Ako naučiť dieťa znášať prehru bez hnevu?
Zdravím, dcéra má 8 rokov a veľmi zle znáša prehru v hrách alebo súťažiach. Často sa rozplače alebo sa nahnevá. Snažíme sa jej vysvetľovať, že prehra patrí k životu, ale zatiaľ bez úspechu. Máte nejaké tipy? Odoznie to vekom?
My od mala hrávame človeče nehnevaj sa a karty. A teda zvykla dosť poplakat, keď prehrala napríklad dvakrát po sebe, priznám sa, keď bola menšia,tak som prehrávala naschvál 🤣🤭...no týmito občasnými prehrami sa trénovala a teraz má 10 a hrame už natvrdo a teda už to znáša ok, a občas ma tak nabije, že do plaču je mne 🤣🤣🤣. Takže, áno, neboj, prejde to
Je to normlane a zdravé, učí sa to. Nech si poprave, má silný nával sklamania. Môj 9 ročný býva dosť nahnevaný a sklamaný keď nevyhrá v hre alebo v tombole. Ale je to čím ďalej tým lepšie. 😀
Odmalička som s detmi hrávala hry fér aj napriek pripadnemu sklamaniu, akurat som to s radosťou, ze som vyhrala neprehanala 🙂 Syn sa naučil, ze je mu to uplne jedno, a dcera akokedy , ale scény nerobi.
Keby si ale hrala s mojim manzelom, tak si povieš, ze je horsi ako deti. On ked nevyhrava (par prehier zvladne) tak je rozculeny a prestáva hrať 🤦♀️🤣 no horsi ako male decko
Je to iba zanedbanou výchovou. Dieťa sa formuje maximálne do 12 - 24 mesiacov. Dovtedy sa mu postupne stanovujú mantinely, čo môže a čo nie. Už 2,5 ročné dieťa dokáže na upozornenie , že robí niečo zlé reagovať pozitívne a nerobiť to ďalej bez trucovania alebo odmietania. . Ak sa to formuje od cca 1. roku, potom s tým nie je problém a chápe, že nemôže byť vždy tak ako ono chce. Ak sa však dieťaťu do 2 rokov toleruje všetko, čo chce a na prejavy trucovania a zlosti dospelý rázne nereaguje, ale čaká, že ho to prejde, je to najväčšia chyba. Dieťa po 2. roku nesmie trucovať a prejavovať otvorene zlosťou, čo chce. Jednoducho to rodič nesmie mu dovoliť, inak je to problém aj v budúcnosti. V puberte také deti ešte ostrejšie prejavujú to čo iba oni chcú, robia rodičom schválnosti, utekajú z domu,... Aj v učení majú vážne problémy, odmietajú robiť na vyučovaní to, čo ostatní, ak sa im to nepáči a nemajú na to chuť. Zasnedbanie výchovy u detí je väčšie ich rozmaznávaním do 2 rokov (neskôr sa to už zmeniť nedá), ako iným zanedbávaním. Žiaľ mnohí rodičia si myslia, že ak povolia deťom, čo im vidia na očiach, že im robia dobre. Opak je pravdou. Takéto deti končia bez vzdelania na ulici a ešte horšie. Nikdy si rodiča nebudú vážiť, čo sa do 10 rokov prejaví odvrávaním a odmietaním toho, čo sa od nich požaduje. Požiadavky kladú iba oni a vymáhajú si ich splnenie. Typické je u nich neschopnosť znášať prehry, lebo to nie je podľa ich chcenia. Nhnevanie sa 8 - 9 ročného dieťaťa je prejavom ťažkého zanedbania výchovy. Také dieťa už musí chápať, ak nie je mentálne retardované alebo s ľahším stupňom autizmu čo je správne a čo nie.
Vekom a cvikom...
Tiez sme si tym presli... dokonca moji rodicia dcere kupili trofej (pohar), akoze vyhrala prve miesto... a nie, nevyhrala ho, ale zato ze bola totalne nestastna, tak to urobili. Akoze uplne cez ciaru, klopkala som si na celo...
Momentalne si prechadzame obdobim, ze dcera chcela ist z 8. rocnika na bilingvalne gymnazium. Zial otvarala sa jedna trieda, prihlasenych 428 deti, nie je hlboko pod ciarou, ale je pod ciarou. Proste som jej vysvetlila, ze svet sa nezruti, ziadna samovrazda, ziadny plac dalsi rok... proste pojde vyskusat o rok (mozno pojde dokonca aj na inu skolu, ved nemusi presne na tu istu). Proste boli ine deti sikovnejsie a hotovo. Jednak pre to moze teraz nieco cely rok robit, aby bola najlepsia, alebo moze urobit uplne ine rozhodnutie...
Vsetko sa deje z nejakeho dovodu... treba trenovat (napriklad), pocitat, spievat, hrat, proste cokolvek a moze to pocas buducej sutaze, resp. buducej hry vyhrat...