1,5 ročné dieťa má panický strach zo všetkého
Ahojte baby, skúsim aj sem napísať, či sa niektorá s niečím podobným nestretla. Mám dve detičky, chlapci - 4,5 r a 1,5 r. a neviem si dať rady s tým mladším.. Doma je úplne ukážkové dieťa - krásne spí, krásne je - čo nezje jeho, zje on, odmalička sa v podstate sám prehrá, niekedy ani neviem o tom, že ho mám vôbec doma, až mi je niekedy ľúto, že mamu na hranie ani nepotrebuje 🙂 keď k nám niekto príde na návštevu, takisto žiaden problém..toto je obraz toho aký je doma..obrat o 180stupňov nastane vždy, ked sme mimo domu..hocikde..neznáme prostredie, neznámi ľudia a malý? Ten celú dobu len plače a plače..nechce byť v kočíku, nechce chodiť, nechce na kolenách sedieť, ani na rukach byť, mozem zobrat x hračiek,vsetky od nervov na zem hodí, cumle takisto zahadzuje,nechce piť, ani jesť a place až do totalneho vycerpania az zaspi nakoniec. U nas nehrozia žiadne rodinné výlety, žiadne ihriska, proste nič. O to je to horšie, ze deticky mam dve a starsi, ten je opak mladšieho - extrovert, spoločenský, najradšej by len vonku bol ☹ ked je partner doma, tak sa väčšinou rozdelíme, ze jeden ide so starším niekam a druhý je s mladším..nie je to ideal, ale to sa dá ešte zvládnuť.. ked som však s nimi sama, je to katastrofa :-/ chodím s nimi na ihrisko, co mame za domom a obaja to tam poznajú odmalička, starší tam má kamarátov, vonku pekne a logicky chce byť vonku..mladší, ten robí, to čo robí, pritom tam to pozná, aj baby tam pozná, min rok ked bol babo a chodili sme tam, nemal problem, ked ho niekto iný zobral na ruky, hral sa s nim..teraz sa nikto na neho ani len pozrieť nemoze,nieto ešte prihovoriť alebo zobrat na ruky, to ho je počuť podľa mňa až do rakuska jak plače :-/ baby zažili ste niektorá takéto správanie? Čo mám robiť? :-/ naše poobedia pozostávaju z toho, že starší sa mi pekne hra vonku, mladší ten len ziape a ked odchádzame,tak starší plače, prečo už ideme ked sú všetci ešte vonku a mladší ten ked vidi ze ideme domov, tak sa v momente skludni a je spokojny.. teraz v júli je starsi ešte v skolke, ale v auguste uz bude doma a mne je už teraz zle, ked si predstavim ako budem s nimi fungovať .. nejaké rady baby? Budem veľmi vďačná 🙂
Stručné zhrnutie
- Mnohé malé deti sa v známom domácom prostredí správajú pokojne, ale pri neznámom prostredí a cudzích ľuďoch môžu mať intenzívne záchvaty plaču, odmietať kočík, jedlo aj kontakt, čo výrazne obmedzuje rodinné výlety a pobyt na ihrisku.
- Navrhované riešenia zahŕňajú postupné vystavovanie (gradual exposure), nosič/nosítko, držanie na kolenách alebo na rukách, cielené odmeňovanie obľúbenou pochúťkou, návštevu materského centra či spoločné aktivity (tancovanie) a vyhľadanie psychológa, ak problém pretrváva.
- Viaceré matky v diskusii tvrdili, že podobné správanie môže byť dočasná vývinová fáza trvajúca týždne až mesiace, a varovali proti predčasnému pripisovaniu diagnóz typu Asperger alebo autizmus.
Najčastejšie otázky
Q: Ako postupovať pri dieťati, ktoré na ihrisku hystericky plače a odmieta kontakt?
A: Zostaňte s dieťaťom nablízku, skúste nosič ak dieťa ešte nie je ťažké, choďte do parku v čase keď je menej ľudí (doobeda), a uplatnite postupné vystavovanie: napr. začať 20 m a deň čo deň o trošku predĺžiť.
Q: Pomôže nosič alebo nosítko pri upokojení dieťaťa na verejnosti?
A: Niekoľko mamičiek navrhlo použiť nosič/nosítko ako spôsob blízkosti, ktorá dieťa môže skludniť, pričom upozornili, že to závisí od váhy dieťaťa a od toho, či je v nosiči pokojné.
Q: Aké konkrétne aktivity alebo pomôcky vyskúšať, aby bol pobyt vonku zaujímavejší?
A: Diskusia odporúčala bublifuk, papierovú vrtuľku, kriedy a jednoduché hry, ďalej návštevu materského centra či spoločné tancovanie na kratšie aktivity.
Q: Má dieťa vydierať pozornosťou a treba to ignorovať?
A: Názor bol rozdelený; niektoré príspevky považovali plač za manipulatívne požiadanie o pozornosť a radili pevné hranice, iné odporúčali tolerovať a byť stále nablízku, pretože môže ísť o úzkosť alebo vývinovú fázu.
Q: Kedy hľadať pomoc odborníka (psychológa)?
A: Viaceré mamičky radili obrátiť sa na psychológa, ak problém neustúpi po mesiacoch alebo výrazne obmedzuje rodinný život; slovné odporúčanie v diskusii bolo „skúsiť psychológa, ak by to neprešlo“.
Q: Ako zladiť potrebu staršieho súrodenca byť vonku s potrebou venovať sa úzkostnému mladšiemu dieťaťu?
A: Diskutujúce navrhovali rozdeliť sa s partnerom (jeden ide so starším), dohodiť so starším čas vonku, alebo chodiť na miesta a časy s menším počtom ľudí, aby sa dal venovať mladšiemu bez úplného obmedzenia staršieho.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina diskutujúcich považuje podobné správanie za možnú prechodnú vývinovú fázu a odporúča trpezlivosť a postupné vystavovanie.
- Ako intervenčné kroky sa bežne uvádzali nosič/nosítko, zostať fyzicky pri dieťati, cielené aktivity vonku (bublifuk, kriedy) a rozdelenie starostlivosti medzi rodičov.
Sporné názory
- Jedna strana vidí plač ako manipulatívne vyžiadanie pozornosti a odporúča pevné hranice a ignorovanie cirkusových scenárov. Druhá strana vidí správanie ako prejav hanblivosti alebo úzkosti a odporúča empatiu a fyzickú blízkosť.
- Niektoré komentáre spomenuli možnosť diagnózy (Asperger/autizmus), zatiaľ čo iné príspevky dôrazne varovali proti predčasnému diagnostikovaniu a preferovali pozorovanie.
Otvorené otázky
- Čo presne môže spustiť náhlu zmenu správania dieťaťa po období bez problémov?
- Ako dlho je primerané čakať s odborným vyšetrením, kým sa nepokračuje k psychológovi alebo špecialistovi?
- Aké dlhodobé stratégie zaručene zladia potreby dvoch súrodencov pri jedinom rodičovi vonku?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník
Spomenuté produkty a metódy
nosič,nosítko,držanie na kolenách,držanie na rukách,bublifuk,papierová vrtuľka,kriedy,materské centrum,tancovanie,postupné vystavovanie (gradual exposure),odmeňovanie obľúbenou pochúťkou,psychológ,Asperger,autizmus,„ticho. pod.“
Miesta a osoby
Rakúsko
Vieš čo, toto skôr vyzerá ako také prechodné obdobie. To, ze mu vadí že sa mu niekto prihovorí, pozrie na neho.... jednoducho mu teraz tá pozornosť nevyhovuje. Skús to akceptovať, nekritizuj ho za to, nenúť ho, nekomentuj.... Ak tak len "on teraz nemá náladu, prepáčte... Skús ho vziať bokom od detí, dospelých, daj mu priestor nech si vyberie cestu sám. Ono ešte ani nie je vo veku, kedy y sa potreboval silou mocou socializovat. To je taká mylná predstava. Dieťa je v podstate do 4-5 rokov silné egocentricky zamerané a ostatné deti vníma len okrajovo. To len my si myslíme"jeeej ako sa spolu pekne hrajú" 🙂 Jeho čas iba príde, teraz sa cíti dobre sám a možno potrebuje len pozorovať a postupne sa začleniť svojím tempom 😉
@stella33 Presne ako píšeš, naša sa tiež nehrá, nezapája, ak ju niekto osloví, tak ona ide za mnou. Nepáči sa mi ako ľudia na to reagujú, smejú sa tomu a vždy to nemieste komentujú.
Akože ja by som nátlak alebo nejaké nerešpektovanie tohto jeho správania považovala za chybné. Len ono veľmi ťažko ozaj vhodne poradiť, ak ani ty sama nevieš, čo to spustilo. Ja by som asi skúsila ísť s ním von, ak je tvoj priateľ so starším synom, len vy dvaja, nie na ihrisko, niekde to prírody, ukazovala a pod. Pre mňa je detský plač a aj rev signálom, že niečo nie je ok. Dieťa, ktoré nechce byť vonku? Ak tam nie je nejaký zdravotný problém, tak potom je mi to veľmi divné.
@rebellefleur ved sa dohodni s inymi mamickami s ktorymi synmi je ten tvoj kamarat aby ho vzali von ked pojdu na ihrisko. Podla mna im to vadit nebude lebo ved aj ich deti sa budu mat s kym pohrat a tu sa budes moct venovat mladsiemu