20 mesačná dcérka bije mňa aj sestru
Ahojte , idem si pre rady😊 Mam 20 mesačnú dcerku , ktora poslednu dobu , ked sa jej nieco nepáči , tak mi proste jednu capne, to iste aj svojej staršej sestre . Robila to sem tam aj predtým , ale vždy hneď sama vedela , ze urobila zle a vzápätí nas vystiskala. Teraz nas cape niekoľkokrát denne, " ospravedlniť " sa nemá záujem , ked ju vyzvem aby teraz sestričku objala , neurobí to , resp velmi zriedka . Zaujímajú ma vaše rady a názory . Aké rady typu, ze jej mam capnut po ruke alebo po zadku mi prosim nepíšte . NEBUDEM JU BIT . Dakujem 😊
Stručné zhrnutie
- Agresívne údery batoliat (20‑mesačné deti) sú v diskusii opísané ako bežné testovanie hraníc a emócií, pričom rodičia opisujú metódy od neustáleho vysvetľovania až po time‑out a okamžité odvedenie z ihriska ako dostupné riešenia.
- Nefyzické stratégie, ktoré rodičia odporúčali ako použiteľné: preventívne zachytenie ruky, jasné „NIE“ s pevnou intonáciou, ignorovanie/odvrátenie pozornosti, time‑out/izolácia a pozitívne formulovanie očakávaného správania (napr. „pohladkáme sa“).
- Viaceré matky v diskusii uviedli, že jemné capnutie alebo „vrátenie“ (facka/uhryznutie primeranej sily) fungovalo rýchlo u ich detí, ale tento prístup bol v diskusii výrazne sporný a odporcovia poukazovali na alternativy a literatúru (napr. J. Prokopová, Kohlbergova stádia).
Najčastejšie otázky
Q: Ako okamžite zastaviť, aby 20‑mesačné dieťa bije súrodenca alebo dospelého?
A: Skúste preventívne zachytiť ruku pri pokuse o úder, pozrieť sa dieťaťu do očí a pevne povedať „NIE“, prípadne okamžite odísť z miestnosti alebo ukončiť hru ako časový dôsledok; rodičia v diskusii uviedli, že takáto kombinácia pomohla pri opakovaných pokusoch.
Q: Funguje time‑out u batoľaťa a ako dlho môže trvať?
A: V diskusii rodičia uviedli, že time‑out alebo odchod z ihriska fungoval, pričom niektoré rodiny popísali, že proces „trvalo mesiace“, kým sa správanie upravilo; konkrétny časový rámec sa v príspevkoch líšil a závisel od dieťaťa.
Q: Je jemné capnutie po zadku efektívne a bezpečné?
A: Viaceré príspevky tvrdili, že jemné capnutie po zadku alebo „vrátenie“ zaberalo po pár opakovaniach, ale v diskusii sú tieto praktiky sporné a niektoré rodičky odmietli akýkoľvek fyzický trest z výchovných dôvodov.
Q: Aké nefyzické metódy rodičia v diskusii odporúčali na náhradu bitia?
A: Odporúčané nefyzické metódy boli: držať ruku aby sa zabránilo úderu, použiť pozitívne formulácie (napr. „pohladkáme sa“), hra na „bolí ma to“ (divadielko), ignorovanie/odvrátenie pozornosti, a okamžité ukončenie hry alebo odchod z miesta.
Q: Môže „vrátenie“ úderu dieťa naučiť, že bitie je prípustné?
A: V diskusii viacerí rodičia napísali, že vrátenie úderu dieťa naučilo „ako to bolí“ a správanie prestalo, zatiaľ čo kritici varovali, že takéto ukážky dávajú model „ak súrne, urobím to tiež“ a môžu posilniť násilné reakcie.
Q: Ktoré odborné zdroje alebo literatúra boli spomenuté ako pomôcka?
A: Autorka diskusie spomínala začaté štúdium kníh od J. Prokopovej a iní diskutujúci odkazovali na článok „Tibetský pohľad na rodičovstvo“ na veu.sk a na heslo „Kohlbergova stádia morálního vývoje“ na cs.wikipedia.org.
Q: Ako naučiť dieťa ospravedlniť sa po údere súrodenca?
A: V diskusii rodičia odporúčali okamžité zastavenie hry, rozhovor o tom, čo sa stalo, vyžadovanie ospravedlnenia a povoliť pokračovanie až po autentickom ospravedlnení; niektorí popísali, že trvalo niekoľko opakovaní, kým dieťa systém akceptovalo.
Závery z diskusie
Zhoda
- Batoľatá do približne 2–3 rokov často testujú hranice a nevedia úplne spracovať emócie, preto sú bežné údery či hry s fyzickým kontaktom.
- Praktické nefyzické postupy uvádzané ako použiteľné: preventívne zachytenie ruky, pevné „NIE“, ignorovanie, time‑out/odchod z miesta, pozitívne modelovanie správania.
- Literatúra a online zdroje (J. Prokopová, článok na veu.sk, Kohlbergova stádia na cs.wikipedia.org) boli spomenuté ako materiály na štúdium výchovných prístupov.
Sporné názory
- Možnosť A: Jemné capnutie po zadku alebo vrátenie úderu je efektívne a rýchlo zastaví opakované ublíženie.
- Možnosť B: Akýkoľvek fyzický trest je kontraproduktívny a rodič by mal používať len nefyzické stratégie a modelovanie správania.
Otvorené otázky
- Ktorá konkrétna metóda (z preemptívneho zachytenia ruky, time‑outu, ignorovania, alebo občasného capnutia) bude najefektívnejšia pre dané dieťa?
- Ako konzistentne naučiť staršie súrodenca primerane reagovať na údery batoliat bez vyvolania ďalšej agresie?
- Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc (psychológ, pediater), ak sa fyzické útoky dieťaťa nezlepšia?
Spomenuté značky a firmy
J. Prokopová, cs.wikipedia.org, veu.sk
Spomenuté produkty a metódy
time‑out, izolácia/odvedenie z ihriska, ignorovanie (withdrawal of attention), zachytenie ruky/zadržanie, capnutie po zadku, vrátenie facky/uhryznutie primeranej sily, pozitívne formulácie/modelovanie správania, hra na „bolí ma to“ (divadielko), vankúš na vybíjanie frustrácie, Monte (jogurt), Kohlbergova stádia morálního vývoje, tibetský prístup k rodičovstvu (veu.sk článok)
Miesta a osoby
J. Prokopová, Lawrence Kohlberg
a argumenty tipu: ze dieta vzdy iba opakuje co vidi su dost cudne - tak potom tvoje dieta tiez muselo vas vidiet, ze sa bijete, nie? ako by na to inak prislo? Ci tento argument vytahujes len vtedy, ked sa ti to hodi?
@limetka713 nepotrebujem aby to dieta pochopilo hneď , mam čas 😉 Dakujem za radu . Len nechcete pochopiť , ze dôsledky svojich činov vie pochopiť aj inak ako tým , ze mu capnem ... existuju aj ine metódy / ine tresty . Ale ja ozaj nikoho nepresviedčam , co ma robiť . Z nikoho nerobím žiadne obludy ze dajú deťom po riti . Ale zase trosku tolerancie aj z druhej strany by som očakávala .
@somavi jedna otázka - nechcem vyrývať, len sa pýtam, čítam čítam celú diskusiu, nebudem sa prikláňať na žiadnu stranu. ALe keď píšeš o modeli správania dieťaťa - čo tvoja staršia? zachytila som, že má okolo 5 rokov, je to stále ešte dieťa, ešte stále sa formuje, učí ... tvoja mladšia ju otĺka. Keď nechceš ,,biť,, tvoja dieťa, prečo nepovieš dcére aby jej to vrátila, nech sa nenechá otĺkať? Myslím, že 20 mesačná, nie je už taká malá, aby to mohla robiť sestre, a 5 ročná, nie je až taká veľká, aby sa mala nechať otĺkať. Čo ak sa teraz tej 5 ročnej (aj napriek tvojmu vysvetľovaniu) vytvára obraz nechať sa otĺkať druhými?
Pýtam sa čisto teoreticky, lebo aj my máme dvoch chlapcov a ver, že pri chlapcoch, by takýto model výchovy bol nesmierne ťažký. Čiže moja otázka nie je vyrývačná, len ma to zaujíma, ako to vidíš z tej druhej strany ...
@somavi ja mam pocit, že všetko si už vyskúšala.. ak nie, tak fajn, to vrátenie udretia by som nechala ako poslednú možnosť.. ale zas nezabúdaj na to, že každé dieťa je iné, dokonca aj súrodenci vedia byť rozdielni..a to, čo platilo pre tvoju staršiu dcéru nemusí a zjavne ani neplatí pre mladšiu
a čo sa týka času, no máš tak rok kým pôjde do škôlky.. aby si pochopila, ja nie som tiež za takýto spôsob výchovy ale ked človek vyskúša všetky možnosti po dobrom tak musí prísť to po zlom
sama musíš uznať že nové spôsoby výchovy, všetky príručky a odborné knihy sú niekedy na veci, že prax je iná..deti dnešnej doby sú iné ako sme boli my alebo naši rodičia..ja to vidím (z druhej ruky) aké sú teraz deti v škôlkach rozpišťané, rozmaznané, drzé a majú pocit, že všetko môžu.. sama som zažila ako dieťa na základnej škole- prvák poslalo učiteľku do pi.e 🙏 a povedala by si, že je to slušná rodina, slušný chlapec a príde rodič a povie, toto moje dieťa nepovedalo, to ste si vymysleli 😂 ked som bola decko tak som mala voči rodičom a učiteľom rešpekt a novodobá benevolentná výchova všetko mení
@jamika27 staršej hovorím , ze mladšia je este mala , ze sa musi naučiť , ze to nie je správne . Ked ju mladšia udrie , vždy ju vyhresim s tým , ze to sa nerobí , ze sestričku to boli , ze rúčka nie je na to, aby bila, ze rucka hladká a potom starsiu sestričku pohladkam . Teraz sa uz stáva , ze rovno toto povie staršia. Dnes som sa potešila , lebo síce dnes tiez starsiu asi 3x capla , ale potom ju sama hneď pohladkAla a vystiskala. Staršia nie je typ , ze by sa nechala
Mlátiť niekde v škole , aj ked je pravda , ze človek nikdy nevie - dakujem za tému na zamyslenie 😊 Vážne . Ale myslím , ze staršia to berie skôr tak , ze mi pomáha mladšiu vychovávať , rozumie , ze je este mala , ze sa musi naučiť co ano a co nie- nedívame sa spokojne na to , ako nas capne , riešime to . Ale mam dve baby . Nedovolím si tvrdiť , co by fungovalo pri chlapcoch..
@somavi a v com som prosim ta, vyryvacny typ? Ze som ti logicky, pokojne zdovodnila svoje nazory a este ta poprosila nech aj mna poucis, ak najdes ozaj ucinny spob riesenia tvojej situacie, ktory bude odlisny od toho mojho postoja (a nielen mojho, precitaj si vacsinu prispevkov, ze su v podobnom duchu). Ze vecne argumentujem je vyryvanie, no pekne sme to dopracovali 🙂
Ženy ženy , tažko fakt 😀 Nestíham sa diviť . Píšete tu o kadejakých drzých , rozmaznaných, nevychovaných deťoch bez rešpektu k druhým a keby som bola trochu vztahovacna , asi sa ma to aj dotkne 😀 Ale nie som😉 Stále sa snažím s vami pekne, aj ked niektoré sa snažíte vyryvat , ale nedám sa😉 Takze ani jedna moje deti nepoznáte . Maju výchovu , maju hranice , rešpekt aj uctu k dospelým . Teda staršia , mladšia je este mala . samozrejme , občas neposlúcha ako všetky deti , ale vie povedať prepáč , vie si priznať chybu a vie niesť aj následky . U nas vačšinou platí 3x a dosť . Potom nasleduje trest. Nie fyzicky ako ste uz pochopili 😀 Mladšia je este mala , ale tiez uz vychovavame. Ked kreslí po stole , napomeniem ju a na tretíkrát jej uz farbičkou vezmem. Potom sa zlosti , plače , ale farbičku nedostane . Nemajte predstavu, ze mala mna a starsiu vkuse trieska. So staršou sa často stiskaju, salia... a sem tam ked mladšia chytí nervy, lebo neviem co , jej starsia nedá farbičky , tak ju buchne . Staršia ma uz zastupuje v tomto a povie jej , ze to bolo škaredé , ze rúčkou sa nebije ale hladká a pohladká ju . A uz to sem tam začína robiť aj mladsia. Ozaj nerozumiem , prečo ste sa do mna pustili ako take supy😀 Akoby som bola žena , co kašle na výchovu svojich deti. JOJ ano , aj ja som kadečo zažila na ihrisku . Ako staršej hádzal chlapec piesok do hlavy a mamička sa hlupo usmievala a aby náhodou nevyzerala , ze to ma u prdele , tak mu sem tam nežne povedala , miláčik nerob to a on pokračoval ako by nic . Ale my takto nefungujeme. U nas by sa muselo ospravedlniť a ak by sa to zopakovalo , išlo by sa okamžite domov . Stále si stojím za tým , ze sa to da aj bez bitky. Nikdy som tu nevykrikovala na ženy , co deťom capnu , ze su zle matky. Skôr vy tu idete mna súdiť a pritom ma vôbec nepoznáte 😊 Len na základe toho , ze deti nebudem bit 😊 http://detskapsychologicka.com/bit-ci-nebit-je-...
@somavi Tiez som zastanca, ze ani take vychovne capnutie nie je ok, aj ked je to niekedy narocne ustat situaciu. Tiez mal drobec obdobie, ze nas zacal doma bit, ked sa mu nieco nepacilo alebo niekedy len tak. Riesili sme dohovaranim a vysvetlovanim. Od odbornika sme dostali tieto rady, ako presne formulovat vety - Dietatu povedat, ze ludia sa nebiju. Udrziavat to vo vseobecnej rovine. Urcit formu trestu, ale najprv upozornit, ze ak ma este raz udries, tak napr. tato hracka pojde na skrinku a bude tam do vecere alebo zajtra rana .... Nehovorit, ze zoberiem ti hracku, ale hracka pojde. Ak sa pouzije formulacia zoberiem ti hracku, tak sa bude dieta prirodzene na nas hnevat. Ak pouzijeme formulaciu hracka ide na skrinku, tak hnev nebude smerovat na nas. Ak pride k trestu, lebo dieta znova udrie, tak dietatu povedat, ze nabuduce si bude moct vybrat, ze hracka nepojde na skrinku, ale kedze znovu udrelo, tak si vybralo, ze hracka ide na skrinku. Ak znova neudrie, tak poznamenat, ze si vybralo moznost hrat sa s hrackou aj nadalej. U nas takato formulacia zacala velmi dobre zaberat a rychlo to preslo. V niektorych situaciach bolo narocne vymysliet trest, ale tak clovek je tvor vynaliezavy. 🙂 Drobec to dost skoro pochopil a po par trestoch bolo vidno, ako o nasich ponukach rozmysla. Deti naozaj nie su blbe a rozumeju velmi vela. Mozno bude toto aj u vas fungovat. Drzim palce.
@somavi Ahoj, prečítala som celú diskusiu. Chápem že ju nechceš biť, ale vrátiť jej to, nie je o bitke, ale o tom že akcia vyvoláva reakciu. Ale jasné, je to až úplne posledná možnosť. Akceptujem, že to nechceš proste. Len ja by som to staršej dcére na tvojom mieste dovolila vrátiť (samozrejme nie silno, ale dosť na to aby to pochopila. Ale o tom sa diskutovalo už niekoľko strán, ale zaujalo ma niečo iné. Mne osobne sa ale "nepáčia" tvoje argumenty (viem, že ti to môže byť jedno a určite aj bude) že dcérka je malá, ... ona oproti staršej bude malá proste stále. A teda keď už nechceš capnúť späť, tak aspoň potrestať nevšímavosťou! Nech sa s ňou sestra prestane hrať, a ty vysvetli prečo. A nie po tom ako capne teba či sestričku ju ešte pohladkáte? ona vám pohladenie vráti a je to OK? Však získa dojem, že nech urobí potom hocičo, stačí sa usmiať, pohladkať a všetko je v poriadku.
@winchestergirl dakujem , možno na tom nieco bude , skúsim o tom popremýšľať 😊 Nie - vážne . To pohladkanie som robila s tým vedomím , ze som jej chcela ukázať, ze je krajšie ked sa pohladkame , ze ruka nie je na bitie . Možno mas pravdu a nie je to správne , preto som aj prosila rady . A možno nie je zle , ked jej to staršia jemne vráti , resp nieco ine , neviem . Možno som k nej zhovievavejsia , lebo fakt sa mi zdá , ze je to este taký stamperlik 😊 Ale s bitim to nic nemá spoločne , nedostáva po riti ani ona, ani staršia . Dakujem 😊
@somavi Ja viem, že je to ešte malinké dievčatko a určite ju netreba biť, a ani deti celkovo. Aj keď to od teba nikto tu nechcel. Nikto ti tu nenapísal aby si ju bila ako žito, po riti alebo tak. Baby písali, aby si zvážila metódu akcia-reakcia, resp. každý čin má aj následok. Aj keď toto čo ja myslím nie je o tom 🙂
Ale s tým, že ručička nie je na bitie nie je zlé, ale hovor jej to keď je pokojná, a nie keď zúri a sa bije. A tým že ju sestrička za "facku" pohladí jej len ustupuje! A to naozaj nie je dobré pre ich budúci vzťah. Vieš, ono maličká si na to zvykne, že jej ustupuješ, a si zhovievavá. Stačí ak sa potom "ospravedlní" Áno je maličká teraz, ale aj tak. Ale staršia sa môže cítiť ukrivdená. A možno sa aj cíti, len to ešte nevie spracovať poriadne ani ona, a toto sa bude len rokmi stupňovať a začne malú sestru neznášať. A aby tu o pár rokov nebola téma, "Neznášam svoju mladšiu sestru, odmalička ma otĺkala, stále si všetko berie a vždy sa jej všetko prepečie ... Pretože malá bude mladšia stále, a rodič má tendenciu to mladšie dieťatko vždy akosi brániť, a tým len narobí viac škody ako úžitku medzi súrodencami. Hovorím to preto, lebo poznám podobné prípady z okolia. Nechaj ich nech si to vysvetlia samé 🙂 A ešte niečo, ono staršia vie, že to sestre nemôže vrátiť, ale ako zabrániš, aby to malej vrátilo iné dieťatko na ihrisku, v škôlke ...? Treba to riešiť, čím skôr čo očividne aj chceš, len ju naozaj neospravedlňuj, že však je maličká, ona môže, nevadí, vyrastie z toho a podobne🙂) Poznám z okolia, kde dievčatko ako malé udieralo všetkých okolo seba, smiali sa tomu, že aký je akčný malý štupel. Dospelo to tam, že keď mala okolo 8 rokov vyslovene strelila babke facku.
Ahoj, pre dieťa je zábavné skúmať reakcie dospelých. Ono nevidí zhrozené tváre, ale smiešne grimasy, vníma okamžitú zmenu energie, skúma, čo to všetko spôsobí. Je to preň zaujímavé. Ak je to už za tvojou hranicou: pokojne povedz, že ťa to bolí a ak to bude skúšať znovu, nemôžeš sa s ňou hrať, lebo ti to ubližuje. A ak vyskúša, odísť.
Druhá možnosť je, že sa takto dožaduje tvojej pozornosti. Má jej dostatok? Venuješ je párkrát denne 100%nú pozornosť? Bez toho, aby ti utekali myšlienky niekam inam a si len s ňou? Možno sa len potrebuje dosýtiť. (nemusíš mi odpovedať, to sú otázky len pre teba🙂 )
Čo sa týka sestry, tam by som nezasahovala. Nech si to vyriešia medzi sebou, prenechala by som im zodpovednosť a dôveru, že to zvládnu.


Nemyslim, ze prirovnanie s teplomerom bolo odveci. Jasne, ze vychovnych metod je vela ale ide o to, ze ty si uz tie podla teba dobre vycerpala. S nimi - mimochodom - suhlasim aj ja, ved tiez dietatu aj stokrat nieco vysvetlim a az ked si fakt neda povedat, dostane jemne (!) po zadku.
Ide o to, ze ty hladas riesenie, ked uz tie "vysvetlovacie" metody nepomohli. Jasne plati, ze cim starsie dieta, tym sofistikovanejsie metody a pristupy. Okrem odmeny, trestu a v urcitej miere aj vysvetlovania /zalezi na tom o co ide/ v tomtu veku vela extra specialnych a hlavne ucinnych metod nevymyslis,
Odmena odpada, vysvetlovanie nezabralo a trest musi byt taky, aby si to dieta spojilo s danym cinom /teda, ak mu napr. za trest zakazes oblubenu hracku, je v tomto veku otazne, ci pochopi, preco, aky to ma vztah k tomu, ze niekoho udrelo/. To je dovod, preco sa mi tato metoda zda najlogickejsia, ako to s tym teplomerom... To len na vysvetlenie.
Prajem ti vela uspechov s inymi metodami 🙂 a pokojne sa so mnou s nimi podel (ak budu ozaj fungovat), rada sa necham poucit 😉