Kedy prestali vaše deti robiť scény?
Ahojte. Prosím vás co ste skúsenejšie mamičky alebo co mate staršie deti...kedy vam deti prestali robiť scény na verejnosti..hadzanie sa o zem, plač...kedy to prešlo?
Stručné zhrnutie
- Scény na verejnosti u detí sa často zlepšia okolo 3. roku života a výrazný pokles uvádzali rodičia medzi 4. až 6. rokom; výnimočne sa epizódy vyskytujú u starších detí aj v školskom veku (príspevky spomínajú 11, 14 a 16 rokov).
- Opakovane účinné praktiky popisované v diskusii sú okamžitý odchod z miesta (opustiť obchod alebo nechať dieťa odviezť domov), vopred oznamovanie plánov a pravidiel, denný režim a dlhodobý tréning autoregulácie (niekoľkoročný).
- Sporné riešenia sú fyzické tresty; niektoré rodičky uviedli, že „dostala po zadku“ a scéna sa už nezopakovala, zatiaľ čo iné píšu, že po zadku „nič nerieši“ a neadresuje potreby dieťaťa.
Q: Kedy deti zvyčajne prestanú robiť scény na verejnosti?
A: Viacerí rodičia v diskusii hlásili zlepšenie okolo 3. roku života, častejšie ústupy po 4. roku a výrazné zlepšenie medzi 4. a 6. rokom; niektoré deti však občas vyvolávajú scény aj v školskom veku (príspevky spomínajú 11, 14, 16 rokov).
Q: Ako okamžite reagovať v obchode, keď dieťa začne vrieskať?
A: Bežné stratégie z diskusie sú okamžitý odchod z obchodu, vziať dieťa na bok, nebrať dieťa do obchodov pravidelne, alebo ho naložiť do taxíka a odviezť domov; niektoré rodičky tiež využili princíp „nie divák = nie predstavenie“ a jednoducho odišli.
Q: Pomôže fyzické potrestanie (po zadku) zastaviť scénu?
A: Diskusia uviedla oba pohľady: niektoré matky napísali, že „dostala po zadku“ a scéna sa už neopakovala, iné varovali, že facky alebo výprask „nič neriešia“ a neadresujú, čo dieťa potrebuje.
Q: Ako naučiť dieťa spracovávať emócie a autoregulovať sa?
A: Rodičia spomínali dlhodobý „tréning autoregulácie“ cez 2–3 roky, pravidelné rozhovory po „hysáku“, odvádzanie do pokojnej miestnosti, rituály pri odchode z ihriska a vopred oznamovanie (napr. povedať dieťaťu 2–3×, že idete odísť).
Q: Pomôže nebrať dieťa do obchodov alebo kupovať hračky cez internet?
A: Niektoré rodičky priamo praktikovali nebrať deti do hračkárstiev alebo nákupov a kupovať darčeky cez internet; konkrétne riešenie spomína „kupujem cez net, presne to, čo chcem“ a obmedzenie na „len jednu hračku“ pri návšteve obchodu.
Q: Čo pomáha pri meltdownoch z prestimulovania?
A: Pri prestimulovaní rodičia uvádzali taktiky: stiahnuť sa na tiché miesto, odviesť dieťa do prázdnej izby, počkať kým sa upokojí a následne o situácii rozprávať; jeden príspevok uviedol, že meltdowny ustúpili okolo 5–6 rokov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Scény sú bežné v predškolskom veku a mnohým deťom sa stav zlepšuje okolo 3.–5. roku života.
- Opakovane uvádzané účinné postupy sú konzistentné hranice, vopred oznamovanie plánov, denný režim a okamžitý odchod z miesta incidentu.
Sporné názory
- Niektorí rodičia uvádzajú, že fyzický trest („po zadku“, vyprask) okamžite zastaví scénu, zatiaľ čo iní tvrdia, že fyzické tresty „nič neriešia“ a neadresujú emocionálne potreby dieťaťa.
- Niektoré príspevky pripisujú scény výchove a dôslednosti rodiča, iné pripisujú scény povahovým/temperamentovým rozdielom dieťaťa.
Otvorené otázky
- Ako dlho trvá naučiť autoreguláciu u detí s rôznym typom temperamentu?
- Kedy a za akých okolností (ak vôbec) majú byť použité tvrdšie zásahy rodiča oproti stratégiám ako odchod alebo ignorovanie?
- Ako zmierniť stres rodiča spôsobený reakciami okolia pri verejných scénach?
Spomenuté značky a firmy
pepcu
Spomenuté produkty a metódy
Hot Wheels, KVETINKOVU MUCHOLAPKU, okamžitý odchod z miesta, naložiť dieťa do taxíka, nebrať dieťa na nákupy, kúpa darčekov cez internet, denny režim, vopred oznamovanie plánov (povedať 2–3×), ritual na rozlúčku s ihriskom, ignorovanie divákov („nie divák = nie predstavenie“), tréning autoregulácie (2–3 roky), odviesť do prázdnej izby, capnutie/po zadku (fyzický trest), obmedzenie „len jedna hračka“, chvála a odmeny
Miesta a osoby
žiadne
Teraz okolo 3. roka sa to lame. Mam velmi narocne dieta. Aj rodina uznala viackrat, ze sa pri nom nezastavim ze nechapu kao to zvladam vsetko. Sceny ze sa hodi o zem nikdy nerobil ale hysak ak som nieco nekupila, zakazala boli. Doma ma napr pride kopnut ci buchnut, ked mu to nedovolim ide teatralne vysypat box s mini hrackami a diva sa pri tom na mna aby ma este viac nasral. 😀No skusa limity. Ale. Od toho 3. roka sa nestacim divit. Za vsetko dakuje (napr: mne, doktorke, predavacke povie dakujem mama /doktorka/ teta). A ja len kukam jak puk. Ked nieco donesie povie vzdy “paci sa” a pekne poda. Dnes v pepcu som mu slubila ze si moze vybrat 1 hracku. Jedna sa mu pacila vzal si. Potom sa zacal hrat s 2 autami ale ich vratil sam spat lebo si sam pripomenul ze len 1 moze. A nakoniec nasiel hot wheels a chcel to. Tak siel cez cely obchod vratit tu prvu a vzal si to hotweels s tym ze len jednu a tuto chce. Pri pokladni podakoval predavacke ked mu dala auto. Akoze, ja som bola nanho taka hrda ako to krasne pochopil. Cize 3. rok u nasho narocneho chalana, ked mu pomaham zvladat tieto stavy a vysvetlujem. Jasne sem tam nakricim aj capnem raz za uhorsky rok. Ale asi pomaly znem ovocie. Vydrzat, vydrzat!
Scény pubertiacky riešim ľahko. Odchodom domov. Veľmi rýchlo ju to prešlo. Keď si nedávala.pozor na hubu, otočila som sa a išla domov. Prišla autobusom. Keď začala na akcii robiť cirkus, naložili som ju do taxíka a išla domov. Teraz vie, že cirkus u nás neprejdu. Nik na to nie je zvedavý. Nie za to, ze hanba = ale ak je so mnou v obchode = som tam kvôli nej, detto na nejakých akciách atď. Tak čakám, že bude slušne reagovať, teatra nech s kamošmi nacvicuje
Male dieta mi robilo cirkus párkrát, hádzacky o zem sú pre mňa znak = ide v kočíku alebo vozíku. Ak sa stalo tak na ruky a preč. Väčšie dieťa mi uz napr v potravinách nevyvádzalo.
Ako dobiedzanie, vyjednávanie neriešim.. ale krik, cirkus a teatra = nehram tieto hry, nemám na to.cas.


@lenkakravcova asi záleží od dieťaťa... Mam tri dcéry, prvé dve boli ukážkové, fakt ze som sa v živote nemusela pozastaviť nad ich správaním. Teraz mam 2 a pol rocnu a ta si ide svoje bez ohľadu na našu reakciu. Skúšala som dohovarat, odmeniť, sľubovať kade co, krik, jedinykrát slabšie capnutie po zadku, nikdy deti nebijem, cize nemôže byť o tom rec, ze by cítila bolest, na čo hneď spustila ešte väčší rev, ze prečo ju bijem 🤦🏼♀️🙈 a vychovávame rovnako ako staršie. A je rozumná, šikovná, krásne rozpráva. Kým sa nenahnevá. A keď o tom rozprávame, krásne mi sľúbi, ze už nebude plakat, ze sa nehodí na zem. Áno, komunikujeme o 106, keď niekedy sa podarí bez hnevu, chválim a ona presne vie, ze za co. Takže rovnako ako autorka čakám na deň, kedy to prejde. A musím povedať, ze posledný mesiac je už trochu lepší.