat k niekomu a spokojne zit a este cakat, ze jej polovicu daruje. A potom pride moment, ze musi znasat manzela hulvata / agresora / suknickara / ignoranta / alkoholika / gamblera / egocentrickeho blbca / dosad si co sa hodi, lebo ved “nema kam ist, nema nic usetrene”. Nikdy nepochopim 🤷♀️
Autorka - a co keby manzel polovicu odkupil? Samozrejme z penazi, ktore nadobudol mimo manzelstva s tebou. Ako mozno si len zle formulovala svoju myslienku a existuje rozumny dovod, preco to tak chces urobit, ale fakt dat komukolvek polovicu svojho bytu len tak nie je najrozumnejsi napad…
Ďakujem, ženy. Čítala som tu dosť diskusií od žien, ktoré potrebujú s deťmi odísť od tyrana a nemajú kam, čiže viem, že sa mi snažíte úprimne pomôcť, aby som nespravila chybu, a za to vám ďakujem.
Nie som čerstvo zamilovaná (sme manželia 10 rokov, máme 3 deti a kadečo náročné za sebou, čo nás však vždy iba viac stmelilo ako rodinu). Dlho mi to vôbec nedošlo, že ten byt je oficiálne stále len môj. Potom mi to občas napadlo, že by som to chcela poriešiť, ale vždy mi to vyfučalo z hlavy popri deťoch :D
V prvom rade - manžel to nikdy ani len slovom nespomenul. Absolútne to nerieši. My sme proste rodina. V rodine je všetko spoločné. To je naše vnútorné nastavenie. Ale z praktického hľadiska mne došlo, že to chcem poriešiť aj papierovo. Má to aj praktické dôvody - ak by bolo treba riešiť veci ohľadom bytu, tak nech to môže rovnako robiť on, ak by som nemohla ja.
Inak... Príde mi desivé žiť v takej vzťahovej neistote, akú opisujete. To by som radšej bola single, než darovat svoje telo pri sexe, svoj čas, svoje najhlbšie priateľstvo, všetko najvzácnejšie čo mám, mužovi, ak by som zároveň sa mala báť darovať mu polovicu svojho bytu, ktorý pre mňa znamená neporovnateľne menej.
Som presvedčená, že existujú neklamné spôsoby, ako spoznať, že druhý ozajstne miluje, teda že je schopný úprimne dať moje dobro nad svoje, a keď treba, obetovať sa pre mňa. Rovnako aj ja. Som presvedčená, že ak sa to v pravde a slobode skúma pred svadbou, ak príprava na manželstvo je ozaj prioritou vo vzťahu, tak je normálne možné vybudovať kvalitný a trvácny vzťah.
Napríklad - nezviazať sa niecim, čo by som si priala, aby sa stalo - v preklade - nie, nezmení sa k lepšiemu po svadbe. Som ok s tým, aký je teraz človek? Vedieť rozdiel medzi milujem ťa a chcem ťa. Aký má charakter? Verí milovaná osoba, že je dôležitejšie vykonať správnu vec, na úkor seba? Je láskavá - rozdáva radosť iným, nielen mne? Ako zaobchádza s ľuďmi, na ktorých priazeň nie je odkázaná? Môžem sa spoľahnúť, že urobí, čo zamýšľa urobiť? Je moja milovaná osoba šťastná aj sama so sebou? Hľadá moje psychologické potreby a snaží sa ich napĺňať? Máme spoločné ciele a priority? Máme hlboký emocionálny súlad? Vážim si a obdivujem tohto človeka? Nielen, či robí na mňa dojem, ako nový Mercedes, ale jeho lojalita , tvorivosť, verím mu, je citovo stály,...? Cítim sa citovo bezpečne - uvoľnene, môžem sa slobodne vyjadriť, prejaviť... Cítim nejaké obavy, musím si dávať pozor na to, čo poviem? Nesnaží sa ma ovládať, zmeniť (prečo tak búchaš dverami na aute, prečo...)? Veľký rozdiel medzi ovládaním a návrhmi! Komunikujeme - riešime spolu všetko, čo nás vzájomne znepokojuje? Môžem byť pred ním zraniteľná? Neunikam do vzťahu pred svojimi problémami? Som spokojná so sebou, svojim životom? Nie som v tomto vzťahu súčasťou trojuholníka - teda nezávisí druhý citovo na niekom/niečom inom, než na mne? (Mamičkár, workoholik, je pre neho spoločný čas dôležitejší než luxus?, koníček ktorému sa všetko musí podriaďovať,....).
V slobode znamená napríklad aj bez sexu - lebo ak by som bola mala sex s niekým s priateľov pred svadbou, som si absolútne istá, že by ma to k nemu psychicky pripútalo na dlhšie, než som s nimi nakoniec bola - lebo takto som bola slobodná hľadať iný vzťah vždy hneď, keď som zistila pri rôznych mužoch, že nie, tento nie. A to vravím na základe mojej skúsenosti, keď som videla po svadbe, aký zjednocujuci účinok má sex. Okrem mojej skúsenosti však hovorí aj veda - o oxytocíne a podobne, ktorý spôsobuje, že ľudia zostávajú v zlých vzťahoch oveľa dlhšie, než by bolo nutné - zároveň ale v preverených dobrých vzťahoch je oxytocín darom, ktorý pomáha v jednote prekonať ťažké obdobia. Funguje však ako samolepka - ak ju prvýkrát prilepiť, drží dobre. Keď ju odtrhnem, ide to ťažko, bolí to, a následne to už síce vždy boli menej a menej, ale to len preto, že už menej pevné drží. Čiže mnohí si túto úžasnú schopnosť sexu vytvárať puto, vďaka ktorému by sme mohli ísť do úžasnej hĺbky dlhodobého vzťahu, oslabia, vyplitvajú roky pred manželstvom skrz viacerých partnerov - niet potom divu, že hoci aj "s tým pravým" sa potom manželstvo rozpadne. Lebo krízy a problémy, zaľúbenia a kadečo príde aj v manželstvách, kde ozaj je dobrý vzťah. A vtedy má tento oxytocín a puto, ktoré vytvoril, neoceniteľný prínos.
Často úplne chýba praktická príprava na celoživotný vzťah, na manželstvo. Preto potom áno, mnohé manželstvá končia rozvodom, preto mnohé ženy utekajú od bývalých priateľov s malými deťmi a 1 igelitkou, lebo žiaľ ich nikto nenaučil, ako nevstúpiť príliš hlboko do zlého vzťahu, a ako hľadať poklad a makať na ňom, keď ho nájdem.
Sorry za výlev 🙂 Len je toľko vzťahovej negativity tu v komentároch, že som musela...
Vztahova negativita nie je "len" v komentaroch, ale hlavne v skutocnom zivote. Urcite si pocula kolko % manzelstiev konci rozvodom. Ostava len popriat nech nebudes jednou z tych ktorou sa to percento naplni.
Prepac, ale ty tusim zijes v nejakej ruzovej bublinke… 10r manzelstva a 3 deti nic neznamenaju, ked pride na problemy. Manzel nic nepyta, tak co vlastne riesis? Ak sa tebe nieco nedajboh stane, tak prebehne riadne dedicske konanie a cast bytu bude jeho, cast dostane kazde z deti. Ak by si len skoncila v zlom stave, tak opat nie je dovod, aby on manipuloval s bytom a mozno teba aj deti pripravil o strechu nad hlavou. Ved kym vsetko funguje ako ma, tak je to jednoduche, je to vas domov a keby nastali problemy, ktore uz ine riesenie nemaju, tak to bude tiez jednoduche, hned vies, kto ma odist. Teraz mas pocit, ze byt pre teba nema hodnotu, ale keby mas zrazu brat uver a vyplacat 100-150k za to, ze ta muz necha s troma detmi (samozrejme neprajem ti to, ale zial stava sa), tak pochopis. Pripadne keby si na dedicskom konani po zosnulom manzelovi zistila, ze mas z povodne tvojho bytu vyplatit este jeho dve nemanzelske deti…
Okrem toho je mozno manzel hrdy chlap a takyto dar by proste neprijal.
@sissy27 ach... My sme rodina. Nie hrdý chlap, nie dar, nie nemanželské deti (ani jeden z nás nemal iného sexuálneho partnera pred svadbou a po svadbe som to bola ja kto už bol zaľúbený do niekoho iného a isto bude časom aj on, ale to je úplne normálne - zaľúbenost je stav, ktorý sa nedá ovplyvniť, ale dá sa ovplyvniť, čo s tým urobím - že jednoducho to nezivim, nepodporujem, a naopak budujeme vzťah s manželom, a hlavne si uvedomujeme, že to je len prechodné pobláznenie), ...
Nechápeme sa. Nežijem v ružovej bublinke. Žijem v rodine. Skutočnej rodine, jednota, kde sa nedelí na moje a tvoje, proste sme spoločenstvo, dobroDRUŽSTVO 😊 V rodine, ktorú obaja vnímame ako nerozlučnú. Tak, ako v našich deťoch sa nedá oddeliť to moje a to jeho v nich. Tak aj slobodne uzavreté manželstvo je nerozlučné, je to navždy. Berieme vážne prísahu, čo sme si navzájom pred svedkami dali. "Sľubujem, že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života." Neboli to len slová, a že veď ak bude problém, tak vlastne si radšej nechám zadné dvierka. My nemáme žiadne zadné dvierka navzájom. Ideme do toho naplno. Plnosť vzťahu. Plnosť darovania sa. Hĺbka. Jednota. Nemám problém darovať mu hoci aj celý byt. Ako by som mohla darovať svoje telo, to najbližšie a najvzácnejšie, čo mám, ak by som mu nedôverovala natoľko, aby som mu dala k dispozícii svoj majetok? Než taký vzťah, to radšej žiadny. Každopádne za predpokladu, ako som písala vyššie - že sme naozaj na manželstvo pripravení, a že sme sa preň rozhodli naozaj slobodne, čiže nie pod vplyvom vlastných zranení ("len nech je niekto so mnou!"), pod vplyvom hormónov a podobne.
Asi najkrajšie to vystihuje najväčší kompliment, ktorý sme ako manželia dostali - nejaký čas po mojom prvom pôrode, keď som rodila našu mŕtvu dcéru - nám povedala doktorka, ktorá nás predtým vôbec nepoznala: "Mohla by som povedať, že ste spolupracovali ako jeden tím počas pôrodu, ale nebola by to pravda. Vy ste neboli ako jeden tím, ale ako jedno telo a jedna duša!" Áno. Aj my sme to tak cítili, a zašli sme, že to bolo vidno aj navonok. A bolo pre nás veľmi vzácne, že to nielen vidno, ale že ju to hlboko zasiahlo. Naša jednota. Dar, ktorý sme dostali pri sviatosti manželstva.
Ach, veď to sa ani dočítať nedá… prosím, zver sa s týmto nezmyslom čo chceš spraviť niekomu z rodiny, alebo niekomu komu na tebe záleží, aby ti to vybil z hlavy. Lásku si s manželom môžete dokazovať každý deň aj inak ako vzdaním sa polovice majetku v prospech druhého.
@vikiki29 ďakujem ti, že ti záleží na tom, aby som neurobila blbosť. Veľmi ti prajem, aby si sa v partnerskom vzťahu nemusela báť. Je to nádherné.
Vďaka, ja sa vôbec nebojím, takisto sme si oddaní už 18 rokov. Napriek tomu ale takéto blbosti nerobím.
@vikiki29 nebojíš sa, že ťa môže opustiť a pripraviť o majetok?
Autorka ty si si niečo slahla takto neskoro, alebo máš nejaku diagnózu?
Dočítala som po vetu "môžem byť pred ním zraniteľná?" Môžeš a aj si...Niekedy fakt stačí sekunda a si v pi*** Takže premýšľaj zdravým sedliackym rozumom.
Tak som sa nasrala, že som nedopísala...A ty sa nebojíš, že prepíšeš polovicu na neho a jemu v sekunde prepne, nechá ťa s troma deťmi, odkráča ku milenke , aj s "tvojou polovicou majetku" ? Ž sú chlapí blbí, ale aj prešťaní, viem už dávno, ale ženy aby rozum potratili?
Prečo si anonym v takejto banálnej téme, treba ukázať celému svetu Vašu lásku, aby sme to pochopili..
Lebo sú tu rôzne zúfalé témy, ako dcéra nevie čo urobiť, lebo jej 60 ročná matka je bezdomovec, nakoľko si otec si po 40rokoch krásneho manželstva nasťahoval do domu o 30rokov mladšiu.. a matka nikdy neriešila, že dom je písaný len na jej úžasného, milujúceho manžela, s ktorým sa pár dni dozadu vodili ešte za ručičky a za 2 týždne sa zmenil na nepoznanie, že mu boli ukradnuté aj deti.. a videl len to jedno- to mladé masko..
Ja som mala za manžela bezcharakterné hovado🫢 a napriek tomu odomňa polku bytu nechcel, aj mi povedal, že si ho mám ,,nechať,,
Tak si byt nechaj úplne jednoducho tiež.. raz sa ti deti poďakujú..
Autorka a keď si za rok nájde milenku a opustí tá, čo urobíš potom? Si veľmi veľmi veľmi naivna aj keď si myslíš že niesi.
Inak, ja som teda proti nejakému prepisovanie majetku nadobudnutého pred svadbou a myslím že autorka sa asi zbláznila, ale fascinuje ma ten dvojitý meter 😂
Keď sem píše žena že muž nechce na ňu prepísať polku domu ktorý je jeho, tak chudák tu skončí väčšinou ako hajzel a chrapun. Žene ale naopak radíte aby to nerobila 😅
Si si istá, že to chceš urobiť???