Náročný trojročný synček
Neviem čo je na to správne slovo náročný alebo skôr moc živý.3r synček je nonstop v pohybe,stále niečo chce,dlho sa sám nezahrá max 10 minút,aj to keď vidí že som odišla inam tak ma hľadá že mama pod sa so mnou hrať.Vsetky činnosti doma robíme spolu,jeme,upratujeme atď.Syncek má rád všetky činnosti hrať sa,kresliť,robiť si pracovný zošit,lepiť atď no všetko ho zabavi len chvíľu.On sa aj rýchlo naje a ide sa hrať.Ja rada si vychutnávam jedlo a trvá mi to 10-20 minút pokiaľ sa najem.No pri ňom sa nedá, ťahá ma preč od stolu.Ked som v kúpeľke sprchujem sa alebo na záchode,hľadá ma kde si mama,čo robíš mama.Neni rozmaznany,akurát je pravda že sa mu venujeme aj ja aj manžel.Mam staršiu dcéru ktorú som vychovala sama,ona bola kľudne dieťa.Kam som ju dala tam vydržala aj hodinu sa hrať sama.Pravda pri nej som mala prácu na doma.Teraz pri synčekovi sa mu venujem komplet.Chodime aj veľa von.Vecer sa vymieňame s manželom,ja si kontrolujem dcére úlohy,hráme si niečo vo dvojici alebo sa rozpravame.Plus chystám na spánok a na ďalší deň veci,muž sa hrá zatiaľ
s malým.No má dosť jeho takisto nenechá si ani sadnúť.V záhrade alebo vonku si nemôžme nič spraviť pri malom,on sa do všetkého ide a potom všetko dlho trvá.Tak vonku robí manžel a ja idem von s deťmi na prechádzku alebo niekam.Manzel sa čuduje že čo ostatný robia s malými deťmi,keď pri našom synčekovi sa nič nedá robiť.Poviem mu že majú starých rodičov čo postrážia a rodičia si zatiaľ môžu oddýchnuť alebo ísť niekam vo dvojici von.My s manželom nemôžme.
Stručné zhrnutie
- Intenzívna potreba pozornosti u trojročného dieťaťa je bežná a rodičia v diskusii odporúčajú dôsledné nastavovanie hraníc a časových limitov (napr. budík, úloha), namiesto okamžitého uspokojovania každého volania.
- Nástup do kolektívu v škôlke často zmierni nároky na rodičov; v diskusii sa uvádza skúsenosť so súkromnou škôlkou od 3 r. a 3 mesiacov a štátnou od 3 r. a 7 mesiacov, pričom prvý týždeň môže byť ťažký, ale po približne 2 týždňoch býva citeľné zlepšenie.
- Metódy riešenia sa líšia: časť prispievateľov odporúča nechať dieťa „vyplakať“ ako spôsob, aby prestalo vydierať plačom, iní zdôrazňujú, že u mladších detí (do cca 1 roka) by sa vyplakávanie nemalo používať; tento prístup zostáva sporný.
Q: Ako postupovať, keď trojročné dieťa neustále vyžaduje pozornosť počas jedla alebo sprchy?
A: Rodičia odporúčajú povedať dieťaťu „počkaj, najem sa a prídem“, nastaviť budík alebo dať úlohu (kresliť, skladať puzzle), a dôsledne neustúpiť, kým časový limit nevyprší.
Q: Pomôže nástup do škôlky pri náročnom správaní 3-ročného dieťaťa?
A: Viaceré skúsenosti hovoria, že áno; jedna skúsenosť uvádza súkromnú škôlku pri 3 r. a 3 mesiacoch a štátnu pri 3 r. a 7 mesiacoch, s ťažkým prvým týždňom a zlepšením po približne 2 týždňoch.
Q: Má rodič nechať trojročné dieťa „vyplakať“?
A: Názory sa líšia: niektorí rodičia a príspevky radia nechať dieťa zaplávať, aby prestalo vydierať plačom, iní varujú, že do cca 1 roka sa dieťa nepatrí nechať vyplakať a u mladších detí to nie je vhodné.
Q: Ako naučiť dieťa hrať sa samostatne?
A: Praktické tipy zahrňujú dávať dieťaťu jednoduché úlohy (kresliť, pracovný zošit, skladať puzzle), umožniť mu priniesť hračky do kuchyne a zaviesť pravidlo „10 minút denne pokoja“, počas ktorých sa má hrať samo.
Q: Čo robiť, keď dieťa manipuluje plačom a rodič mu často ustupuje?
A: Diskutujúci odporúčajú dôslednosť: neustúpiť, opakovane hovoriť „nie, ešte nie“, a neprestávať s aktivitou (jesť, sprcha) až do vyhradeného času; v diskusii sa opakovane spomína výraz „neustúpiť“ ako stratégia.
Q: Ako zapojiť otca alebo ďalšieho dospelého pri udržiavaní hraníc?
A: Viaceré príspevky zdôrazňujú, že obaja rodičia musia byť dôslední a koordinovaní; ak otec okamžite reaguje na volanie dieťaťa, dieťa sa naučí očakávať okamžitú pozornosť.
Závery z diskusie
Zhoda
- Trojročné dieťa, ktoré je „veľmi živé“ a často žiada pozornosť, je v diskusii považované za bežné.
- Nastavenie hraníc a časových limitov (napr. budík, úloha) je odporúčaný praktický krok.
- Nástup do škôlky je viacerými prispievateľmi uvedený ako účinný spôsob zmeny správania, pričom prvé dni môžu byť náročné.
Sporné názory
- Niektorí presadzujú princíp nechať dieťa „vyplakať“ ako prostriedok na ukončenie vydierania plačom, zatiaľ čo iní tvrdia, že vyplakávanie by sa nemalo používať najmä u detí do cca 1 roka.
Otvorené otázky
- Ako dlho a pri akej intenzite je bezpečné a efektívne dieťa nechať „vyplakať“, aby sa naučilo samostatnosti bez negatívnych následkov?
- Aké konkrétne techniky samostatnej hry sú najefektívnejšie pri detskej povahe, ktorá rýchlo stráca záujem?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
budík, puzzle, pracovný zošit, súkromná škôlka, štátna škôlka, nechať vyplakať, nastaviť hranice, „10 minút denne pokoja“
Miesta a osoby
žiadne
@radkaradix To aj ja hovorím nech plače ešte hlasnejšie že susedia ešte nepočujú.Nezabera nič.
Čítala som tu veľa komentárov, že ste si ho tak naučili a bla bla bla, ja na tom nevidím nič zle, je maličký , je to dieťa , ste rodičia, je ja vás citovo naviazaný, lebo je stále s vami, ma také obdobie, keď vás potrebuje mať na blízku a cítiť vašu prítomnosť , tak ho nechajte , o pár rokov bude mať iné záujmy , kamarátov a postupne vás rodičov bude zo svojho života vytláčať na kraj, tak si to ešte užite 🙂 veľa detí, takýchto maličkých sa takto správa
@elam1234 matka,ktora sa nehra 24hodin s dietatom,dovoli si ist na wc,najest sa,nedajboze osprchovat,pri tom navarit,nakupit,upratat,je akoze zla mama,ktora odstrkuje dieta?dnes nema vychova ziadnu mieru...mimochodom s dietatom sa nonstop hrat a robit mu vkuse program nie je odporucane ani odbornikmi a ked chce byt dieta s matkou,nech sedi s nou pri stole kym je,nech je pri nej pri kazdej cinnosti,ale nieze matka je jeho otrokom
@pipistrel13 ja som nikde nepísala o zlých a dobrých matkách, každý človek je iný, niekto môže mať perfektnú výchovu a aj tak z jeho bude niečo iné, na toto vzorec neexistuje.
Sama si robíš zle. Môj skoro 2,5 ročný chápe, že keď pijem kávu, alebo jem, môže ma volať koľko chce. Ja mám tiež právo na oddych. Keď varím, tiež ma ťahá preč. V medzičase sa s ním pohrám ale kým to nachystám všetko, popracem, hrá sa sám. Môj neplače, len mrnčí ale bohužiaľ. Väčšinou si donesie hračky do kuchyne a hrá sa a je rád keď mám chvíľu čas medzitým a venujem sa mu.
Véd nech plače. Takto vás vydiera. Raz poplace, druhýkrát a na tretíkrát to pochopí. Vravím z vlastnej skúsenosti.
Hej, deti, aj keď majú rovnakú výchovu, sú rôzne. On je jednoducho taký...treba vydržať, čím bude väčší, tým to bude lepšie.
aj nas 3r je taky, ale nenechame sa nim hadam sikanovat, ked mam naladu, tak sa idem hrat a skacem ako chce, ale vacsinou sa mi nechce a vtedy mu poviem, ze ja som uz dospela a nehravam sa, mam povinnosti a potom si chcem oddychnut, jeho robota je hrat sa, tak nech sa ide hrat.. vacsinou sa potom bud len motka alebo sa naozaj zacne hrat az ho to uplne pohlti ;) zalezi, aku ma naladu.. a casto aj place, aj sa hodi o zem.. vtedy mu bud navrhnem, ze sa pomojkame alebo ak nemam naladu, tak poviem nieco ako, este silnejsie skus plakat, susedia ta nepocuju poriadne a zvycajne sa potom uvedomi a utisi sa ;)