2 ročný syn je nepriebojný
Môj synček mal nedávno dva roky a je veľmi nepriebojný. Keď sme v kolektíve detí, každý mu všetko berie, strká do neho. Na deti je milý a rád sa podelí. Usmieva sa a hladká ich. Skoro vždy to ale skončí tak, že jeho hračky končia v rukách detičiek a on zostáva smutný bez autíčok a nechápe, prečo mu ich detičky nechcú dať. Neviem čo s tým, pretože som ho vždy učila, aby sa so všetkým delil, ale na druhej strane nechcem, aby bol utláčaný. Čo robiť? Ako ho mám učiť k priebojnosti? Ďakujem.
Stručné zhrnutie
- Dvojročné deti často v kolektíve ustupujú a nechávajú si brať hračky, čo rodičia v diskusii považovali za bežný vývinový stav.
- Rodičovské intervencie, ktoré sa osvedčili v praxi, zahŕňajú nácvik pevného držania hračky, ponúkanie výmeny, priame zasahovanie dospelého a postupnú adaptáciu v škôlke alebo detskom/materskom centre.
- Niektorí rodičia a skúsenosti uvádzajú odborné zdroje a aktivity ako pomôcku, napríklad knihu "Deti ako vyzva od R. Dreifusa", konzultácie s psychológom, tancovanie s deťmi a pravidelné chodenie do detského centra.
Najčastejšie otázky
Q: Ako naučiť dvojročné dieťa brániť sa, keď mu iné deti berú hračky?
A: Učiť dieťa pevne držať hračku a nahlas povedať, že ju nedá (v diskusii: "ma si ju pevne drzat a nema ju pustit z ruky"), natrénovať ponúkanie výmeny hračiek a nacvičovať situácie doma, pričom rodič má podľa príspevkov včas zasiahnuť.
Q: Pomôže zapísať dieťa do škôlky alebo detského centra, aby získalo viac priebojnosti?
A: Áno; viacerí rodičia uviedli, že adaptácia v škôlke alebo pravidelná návšteva detského/materského centra vedie k opakovaniu sociálnych situácií a postupnému získaniu istejšieho správania.
Q: Ako reagovať, keď iné dieťa násilne vezme hračku môjmu dieťaťu?
A: Podľa príspevkov treba upozorniť rodiča alebo učiteľku, požiadať, aby dieťa hračku vrátilo a ospravedlnilo sa, a ak treba, dôraznejšie zakročiť slovne voči tomu dieťaťu.
Q: Je priebojnosť vrodená alebo sa dá výchovou vytrénovať?
A: V diskusii sa spomínali oba pohľady: niektorí tvrdia, že priebojnosť je čiastočne vrodená a len čiastočne ovplyvniteľná výchovou (napr. "ta musi byt v genoch"), iní uviedli, že cielený tréning, škôlka a konzultácie s odborníkmi priniesli zmeny.
Q: Ako postupovať, ak je dieťa doma milé, ale v kolektíve ustupuje a zostáva smutné?
A: Rodičia odporúčajú dieťa chrániť a zároveň posilňovať sebavedomie cez hry, nácvik reakcií, zapájanie do aktivít ako tancovanie alebo detské centrum a konzultáciu s psychológom, ak rodičia potrebujú konkrétne návody.
Q: Čo robiť, ak dieťa medzi súrodencami prejavuje agresiu (trhanie, kričanie)?
A: Viacerí rodičia uviedli, že doma treba bitie a násilie prísne zakazovať ("bitie je u nás tabu") a namiesto toho zaviesť dôsledné hranice, presmerovanie správania a vysvetlenie, že sa má ponúknuť náhrada alebo vymeniť hračky.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vek okolo 2 rokov je často obdobím, kedy dieťa ustupuje, plače alebo nechá hračku, a rodičia to vnímajú ako bežný vývinový stav.
- Rodič by mal zasiahnuť, chrániť dieťa a súčasne mu pomáhať posilňovať sebavedomie cez nácvik sociálnych situácií a aktivity (škôlka, detské/materské centrum, tanečné krúžky).
- Praktické metódy sú nácvik pevného držania hračky, ponúkanie výmeny a požiadanie dospelého o pomoc.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že priebojnosť je vrodená a nedá sa naučiť, zatiaľ čo iní tvrdia, že výchovou, školkou a tréningom sa dá asertívne správanie výrazne podporiť.
- Niektorí kritizujú chválenie agresívnych detí ako problém výchovy, iní považujú zlyhanie učiteliek alebo rodičov za hlavnú príčinu, že niektoré deti získavajú výhodu násilným správaním.
Otvorené otázky
- Ako sa konkrétne vyvinie správanie dieťaťa v rámci dlhodobej adaptácie v škole a či nebude ohrozené šikanou alebo izoláciou?
- Do akej miery dokáže výchova a cielený tréning zmeniť temperamentné rysy u jednotlivých detí?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Deti ako vyzva od R. Dreifusa, nácvik pevného držania hračky, ponúkanie výmeny hračiek, trénovanie asertivity u dieťaťa, konzultácia s psychológom, návšteva škôlky, detské centrum, materské centrum, tancovanie s deťmi, oslovenie učiteľa alebo rodiča, vrátenie hračky a ospravedlnenie
Miesta a osoby
R. Dreifusa
@nikusiak No po istom casovom odstupe hodnotim, ze sa dcera trosku zmenila odkedy som sem pisala. Ale zmenil sa hlavne moj pristup (inspirovala ma kniha Deti ako vyzva od R. Dreifusa). Chodili sme tiez spolocne na tancovanie s detmi, do materskeho centra a pod. A teraz sice nie je "dracica", ale rozhodne si nenecha skakat po hlave. Bitku nevyprovokuje, ale branit sa vie. Takze ja som spokojna 🙂
no... môj syn bude mať 5 a stále je nepriebojný 😅 akože po nástupe do škôlky a po nástupe mladšieho súrodenca ktorý je pribojný aj za štyroch 😀 sa to trochu zlepšilo, ale stále si nechá po hlave skákať od druhých detí, darmo mu vysvetľujem že je sa musí vedieť aj brániť a nenechať si robiť zle. on je taký môj dobráčik 🙂 neviem neviem ako to dopadne v škole, keď vidím tých školákov ako sa tlčú pred školou a podobne mám chuť mu zohnať súkromného učiteľa 😀
@nikusiak možno 😀 môjho brata keď bol malý dali naši na hokej ale že brat bol hrozne nepriebojný, deti stáli v rade na nejaké pyramídy alebo tak a môjho brata každý predbiehal a on stál ako truhlík, tak ho aj zobrali nakoniec odtiaľ. no a v puberte si naši hlavy chytali z neho čo ho všade bolo 😀
asi to maju matkovia dane v mene 🙂 ale nie samozrejme srandujem, tiez mam syna v rovnakom veku,s rovnakym menom a rovnakou povahou, tak som rada, ze je tu zalozena takato tema, nepomozem ale budem citat ci sa tu najde rozumna rada..
@bosoriak mame presne takyto isty tup povahy dietatka🙂tiez mam obavy,ked pride nastup do skolky,ale hadam to nejak zvladneme a jej povahove crty sa trosku zmenia🙂aj ked na jednej strane som rada,ze ma taku miernu a dobracku povahu.asi po ockovi🙂))