Ako socializovať dieťa?
Ahojte maminy, prosím poraďte. Moja dvojročná dcéra sa stráni iných detí. Napr. Na ihrisku sa vyšantí v pohode, kým sa tam neobjaví ďalšie dieťa. Nedajbože viac detí... Nalepí sa na mňa a nepohne sa odomňa. Rovnako v nejakom centre alebo detskom kútiku. Bude sa motať len okolo mňa a nejde do kolektívu. Riešime škôlku a nerada by som ju v septembri rovno vhodila medzi deti nech si proste zvykne. Chcem na to ist nejako postupne.... Aj som skusala priblížiť sa k deťom a prihovarat sa im, aby sa postupne pridala aj ona... Ale nechce vôbec ..toto má asi po mne. Tiež som nebola nadšená z cudzej spoločnosti a zostalo mi to doteraz vlastne 😁 a mám v živej pamäti moje začiatky v škôlke. Rada by som moju dcéru od toho ušetrila... Máte nejaké nenásilné tipy? Ďakujem.
Stručné zhrnutie
- Dvojročné deti, ktoré sa stránia iných detí, sa v diskusii odporúčali socializovať postupne cez pravidelné stretnutia s 1–2 známymi deťmi, návštevy materského centra, herničiek alebo plávania bábätiek.
- Psychologička v diskusii odporučila nenútiť dieťa, vyhýbať sa otázkam typu „prečo“, zvážiť odklad škôlky ak sa správanie nezlepší a vyhľadať kurzy prípravy na škôlku (príklad: Rodinné centrum Stonožka).
- Niektorí účastníci upozornili na potrebu odborného vyšetrenia pri výrazných odchýlkach (diskutované: autizmus / Aspergerov syndróm), pričom táto možnosť bola v diskusii spochybňovaná a väčšina rodičov radila najprv pozorovanie a nenásilné postupy.
Najčastejšie otázky
Q: Ako postupne socializovať dvojročné dieťa, ktoré sa lepí na rodiča a vyhýba sa ostatným deťom?
A: Odporúčané kroky sú pravidelné stretnutia s 1–2 známymi deťmi, návštevy materského centra alebo herničky, plávanie bábätiek, zostávať nablízku počas aklimatizácie a nenútiť dieťa do kontaktu.
Q: Kedy zvážiť odklad nástupu do škôlky?
A: Psychologička v diskusii odporučila zvážiť odklad škôlky, ak sa správanie výrazne nezlepšuje; rodičia v praxi spomínali nástup v 3.–4. roku ako častú alternatívu.
Q: Kde hľadať miestne kurzy prípravy na škôlku a možnosť prítomnosti rodiča pri aklimatizácii?
A: Ako príklad miestneho programu bola v diskusii uvedená ponuka Rodinného centra Stonožka, ktoré má kurz „príprava dieťaťa na škôlku“ a uvádza možnosť prítomnosti rodiča počas adaptácie.
Q: Kedy vyhľadať odborné vyšetrenie pri pretrvávajúcich ťažkostiach so socializáciou?
A: Diskutujúci odporúčali odborné vyšetrenie pri výrazných alebo panických reakciách, trvalom odmietaní kontaktu či výrazných odchýlkach v správaní; v diskusii sa spomínalo vyšetrenie na autizmus / Aspergerov syndróm.
Q: Ako riešiť ranné plače a adaptáciu v škôlke u hanblivého dieťaťa?
A: Rodičia uviedli, že učiteľky často pomôžu a že prvý polrok môže byť ťažký, preto radili trpezlivosť, podporu samostatnosti a nenásilné odvykacie postupy namiesto násilného odbiehania.
Q: Aké nenásilné techniky socializácie rodičia odporúčali?
A: Konkrétne techniky z diskusie zahŕňali nenechávať dieťa pod tlakom, ponúkať striedanie hračiek („raz ty, raz on“), čítať knižky o spolupráci, modelovať sociálne správanie a zabezpečiť pravidelné, krátke a predvídateľné stretnutia s rovnakými deťmi.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nenútiť dieťa do kontaktu a byť trpezlivý pri postupnej aklimatizácii.
- Pomáha pravidelné stretávanie s jedným až dvoma známymi deťmi a návštevy materských centier, herničiek alebo kurzov (napr. príprava na škôlku).
- V mnohých prípadoch sa správanie v kolektíve zlepšilo po čase a po adaptácii v škôlke.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú aktívne socializovanie cez časté návštevy a zapájanie do kolektívnych aktivít; iní odporúčajú nechať dieťa, aby sa zapojilo samo, a prípadne odložiť škôlku.
- Niektorí rodičia a účastníci radili včasné odborné vyšetrenie (vrátane vyšetrenia na autizmus/Asperger); iní radili najprv pozorovanie a nenásilné postupy bez rýchleho presunu k psychiatrickej liečbe.
Otvorené otázky
- Kedy presne je indikované odborné vyšetrenie na autizmus / Asperger u dieťaťa s problémami socializácie?
- Koľko a aké pravidelné stretnutia sú optimálne na postupné osamostatňovanie pri socializácii?
- Ktoré miestne programy a kurzy prípravy na škôlku sú naozaj efektívne pre hanblivé dvojročné deti?
Spomenuté značky a firmy
Rodinné centrum Stonožka
Spomenuté produkty a metódy
pravidelné stretnutia s 1–2 známymi deťmi, materské centrum, hernička, plávanie bábätiek, kurz "príprava dieťaťa na škôlku", adaptácia v škôlke, odklad škôlky, psychologické vyšetrenie, psychiatrická liečba, vyšetrenie na autizmus / Aspergerov syndróm, kniha Nejsou stejné
Miesta a osoby
Košice, Rodinné centrum Stonožka
@dadka_bb 🙂 presne ako u nás, s mojou to bude ešte ťažké, lebo ona si nechá od detí všetko, tak momentálne ju učím že kludne môže odmietnuť alebo povedať nie... tiež som ju odhlasovala min.rok vo februari zo škôlky a o pol roka to bolo ovela lepšie, síce plače ale to su tie klasicke ranne plače s vydieranim, dufam že horšie to už nebudde
ja som to vtedy pod tlakom okolia a rodiny velmi riešila,, že to nie je normalne, ešte aj neurologička dcere odporučila psychiatricku liečbu ale tú som potrebovala asi len ja ... pre mna, čo som zufalo potrebovala spoločnosť (manžel v zahraničí) to bolo fakt o držku
držte sa 😉
V rodine máme podobné dieťa. Od malička sa stránilo detí, s dospelými komunikoval bez problémov. Všetko ho zaujímalo, v útlom veku toho vedel oveľa viac ako ostatné deti. V škôlke však sa s nimi nehral. Hračky si vzal bokom a vedľa učiteľkinho stolu sa hral sám. Ak od neho deti niečo chceli, útočisko hľadal u učiteľky v škole a u dospelých mimo nej. V škole vynikal v učení, až po 4. ročník nemal dvojku ani v žiackej knižke, veľmi zodpovedne pristupoval k všetkým povinnostiam, no so spolužiakmi hovoril iba ak to bolo nevyhnutné, kamarátstvo nepoznal. Keď ako 10 ročný dostal silný záchvat z paniky, lebo do triedy vletela včela, rodičia navštívili lekára. Výsledok? Autizmus - Aspergerov syndróm, sktorým trvalo úspešne aj menej úspešne bojuje on aj celá rodina, no príznaky sa zmiernili. Chcem len povedať, že väčšiu odchýlku v správaní netreba podceniť a včas sa jej odborne venovať.
Neviem ako vyriešiť, ale kolegynin syn ide mať sedem, ide do školy a čas, ktorý trávi v škôlke je vraj celý čas pri učiteľke
@maca2014 tiez som malu odhlasila,a manzela mam v zahranici 🤭😊 dakujem, uvidim ako to dame teraz od septembra.uz musi ist.uz je velkacka. Akoze od rodiny,a vsetkych susedov,a cudzich co nas stretavaju pocas dna ma uz nebavia tie otazky co není v skolke .to je otras. No lebo. Ja mam zo skolky tiez traumu,doteraz si pamatam smrad vnutri,aj vona dateliny ma vracia spat na skolkarsky dvor, kde som bol nestastna a chcela ist domov. No nic 😒 hadam to zvladneme.
Och dakujem za otvorenie tejto temy. Mam doma to iste, dcerka ma cerstve 2 roky a "neznesie" pritomnost deti ani dospelych.. A ja uz teraz stresujem ako dame skolku o rok.. Chodime na ihriska, kym je tam sama tak ok, ked pridu ine deti a nedajboze sa k nej priblizia alebo sa dotknu tak hotovo.. Mala by mi najradsej vyliezla na hlavu.. Ked je v kociku a niekto sa jej prihovori? Hlava dole a ani nepozre.. Chodime aj do materskeho centra od jej roka, aj sa hrat do interiérovych detskych ihrisk, na akcie kde su deti a viac ludi ale nemam pocit ze by jej to nejak pomohlo.. Ublizovat jej nechcem, tlacit na nu uz vobeca ludia z okolia to nechapu kedze 90% deti v okolí je kontaktnych.. Preto dakujem z celeho srdca za vase komentare. Jednoducho prijmem fakt ze je taka a potrebuje cas.. A snad sa to casom zlomi.. Drzte sa maminy 😘
Naša staršia dcérka sa veľmi bála detí. Nielenže sa s nimi nedokázala hrať, ale prepadala ju panika už len v ich prítomnosti. Ešte keď boli v kľude a nevydávali zvuky v pohode, ale akonáhle sa začali nejako prejavovať a nedajbože ju kontaktovať, tak plač a štveranie sa na mňa. Ona sa proste chcela v kľude hrať a nie aby okolo nej niekto pobehoval a hulákal, ľakalo ju to, nerozumela tomu, lebo bola kľudná povaha čo si od 1 roka listovala v encyklopédiách a dokázala sa sama prehrať celé dni. Skúšala som ju aktívne socializovať na rôznych stretnutiach mamičiek, v detských kluboch, na ihriskách, ale bol to boj, tak som to vzdala a prestala som s tým. Chodili sme viac do prírody, menej medzi ľudí. Až zrazu mala cez 2,5 roka a sama sa ma raz doma spýtala, či môže ísť ku detičkám sa hrať a odvtedy sme začali vyhľadávať spoločnosť detí a postupne si na ne zvykať. Vždy keď som z nej cítila neistotu, tak som ju uistila, že som tam s ňou. Niekedy bol ešte plač, ale zo dňa na deň sa to zlepšovalo. Ubehol rok a teraz je v kolektíve už úplne suverénna, vysmiata, ukecaná, spoločenská, nemá problém druhé deti chytiť za ruku, objať, tancovať s nimi, hrať sa. Tá zmena je obrovská, a chcelo to len čas, aby na to "dospela". Momentálne každému koho stretne s hrdosťou oznamuje, že od septembra ide do škôlky, a že tam bude mať nových kamarátov ☺