1,5 ročný syn ma odmieta
Ahojte, chcela by som sa poradiť, či náhodou niekto nemá podobnú skúsenosť, lebo ja už som strašne nešťastná. Mám 20 mesačného syna. Keď sme spolu sami dvaja, je úžasný. Poslúcha, pekne sa spolu hráme, sme veľa vonku, čítame, venujem sa mu naplno a nemáme absolútne žiadny problém. Akonáhle je doma manžel, doslova v tej sekunde ako prekročí prah dverí keď príde z práce, z mojho synčeka sa stáva úplne iné dieťa. Stále je takýto zlatý- s otcom. Mňa absolútne odmieta. Odmieta je slabé slovo, on ma nemože vystáť. Pre predstavu- nemožem ani vojsť do izby kde sa hrajú, normálne ma vytlačí von, keď nejdem, chytí hysterický záchvat. Nemožem sa k nim doslova ani priblížiť. Včera sme išli na prechádzku, tešil sa, pekne bol nachystaný a keď si všimol, že ja sa obúvam tiež a idem aj ja, tak koniec, lahol na zem a reval jak keby sme ho bili. Čítala som dosť na túto tému, všade sa píše, že to je fáza a prejde to. Lenže u nás je to takto od kedy začal vnímať, minimálne pol roka aj viac. Začalo to len tak, že ak bol manžel doma, bol radšej s ním. Ok, neriešila som, fáza, aspoň mám čas si porobiť a oni budujú vzťah. Lenže to nie len, že neprechádza, ale je to horšie a horšie a ide to už do extrému. Vždy som ho uspávala ja, v noci som k nemu vstávala ja. Teraz už posledné týždne nemožem nič. Ak ho chcem uspať, bude plakať dovtedy kým nepríde tato, v noci keď sa zobudí a idem k nemu, revy strašné a len kričí tato. Nemožem ho prezliecť, nakŕmiť, proste absolútne sa k nemu nemožem priblížiť. Dokonca posledné dni to zachádza tak ďaleko, že nemožem manželovi ani len podať jedlo, ktorým malého kŕmi. Akonáhle vidí, že je to odo mňa, rozplače sa a nechce. Keď to manžel vezme sám z kuchyne, pekne papá. To isté fľaša s vodou alebo oblečenie, čistá plienka, ktorú podám manželovi, keď prebaľuje. Akonáhle som s ním doma len ja, všetko je bez problémov. Uspávanie, kŕmenie, obliekanie, všetko krásne spolupracuje, príde sám ku mne mojkať sa. Neviem si to vysvetliť, nikdy som mu nijak neublížila, ani len hlas som naňho nezvýšila, venujem sa mu. S manželom máme pekný vzťah, takmer vobec sa nehádame s už vobec nie pred malým. Manžel sa práveže snaží aj malému hovoriť pozri aké dobré ti mama uvarila, akú krásnu knižku ti kúpila, poď zavoláme aj mamu nech sa s nami hrá a podobne. Čiže od neho to neodkukal absolútne takéto správanie. On na mňa doslova kričí, plače keď ma vidí, odsacuje ma, vystrkuje z izby. Ja aj manžel mu vždy hovoríme samozrejme, že takto sa k mame správať nesmie, keď ma vystrčí z izby manžel ma dovedie naspať a dohovára mu. Ale vobec to nepomáha a naopak ako som písala je to stále horšie a horšie. Strašne ma to mrzí a bolí a vobec nemam ani predstavu, čo robíme zle. Tiež neviem ako správne reagovať v takýchto situáciach , či mu ustúpiť alebo nie a napríklad ho budem nasilu kŕmiť ja aj napriek revu. Naozaj som bezradná, bufem vďačná za všetky rady.
Stručné zhrnutie
- Dlhodobé odmietanie jednej rodiča v prítomnosti druhého rodiča sa v diskusii opisuje ako bežné vývinové obdobie, ktoré niektorí odborní poradcovia radia riešiť zavedením pevných hraníc a tým, že rodičia nebudú ustupovať pri hysterických záchvatoch dieťaťa.
- Praktické odporúčania zahŕňajú, aby otec aktívne potvrdzoval prítomnosť matky pri kŕmení, obliekaní a uspávaní, striedanie pri týchto činnostiach a pravidlo „všetci, alebo nič“ pri spoločných aktivitách.
- Ak sa správanie zhoršuje alebo trvá dlhšie než niekoľko mesiacov, odporúča sa konzultácia s detským psychológom a použitie odborných zdrojov, napríklad knihy Evy Reichelovej "mama buď mojim princom" alebo kniha "Malý tyran".
Najčastejšie otázky
Q: Prečo dieťa odmieta matku, keď je doma otec?
A: Diskusia uvádza, že dieťa môže preferovať rodiča, ktorý je preň vzácny alebo dovolí viac, alebo že ide o vývinovú fázu, ktorú možno posilniť ustupovaním; niektorí radia aj možný vnútorný konflikt dieťaťa, ktorý môže vyriešiť psychológ.
Q: Ako prakticky reagovať počas záchvatu, keď dieťa odmieta matku?
A: Odporúčané kroky sú: rodičia si dohodnú pevné hranice, otec nech potvrdí, že matka zostáva, nestriedať okamžite priebeh (ignorovať vresk niekoľko minút), alebo použiť pravidlo „všetci alebo nič“ (všetci ideme na prechádzku alebo nikto).
Q: Kedy mám vyhľadať detského psychológa?
A: Ak správanie trvá dlhšie ako niekoľko mesiacov, zhoršuje sa alebo sa objavuje fyzická agresivita či intenzívne nočné prebúdzanie, odporúča sa konzultácia s detským psychológom podľa diskusie.
Q: Aké knihy alebo zdroje môžem použiť na riešenie odmietania rodiča?
A: V diskusii boli odporučené knihy Evy Reichelovej vrátane "mama buď mojim princom" a kniha "Malý tyran"; tiež sa uvádza možnosť využiť MK odbornú poradňu.
Q: Ako zapojiť otca, aby dieťa prestalo preferovať len jeho?
A: Odporúča sa, aby otec aktívne potvrdzoval prítomnosť matky slovne a telesne (chytiť matku za ruku, objatie), nech pokračuje v rovnakých pravidlách a nenechával situácie len na matke.
Q: Má zmysel krátkodobo ustúpiť a vyskúšať opačný prístup (nechať matku odísť)?
A: Diskutujúci navrhujú experimentálne skúsiť akceptovať želanie dieťaťa raz podľa zásady „ok, idem“ a sledovať, či sa naplní nejaká skrytá potreba, pričom to odporúčajú len ako jedna z možností, nie univerzálne riešenie.
Q: Ako riešiť nočné prebúdzanie, keď dieťa volá iba otca?
A: Viacerí radili stanoviť pravidlo, že v noci otec k dieťaťu nechodí (t.j. trvať na jednom prístupe), prípadne konzultovať s psychológom, ak je to dlhodobý problém.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba stanoviť pevné hranice a nenechať dieťa dlhodobo vydierať revom; otec má aktívne podporovať prítomnosť matky pri bežných činnostiach.
- Ignorovanie krátkeho vresku niekoľko minút a trpezlivé opakovanie hraníc vedie podľa viacerých diskutujúcich postupne k zmierneniu správania.
- Ak sa správanie zhoršuje alebo trvá dlho, odporúča sa odborná konzultácia s detským psychológom.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci presadzujú tvrdé neustupovanie a okamžité dôsledky; iní navrhujú najprv zisťovať vnútorný konflikt dieťaťa a riešiť ho jemnejším prístupom alebo terapiou.
- Niektorí odporúčajú experiment "nechať dieťa mať otca" (prijať požiadavku dieťaťa raz), zatiaľ čo iní považujú také akceptovanie za zhoršujúce a radia dôsledné nepodliehanie.
Otvorené otázky
- Prečo u niektorých detí pretrváva a zhoršuje sa preferovanie jedného rodiča napriek rovnakému nastaveniu hraníc oboch rodičov?
- Kedy presne je hranica, pri ktorej je potrebné okamžite vyhľadať detského psychológa?
- Aké konkrétne terapeutické metódy pri odmietaní jedného rodiča odporúčajú detskí psychológovia v slovenskom/regiónnom kontexte?
- Môže mať dlhodobé ustupovanie rodičovi v tejto situácii dlhodobejšie psychologické následky pre vzťah s odmietaným rodičom?
Spomenuté značky a firmy
MK odborná poradňa, ordinácia Dr. Reichelová v Košiciach
Spomenuté produkty a metódy
mama buď mojim princom (kniha), Malý tyran (kniha), stanovenie pevných hraníc, ignorovanie vresku, striedanie kŕmenia rodičmi, pravidlo „všetci alebo nič“, konzultácia s detským psychológom, mobil (ako upokojujúci prostriedok), tresty zakázaním (zákaz mobilu, zákaz pochúťok)
Miesta a osoby
Košice, Eva Reichelová, Modrý koník
Tak to urobte naopak, urobte to raz tak ako chce syn! Niekde som citala, ze dieta vie preco potrebuje aby ho obliekol jeden z rodicov, aj ked nam to pripada nezmysel... skus raz ked ta bude vyhadzpvat z izby povedat 'ok, tak ja idem, ak ma budete potrebovat, pridite ma zavolat'
Co by to spravilo, na skusku.. mozno sa naplni nejaka jeho potreba a potom to prestane... takto to hrotite, bojujete s nim a tlacite to pred sebou a neviem ci ste vobec niekedy skusili akceptovat, co chce syn?


@lucilaines Musi ta to velmi boliet ked ta vlastne dietatko takto odmieta. Ja som to zazila v pozicii nevlastnej mamy, ked ma 2 rocna nevlastna dcerka odmietala podobne ako pises, predovsetkym vecer a v noci chcela byt len s tatom. Nemohla som ani do izby vojst. (pre uplnost, nemala som nic spolocne s rozvodom jej rodicov). Trvalo to tak asi rok, hoci som bola na nu mila. Nejake pokusy vnucovat sa veci ešte len zhoršili, takže treba skor pochopit v com ma dieta psychologicky problem, a nie ho tvrdými pravidlami tlačiť. To by mohlo skor poskodit vas vztah.
Potom som niekde citala ze moze mat vnutore presvedcenie ze si musi vybrat medzi mamou a mnou a nemoze nas mat OBE rada. Ked jej otec povedal ze moze mat rada nas obe, ze mama sa nebude hnevat, do tyzdna sa vsetko zmenilo. Vyriesili sme jej vnutorny konflikt a dieta sa uplne zmenilo. Dnes ma 6 rokov a mame pekny vztah. Mozno si tvoje dieta mysli ze si musi tiez vybrat koho ma rado, ked ste obaja spolu, resp ze otec moze mat rad len jedneho z vas a ze ty si v tom pripade konkurencia. Ked sa vam podari zistit v com ma dieta vnutorny konflikt, podari sa rozpliect aj jeho spravanie. Drzim palce.