Veľmi sa na mňa naviazal. Prejde ho to?
Mam 14mes. drobca, ktory bol doteraz taky samostatny, ze som ho takmer vobec nezaujimala, ked bol medzi ludmi, detmi, tak si ma vobec nevsimal, a doma tiez nevelmi, takze som sa v duchu tesila, ze ked ho raz dam do skolky, bude to uplne ok. Az mi to pripadalo dost extremne. Ale vsetko sa zmenilo pred mesiacom, ked bol chory, vracal, a strasne sa na mna naviazal, vzdy to robil ked bol chory, ale po chorobe este par dni a uz bolo dobre, zase take samostatne spolocenske dieta. No teraz uz presiel mesiac a stale len na mne visi, za den aj 500 x pocuvam z jeho ust mama mama a taha sa na ruky, pritom mu uz po zdravotnej stranke nic neni.
Co myslite, prejde ho to? alebo co mam robit, som z neho uz na nervy, vravia mi daj ho do jasiel ale ked ho vidim, ako za mnou fnuka, tak sa bojim, zeby mu to velmi uskodilo.
Stručné zhrnutie
- Deti vo veku približne 11–18 mesiacov často prechádzajú fázami silného pripútania k matke, ktoré rodičia popisovali ako náhly nárast volania „mama“ a potrebu státej blízkosti.
- Rodičia odporúčali trpezlivosť a dostupnosť, postupné znižovanie nosenia na ruky, pobyt vonku, zapojenie iných detí alebo krstniatok a miernu, postupnú adaptáciu cez materské centrum, krátku dochádzku do jaslí alebo škôlky.
- Názory na jasle a škôlku boli rozdelené: niektorí rodičia varovali pred zvýšeným rizikom chorôb pri skorom nástupe do jaslí, iní rodičia hlásili, že škôlka pomohla sociálnej adaptácii a že po niekoľkých týždňoch až mesiacoch sa dieťa upokojilo.
Q: Ako dlho môže trvať obdobie silného pripútania u batoľaťa?
A: Rodičia v diskusii uviedli, že trvanie sa pohybovalo od niekoľkých dní cez pár týždňov až po 3–4 mesiace; konkrétne zmienky boli o začiatku okolo 11–15–18 mesiacov.
Q: Môže choroba spôsobiť náhle pripútanie dieťaťa k matke?
A: Viacerí rodičia hlásili nástup pripútania po vracaní alebo vírusovom ochorení; jeden rodič opísal, že problém začal pred mesiacom po vracaní.
Q: Pomôže škôlka alebo jasle dieťaťu zvyknúť si na odstup od matky?
A: Skúsenosti sa líšia: niektorí rodičia napísali, že dieťa po nástupe do škôlky rýchlo zapájalo do aktivít a po niekoľkých týždňoch bolo pokojnejšie, iní varovali, že skorý nástup do jaslí zvyšuje počet chorôb a radili počkať.
Q: Ako môžem doma znížiť úzkosť a pripútanie dieťaťa?
A: Rodičia odporúčali byť dostupná, nielen dieťa násilne odtláčať, redukovať nosenie na ruky, tráviť čas vonku, pozvať krstniatka alebo kamarátov a nechať dieťa získať istotu postupne; jedna matka uviedla, že prítomnosť krstniatiek pomohla za cca 2 týždne.
Q: Čo robiť, keď dieťa v škôlke plače pri zaspávaní?
A: Podľa rodičov učiteľky najmladším pomáhajú pri zaspávaní; v konkrétnom príspevku učiteľka nosila dieťa na rukách a až potom dieťa zaspalo, po príchode bolo dieťa unavené, ale v poriadku.
Q: Ako pripútanie dieťaťa ovplyvňuje rodičovský život?
A: Rodičia opisovali únavu, časté prerušovanie súkromia a spánku, fyzickú záťaž (jedna matka spomínala bolesti chrbta pri nosení 12 kg dieťaťa) a obmednenie intímneho života.
Závery z diskusie
Zhoda
- Silné pripútanie v okolí 1–2 rokov je v diskusii považované za bežné vývinové obdobie, ktoré väčšinou pominie.
- Rodičia dôrazne odporúčali neodtláčať dieťa násilne a byť konzistentne dostupný, prípadne znižovať nosenie na ruky postupne.
Sporné názory
- Niektorí rodičia tvrdia, že skorý nástup do jaslí zlepší socializáciu a dieťa sa rýchlo ukludní, zatiaľ čo iní rodičia varujú, že jasle zvyšujú riziko častých chorôb a radia počkať.
Otvorené otázky
- Kedy presne je optimálny čas na nástup do jaslí alebo škôlky pri minimalizovaní chorôb a maximalizovaní sociálneho prospechu?
- Ktoré konkrétne postupy (pobyt vonku, materské centrum, návštevy u krstniatok) sú pre ktoré deti najúčinnejšie pri znižovaní pripútania?
Spomenuté značky a firmy
jasle, škôlka, materské centrum, MC
Spomenuté produkty a metódy
branie na ruky (redukovanie nosenia), kojenie / odstavovanie, pobyt vonku, pozývanie krstniatiek / kamarátov, dochádzka do jaslí/škôlky na pár hodín, plyšoví kamaráti ako upokojujúci predmet, postupná adaptácia, nosenie učiteľkou pri zaspávaní
Miesta a osoby
Simi, Ondrej, Hanka, Tamarka, Gabko, Babs, Karolinka, Miriamka, Edík
Miriamka byla desnej mamanek od narozeni, ale posledni dobou je to jeste vetsi psycho nez normalne. Nechce uz nikoho, rika mi "baba", takze celej den slysim jenom "baba, baba"...
Driv si po probuzeni hrala u my postele a nechala me jeste odpocivat, ted me taha ven, protoze beze me nemuze ani ten jeden krok udelat.
Známe, známe - cca od 13 měsíců je Edík na mně celodenně pověšenej, teda křičí, vytahuje ručičky a chce furt nosit. Dělá to jen mně, když jsem na služebce a je s chůvákem - manželem, pochvaluje si vždycky, jak si Edík pěkně hrál a vůbec nekřičel. Zjistila jsem, že na něho platí jen pobyt venku, tam projevuje opačný sklony - totálně mě ignoruje, mohla bych odejít a jemu by to bylo jedno a v klidu požíral kamínky nebo hroudy hlíny. Mno, snad ho to časem přejde 😝 ...
čaute, nič sa u nás nemení, je to stále strašné. Ráno už si nechcela ani do autosedačky sadnúť. Tatinko ju prehováral, ale nič, tak to išlo na silu. Pred škôlkou začala dupať a kričať, že ona tam nejde a že ide somnou do roboty. V škôlke si ju zobrala učiteľka, tej sa ešte vzpierala na rukách, ale mňa poslali preč. Tak som zase hučala cestou do práce. ☹
tamarka- želám pevné nervy. Presne si to viem predstaviť. Náš Gabko plakával prvých 5 týždňov (to som ťa asi moc nepotešila). Plakával iba ráno, potom cez deň v škôlke už bolo celkom dobre. Ale nebol sám- plakala zborovo minimálne polovička triedy.
Terz máme problém opačný. Je prváčik a včera sa nadúval ako mech, že som pre neho do družiny prišla skoro a on sa tam ešte chce hrať.
veverca, to si ma fakt nepotešila. Dnešok bol príšerný. Je mi z toho všetkého strašne. Celý deň nemyslím na nič iné. VIem, že to treba len pretrpieť, ale najradšej by som sa zobudila za 2 mesiace a počúvala Tamarku ako sa do škôlky teší, akých tam má kamarátov a tak. Bohužial, len čakať.... ☹
ahojte, idem sa pochváliť. Tamarke sa začína v škôlke páčiť. Sem tam ešte zamrnčí, ale už krásne lahne na lehátko a zaspí. Včera poobede už vôbec nespomenula, že by nechcela ísť do škôlky. Povedala, že už nebude plakať. Ráno trochu poplakala v šatni, ale žiadne hrozný výstup ako predtým, tak dúfam, že už to bude len lepšie a lepšie 🙂
caute aj ja sa môžem pochváliť že už konečne malá Babs chodí rada do škôlky. Jeden deň som tam bola s ňou a videla som čo tam detičky robia. Sú stále niečm zamestnané takže im mama ani na rozum nepríde to až keď idú spinkať. No moja Babs je tam len doobeda a potom príde pre ňu babka, ale ráno za mnou neplače a celkom sa tam teší. Učiteľka ju chváli aká je poslušná škôlkarka no keď poobede pre ňu prídem ja, tak zasa mrnčí a chce sa len maznať.No čo už raz aj to prejde.
ahoj slaviks, ide nám to dole vodou. Tamarka už bola ako tak zvyknutá zaspávať v postielke, ale musela som sem tam sedieť pri nej (podľa nálady), ale teraz už nehrozí. Sedela som v kresle, ona ležala na mne a tak zaspala. Včera strašne plakala v škôlke, na obed ju zase nosila učiteľka na rukách a potom zaspala. Keď som prišla pre ňu už bola v pohode, ale celé poobedie plakala, že ona do škôlky nejde. Dnes ráno strašné!! Plakala cestou do škôlky. V škôlke sa ma držala okolo krku ako kliešť. Potom si ju zobrala učiteľka na ruky, ale ona sa zamnou naťahovala a kričala. Išla som odtiaľ a hučala som ako malé dieťa. Ani na cestu som nevidela, skoro som natrepala do auta predomnou. Je mi hrozne.... Skúsim tam zavolať ako to pokračuje ☹ ☹